Podľa novej správy UNESCO, krajiny investujú do výskumu a vývoja s cieľom vybudovať zelenú a digitálnu budúcnosť, pričom zvyšujú výdavky na vedu, medzi krajinami však existujú výrazné rozdiely.
Správa ďalej uvádza, že globálne výdavky na výskum a vývoj rástli v rokoch 2014 až 2018 rýchlejšie ako hospodárstvo, keď sa krajiny z celého sveta zamerali na výskum zameraný na ekologický a digitálny prechod.
Celosvetovo sa výdavky na vedu zvýšili za štyri roky o 19 %, zatiaľ čo počet vedcov vzrástol o 13,7 % na 8,8 milióna.
Od začiatku roku 2020 tento trend ďalej podporila kríza COVID-19.
Správa UNESCO sa týka 193 krajín. Ako uviedla Susan Schneegans, šéfredaktorka správy: „To, čo ma na tomto mieste zarazilo, je zosúladenie rozvojových priorít s rôznymi úrovňami príjmu, či už ide o industrializované alebo nízkopríjmové krajiny.“ Krajiny na celom svete uprednostňujú digitálne a zelené investície do výskumu a inovácií s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a pripravenosť na budúcnosť.
Rast je však z väčšej časti nerovnomerný. Čína a USA tvoria 63 % zvýšenia výdavkov, zatiaľ čo krajiny EÚ pridali ďalších 11 %.
Celkovo sa krajiny G20 môžu pochváliť podielom 88,8 % svetových výskumných pracovníkov, 93,2% výdavkov na výskum a 90,6 % vedeckých publikácií.
Výdavky súkromného sektora na vedu sú vo väčšine prípadov relatívne nízke, pričom väčšinu investícií predstavuje verejný sektor. Jedným z riešení na zvýšenie úsilia je motivácia spoločností a startupov k väčšiemu výskumu a vývoju. Ako uviedla Schneegans: „Ale predtým, ako bude spoločnosť môcť vykonávať výskum a vývoj, potrebuje vybavenie.“
Pretože sa spoločnosti s nízkym a stredným príjmom snažia dohnať krok, jedným zo spôsobov, ako podnietiť investície súkromného sektoru, sú daňové úľavy pre výskum a vývoj. Ako jeden pozoruhodný príklad predstavila Indonézia v roku 2019 zníženie dane z výdavkov na výskum o 300 %.
Spoločnosti okrem stimulov potrebujú kapitál a pevné regulačné prostredie. Ako uviedla Schneegans: „V Afrike stojí patent viac ako 10-krát viac ako vo Veľkej Británii,“ a poukázala na štrukturálne nerovnosti, ktoré môžu odradiť investície súkromného sektoru do vedy.
Napriek tomu rozvojové krajiny pomaly zvyšujú svoju stopu v globálnom výskumnom prostredí. V rokoch 2015 až 2018 sa podiel krajín s vysokými príjmami na vedeckých publikáciách znížil zo 69,3 % na 62,9 %, pretože rozvojové krajiny zvýšili svoju produkciu. V medziodborových strategických technológiách sa podiel ešte viac znížil zo 60,5 % na 52,2 %.
Ako uviedla Audrey Azoulay, generálna riaditeľka UNESCO: „Veda musí byť menej nerovná, kooperatívnejšia a otvorenejšia. Dnešné výzvy, ako sú zmena klímy, strata biodiverzity, pokles stavu oceánov a pandémie, sú globálne. Preto musíme mobilizovať vedcov a výskumných pracovníkov z celého sveta.“
Zelená alebo digitálna?
Očakáva sa, že zelené technológie povedú pri prechode na uhlíkovo neutrálnu budúcnosť. Zatiaľ sa však väčšina krajín s nízkymi a strednými príjmami zameriava na digitálnu komunikáciu ako na prostriedok na zvýšenie konkurencieschopnosti.
Aj keď je výskum v oblasti zdravia stále kráľom, ktorý v roku 2019 predstavoval 34 % vedeckých publikácií, v rovnakom roku sa podiel publikácií o prierezových strategických technológiách vyšplhal až na 18 %.
V týchto časopisoch prevažne dominoval výskum umelej inteligencie a robotiky, v roku 2019 bolo publikovaných takmer 150 000 článkov.
Je to oblasť, v ktorej majú vplyv krajiny s nižšími strednými príjmami, ktoré prispievajú viac ako štvrtinou publikácií, a to oproti 12,8 % v roku 2015.
Zatiaľ čo umelá inteligencia a robotika sú na vrchole, rozhodujúci výskum zachytávania a ukladania uhlíka zostáva podfinancovaný, v roku 2019 zostáva iba 2 500 článkov. Medzitým v šiestich z desiatich vedúcich krajín v tejto oblasti, Kanade, Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Nórsku a v prípade súčasného lídra, USA, výskum klesá.
Podobne sa zdá, že výskum v oblasti udržateľnej energie nemá dostatok zdrojov, pretože predstavuje 2,5 % globálnych publikácií, čo predstavuje nárast z 2,1 % v rokoch 2012–2015.
To isté platí pre štúdie o vplyve zmeny klímy a mnohých ďalších ekologických tém, pričom vedecký výstup sa medzi rokmi 2012 a 2019 zvýšil iba o 19 % z iba 19 z 56 výskumných tém.
Ako sa ďalej uvádza v správe: „Aby vlády uspeli v duálnom prechode, nebudú musieť iba viac míňať na výskum a vývoj; budú tiež musieť tieto prostriedky strategicky investovať. To si bude vyžadovať okrem iného dlhodobé hľadisko a zosúladenie ich hospodárskych, digitálnych, environmentálnych, priemyselných a poľnohospodárskych politík, aby sa zabezpečilo, že sa navzájom posilňujú.“
Viac informácií:
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 15. 6. 2021, autor: rpa
