Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Premiér Orbán vyčlenil 12,5-milióna EUR pre maďarské univerzity, ktoré zasiahlo zmrazenie financií EÚ Horizont Európa

Maďarský premiér Viktor Orbán. Zdroj: https://sciencebusiness.net

Krok maďarskej vlády vyčleniť takmer 12,5-milióna EUR na podporu výskumných projektov ovplyvnených zmrazením finančných prostriedkov EÚ nie je životaschopným dlhodobým riešením, uviedli niektorí akademici a výskumníci v krajine.

Fond „sebastačnosti“ v hodnote 5-miliárd HUF ohlásený 14. marca 2023 je určený na financovanie príspevku maďarských partnerov v európskych konzorciách podporovaných peniazmi Horizontu Európa.

Zmrazenie prístupu k EÚ fondom Horizont Európa a Erasmus+ sa týka 34 univerzít a kultúrnych inštitúcií, ktoré riadia špeciálne vytvorené verejné trustové nadácie. Štruktúra týchto nadácií podľa EÚ porušuje niekoľko zásad právneho štátu.

Rada EÚ sa na základe návrhov Komisie rozhodla od 16. decembra 2022 zakázať týmto inštitúciám prístup k akýmkoľvek novým fondom Horizont Európa alebo Erasmus+. Granty, ktoré už boli podpísané pred týmto časom, zostávajú nedotknuté.

Zo znenia oznámenia maďarskej vlády zo 14. marca 2023 sa zdá, že niektoré návrhy financovania zahŕňajúce maďarských partnerov fungovali do 16. decembra, ale ešte nedospeli k podpísaniu dohody o grante. Termín na vykonanie pre „niekoľko projektov“ je v máji 2023.

Ak zmrazenie EÚ zostane v platnosti, maďarskí partneri nebudú môcť podpísať dohodu o grante, ale stále sa budú môcť zúčastniť ako pridružení partneri pomocou peňazí z náhradného fondu vo výške 12,5-milióna EUR.

Hovorca maďarského Národného úradu pre výskum, vývoj a inovácie, ktorý spravuje fond pre sebestačnosť, pre Science|Business uviedol, že peniaze pokryjú viac projektov, ako sa ich v súčasnosti týka, a vláda je pripravená v prípade potreby sumu zvýšiť. Avšak „naozaj verí, že obmedzenia budú časom zrušené“.

Maďarská vláda je „hlboko znepokojená tým, že európske inštitúcie urobili neopodstatnené rozhodnutia z politických dôvodov“, ktoré by mohli vylúčiť „vynikajúcich maďarských výskumníkov“ z európskeho výskumu. Ako uviedol hovorca: „Tieto opatrenia sú škodlivé nielen pre maďarský ekosystém RDI, ale aj pre celý Európsky výskumný priestor.“

Počet dotknutých projektov nebol špecifikovaný, ale boli podané žiadosti takmer zo všetkých zapojených univerzít.

V internom komuniké o tomto financovaní zaslanom jednou z dotknutých univerzít, ktoré videl Science|Business, sa uvádza: „5-miliárd HUF bude schopných podporiť 12 žiadostí z deviatich rôznych univerzít.“

Vedci v krajine sa však obávajú, že tento fond iba zakrýva trhliny a nie je udržateľný.

Niekoľko členov Fóra zamestnancov Maďarskej akadémie (HASF), združenie výskumníkov, prispelo svojimi názormi na financovanie e-mailom pre Science|Business. Chcú zostať v anonymite.

Jeden člen uviedol: „Čo sa stane budúci rok? Toto náhradné financovanie je istým spôsobom, ako uhasiť požiar, ale z dlhodobého hľadiska nevyrieši základný problém.“

Aj Dániel Deák, profesor medzinárodného zdaňovania a práva EÚ na Corvinus University of Budapest, jednej z univerzít pod správou verejnej trustovej nadácie, sa domnieva, že náhradný fond je krokom nesprávnym smerom.

Namiesto toho by mala maďarská vláda vyhovieť požiadavkám EÚ na reštrukturalizáciu verejných trustových nadácií a nie sa pokúšať o toto obídenie, povedal. Ako uviedol: „Potrebujeme inštitucionálne prostredie bez korupcie a potom partnerské inštitúcie EÚ privítajú maďarských účastníkov.“

Deák tiež vyzval na väčšie verejné financovanie vysokých škôl a posilnenie systému verejného vzdelávania, ktoré sú podľa neho na ústupe.

Ďalší člen HASF bol k tomuto náhradnému financovaniu menej kritický a povedal, že je to „logický ďalší krok, ak vláda nechce, aby boli postihnuté univerzity poškodené“.

Ako napísal poslanec: „Pre učiteľov a výskumníkov pracujúcich [na univerzitách] je veľkou úľavou, že nie sú vynechaní z konzorcií. Myslím si, že toto gesto by sme nemali odsudzovať práve kvôli našim kolegom, pretože to podporuje ich účasť v tendroch, ktoré už vyhrali.“

Iný člen sa obával budúceho vplyvu, ktorý to bude mať na účasť Maďarska na európskych výskumných projektoch, pričom povedal, že by to mohlo mať „ochladzujúci efekt“ a dodal: „Kto by chcel uzatvárať partnerstvo s Maďarskom, aj keď sľubuje, že bude pridruženým partnerom? Byrokracia je už aj bez toho dosť komplikovaná.“

Bez termínu

Opatrenia EÚ proti nadáciám verejnej dôvery v Maďarsku sú súčasťou širších obáv z porušovania zásad právneho štátu v krajine a prichádzajú po spustení nariadenia EÚ o podmienenosti voči Maďarsku v apríli 2022.

Je to len jedna otázka, o ktorej odvtedy pravidelne diskutuje Brusel a Budapešť. Dňa 16. marca 2023 sa uskutočnilo technické stretnutie medzi oboma stranami, na ktorom sa diskutovalo o pokroku Maďarska pri riešení porušovania zásad právneho štátu.

Zástupcovia Maďarska sa majú každé tri mesiace stretávať s predstaviteľmi EÚ, aby poskytli aktuálne informácie, no neexistuje žiadny termín, do ktorého musia veci vyriešiť.

Balazs Ujvari, hovorca Európskej komisie, nekomentoval, ako rokovania pokračujú, ale 21. marca 2023 počas tlačovej konferencie uviedol, že v súvislosti s nadáciami verejného záujmu: „Hovorili sme o júni alebo júli, [keď] bude všetko vyriešené potom by sa dalo predísť akémukoľvek vplyvu, ale neexistuje žiadny regulačný termín.“

Maďarská vláda v polovici februára 2023 oznámila, že sedem ministrov kabinetu odstúpi zo svojich pozícií v správnych radách niektorých nadácií verejného záujmu, aby zmiernila obavy v Bruseli.

Málo nasvedčuje tomu, či to ide pre EÚ dostatočne ďaleko, ale Európska asociácia univerzít (EUA) poukázala na to, že zapojenie politikov do správnych rád nie je jediným problémom štruktúry nadácií verejnej dôvery.

Nedávno vypracovala správu o doplnkovej analýze, ktorá odráža osobitný vplyv, ktorý majú nadácie verejnej dôvery na akademickú autonómiu Maďarska, a je súčasťou pravidelného prehľadu univerzitnej autonómie.

Analýza poukazuje na faktory, ako je neobmedzené funkčné obdobie členov predstavenstva, že ich pôvodne menovala výlučne vláda a teraz ich môžu menovať len súčasní členovia, a že dozorné rady dostali „významnú rozhodovaciu právomoc“. To všetko vytvára jedinečný model, pokiaľ ide o spôsob riadenia európskych univerzít.

Orbánov prejav

Maďarský premiér Viktor Orbán sa zaoberal sporom o nadáciu verejnej dôvery s EÚ počas prejavu 9. marca 2023 na otváracom podujatí Obchodnej a priemyselnej komory.

Verí, že Maďarsko dosiahne dohodu s EÚ, ale aj keby sa tak nestalo, štát by financoval program Erasmus a maďarským univerzitám by poskytol „viac prostriedkov na výskum“, ako by dostali od EÚ.

Orbán tiež obvinil EÚ, že sa snaží odobrať maďarským univerzitám riadeným nadáciou konkurenčnú výhodu, keďže sú „priamo zapojené do rozhodovania vlády prostredníctvom štátnych tajomníkov a ministrov“.

Odobratie tejto výhody je „niečo, čo nesmieme akceptovať,“ uviedol. Ďalej dodala: „Je možné, že je potrebné zmeniť dozorné rady a možno sme ich už zmenili. Nesmieme sa však vzdať výhody prepojenia, priamej komunikácie a toho, že maďarské univerzity sú neoddeliteľnou súčasťou ekonomického rozvoja.“

Tento výklad, že úlohou správnych rád je poskytovať priame spojenie medzi univerzitami a vládou, je v protiklade s predchádzajúcou rétorikou, v ktorej maďarská vláda tvrdila, že správcovia sú úplne nezávislí.

Člen HASF uviedol, že tento „vplyv“, ktorý vláda získala na univerzity, je dôvodom, prečo tak tvrdo pracuje na tom, aby nereštrukturalizovala nadácie verejnej dôvery.

Ako ďalej uviedol člen HASF: „Problém by sa dal ľahko vyriešiť, keby vláda zmenila zákony týkajúce sa nadácií verejnej dôvery, ale oni to nechcú. Podarilo sa im získať určitý vplyv v systéme, a preto skúšajú veľa vecí, jednou z nich je toto náhradné financovanie, ale o tento nepriamy vplyv na univerzity nechcú prísť.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 24. 3. 2023, autor: rpa