Klimatické zmeny, starnutie obyvateľstva a zvyšujúca sa úroveň obezity a súvisiacich zdravotných rizík – najmä medzi mladými ľuďmi – sú len niektoré z mnohých výziev, ktoré podčiarkujú naliehavú potrebu Európy vybudovať svetový výskumný a inovačný systém založený na zásadách otvorenosti a vedomostí, ak sa realizujú spoločné riešenia, ktoré slúžia všetkým.

Výskum, a to ako do základnej vedy, tak aj pri jej pretavení do poskytovania inovácií na trh, je hlavnou hnacou silou zelenej a digitálnej transformácie spoločnosti. Hoci Európa podniká významné kroky na posilnenie výskumu a inovácií, je jasné, že ak má EÚ splniť naše ambiciózne ciele zelenej dohody, musí sa udržať tempo. To zahŕňa skúmanie technológií a investovanie do nich, aj keď na začiatku nedávajú zmysel alebo sa môže zdať, že majú len malé vyhliadky na praktické uplatnenie.

Dánsky fyzik a otec kvantovej teórie Niels Bohr povedal: „Ak nie ste úplne zmätení kvantovou mechanikou, nerozumiete jej.“ O desaťročia neskôr, kvantová fyzika zostáva pre väčšinu z nás záhadou, no popredné európske výskumné centrá robia pokroky vo vývoji kvantových počítačov, ktoré urýchlia zelenú a digitálnu transformáciu.

Ďalším kritickým faktorom je zlepšenie infraštruktúry na zdieľanie údajov a znalostí medzi európskymi výskumnými prostrediami. Dosahujeme to prostredníctvom iniciatív vrátane Európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC), ktorý podporí zrýchlenie výskumu. Budovanie a udržiavanie týchto základných výskumných a inovačných infraštruktúr si vyžaduje neustálu pozornosť, ak máme dosiahnuť bod, v ktorom budú všetci výskumníci a inštitúcie bez problémov zdieľať svoju prácu spôsobom, ktorý rešpektuje autorské práva a práva duševného vlastníctva.

Základom zdieľania cenných a praktických poznatkov je zosúladenie s tým, ako výskumníci vykonávajú svoj výskum a ako sú inštitúcie preskúmané a hodnotené. V prvom rade je potrebné spoločné chápanie ukazovateľov kvality výskumu v meniacom sa svete. Reforma systému hodnotenia by mala uznať rozdiely medzi členskými štátmi a zároveň klásť dôraz na postupy otvorenej vedy pre podniky aj občiansku spoločnosť. Z tohto dôvodu oceňujeme prácu, ktorá sa v posledných rokoch vykonala na modernizácii systému hodnotenia výskumu. Toto úsilie je potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že spoločné výstupy európskeho výskumu a inovácií budú hovoriť rovnakým jazykom v celej Európe.

Zvýšenie účasti súkromného sektora

Investície z programov EÚ sú nevyhnutné, ale je ich potrebných viac. Všetky členské štáty a súkromní aktéri sa musia podieľať na prebiehajúcom výskume a pomáhať pri jeho financovaní. V tejto súvislosti našťastie existuje veľa nástrojov na zvýšenie účasti súkromných spoločností na výskume a stimulov, aby investovali do výskumu. To súvisí s potrebou posilniť zdieľanie údajov a znalostí. Iniciatívy ako Open Innovation in Science, ktoré umožňujú súkromným spoločnostiam a výskumníkom spolupracovať bez patentov v predkomerčnej fáze, sú kľúčové pre zapojenie súkromných spoločností a nadácií do financovania a výskumu.

Vidíme veľký potenciál takýchto platforiem na posilnenie európskeho financovania výskumu a urýchlenie inovácií. V neskorších fázach je však potrebné, aby členské štáty EÚ vo väčšej miere mobilizovali súkromné ​​spoločnosti. Jedným z možných prístupov sú daňové stimuly pre spoločnosti, ktoré investujú do výskumu. Zatiaľ čo takéto záležitosti sú a mali by zostať v kompetencii členských štátov, EÚ by mala lepšie podporovať zdieľanie osvedčených postupov, keď sa takéto iniciatívy ukážu ako úspešné. Musíme sa tiež zlepšiť v priťahovaní investícií od aktérov mimo EÚ a kryštalizovať hodnotu investovania do európskeho výskumu a inovácií pre zahraničných investorov.

Aby sme prilákali kapitál, potrebujeme talent. Po prvé, potrebujeme vynikajúce a spolupracujúce vzdelávacie inštitúcie na rozvoj výskumníkov, ale potrebujeme aj dobré podmienky a zdravé výskumné prostredie na udržanie talentov. Talentová platforma ERA a ERA4YOU sú vynikajúce európske iniciatívy, ktoré podporujú rozvoj talentov a podporujú lepšiu spoluprácu medzi sektormi a krajinami.

Z rovnakého dôvodu – na udržanie nepostrádateľných výskumníkov – je tiež kľúčové brániť akademickú slobodu v Európe. Bohužiaľ sa stáva, že pri porušovaní akademickej slobody sa znižuje kvalita výskumu alebo sa preruší spolupráca medzi krajinami. Na úrovni EÚ je potrebné monitorovať a chrániť akademickú slobodu v celej Európe, aby sa predišlo autocenzúre výskumníkov, čo by mohlo viesť k potlačeniu cenných vedomostí. Tieto hlasy podnecujú nevyhnutnú akademickú diskusiu, ktorá umožní EÚ napĺňať jej ambiciózne ciele do budúcnosti.

Hoci sme si v posledných rokoch – a najmä v súvislosti s Európskym výskumným priestorom – viac uvedomovali potrebu zlepšiť výskum v Európe, stále je toho oveľa viac, čo môžeme urobiť a stále robíme.

Ako uviedla europoslankyňa Pernille Weissová, k tejto práci bude naďalej prispievať pod záštitou svojich aktivít vo Výbore pre priemysel, výskum a energetiku ITRE a v Paneli STOA pre budúcnosť vedy a techniky, kde zastupuje ako jediná Dánka. Okrem toho sa tešímna pokračovanie spolupráce s dánskymi univerzitami v práci na podpore európskeho výskumu.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 24. 11. 2022, autor: rpa