Vlády v Európe sú rozdelené, pokiaľ ide o úlohu, ktorú by mala zohrávať jadrová energia pri plnení cieľov EÚ v oblasti dekarbonizácie. Niektorí tvrdia, že jadrová energia je z hľadiska životného prostredia menejcenná ako energia z obnoviteľných zdrojov a mala by ísť do úzadia. Iní si myslia, že s týmito dvoma zdrojmi energie by sa malo zaobchádzať rovnako.

Rovnováha v tomto argumente zaznamená malý, ale významný posun s pravdepodobným vymenovaním Friedricha Merza za kancelára Nemecka, čo je takmer isté po dohode vládnej koalície tento týždeň. Pozorovatelia a odborníci z odvetvia si myslia, že Merzov príchod môže stačiť na to, aby zmiernil patovú situáciu politiky EÚ v tejto otázke, vzhľadom na jeho pozitívny postoj k jadrovej energii.

„Merz drasticky nezmení nemeckú dynamiku úplným zmierením pro- a protijadrových hráčov [v Európe], ale mohol by pomôcť odblokovať niektoré spisy,“ uviedol Phuc-Vinh Nguyen, vedúci energetického centra Inštitútu Jacquesa Delorsa.

Ak Merz zmierni minulú opozíciu Nemecka voči jadrovej energii, „umožnilo by nám to posunúť sa vpred v textoch, v ktorých musíme uznať jadrovú energiu ako nízkouhlíkový zdroj energie,“ potvrdila Célia Agostini, riaditeľka technologicky neutrálnej priemyselnej skupiny Cleantech pre Francúzsko.

Definitívne odmietnutie jadrovej energie Nemeckom sa datuje do roku 2011, keď vtedajšia kancelárka Angela Merkelová oznámila zatvorenie ôsmich starších jadrových reaktorov z environmentálnych a bezpečnostných dôvodov a postupné vyradenie zvyšných deviatich. Posledné tri reaktory boli zatvorené v roku 2023.

V kampani pred federálnymi voľbami Merz navrhol moratórium na demontáž týchto starých jadrových reaktorov. Táto pozícia sa odvtedy zmiernila v dôsledku neistoty v súvislosti s právnou, technickou a finančnou životaschopnosťou reaktivácie elektrární. Uvidí sa, aký bude postoj koalície k jadrovej energii, ale Merz je stále vnímaný ako sympatickejší ako jeho predchodcovia.

 

Zablokovanie politiky

Hlavná patová situácia na úrovni EÚ sa sústreďuje na energetické a klimatické ciele navrhnuté Európskou komisiou na rok 2040. Komisár pre energetiku Dan Jørgensen uviedol, že jadrová energia aj obnoviteľné zdroje zohrávajú svoju úlohu, ale nemali by sa spájať, aby splnili jeden cieľ dekarbonizácie.

Tento prístup nie je v súlade s pronukleárnymi krajinami a jadrovým priemyslom. Podľa Jessicy Johnsonovej, vedúcej oddelenia komunikácie a advokácie v obchodnej asociácii NuclearEurope, si členské štáty EÚ môžu slobodne vybrať svoj vlastný energetický mix a jediný cieľ dekarbonizácie by umožnil presadiť sa tým najúspornejším politikám. „Je dôležité, aby Komisia predkladala cielene orientované ciele a nie technológie na výber čerešní,“ dodala.

Tí, ktorí sú proti zaobchádzaniu s jadrovou energiou a obnoviteľnými zdrojmi na rovnakom základe, ako napríklad Climate Action Network Europe, tvrdia, že jadrová energia odvádza verejné prostriedky od úsilia EÚ o prechod na energetický systém plne založený na obnoviteľných zdrojoch energie, a to všetko v mene technologickej neutrality. Trvajú tiež na tom, že jadrová energia je nákladná, nebezpečná a výstavba nových reaktorov je príliš pomalá.

Iní pozorovatelia považujú výber za irelevantný. Podľa Wiktora Parola, hovorcu Ústavu jadrovej fyziky Poľskej akadémie vied, je nevyhnutné posilniť synergie medzi jadrovou energiou a obnoviteľnou energiou bez ohľadu na rozhodnutie exekutívy EÚ o cieľoch.

„Zabezpečenie kontinuity ekonomickej prevádzky si vyžaduje, aby prevádzkovateľ elektrickej siete mal prístup ku kapacite dosahujúcej približne 110 % špičkového dopytu,“ vysvetlil. Vzhľadom na to, že schopnosť obnoviteľných zdrojov produkovať elektrinu je daná prírodou, nemôžu tvoriť jadro energetického systému rovnakým spôsobom, ako to dokáže „plne ovládateľná“ jadrová energia, dodal.

V súčasnosti dostatok vlád aktívne podporuje jadrovú energiu, aby zablokovali legislatívu Komisie. Napríklad 12 štátov EÚ sa pripojilo k záväzku, ktorý sa začal na summite COP28 v roku 2023 strojnásobiť globálnu kapacitu jadrovej energie do roku 2050. Nemecko medzi nimi nebolo.

Uvidí sa, kam až môže zájsť akákoľvek zmena nemeckého postoja. Vzhľadom na svoje zameranie na výdavky na obranu Nguyen očakáva, že vláda využije svoju politickú moc najmä na zabezpečenie existencie mantinelov jadrového rozvoja, ako sú limity vo výške financovania.

 

Financovanie jadra

Spôsob, akým by sa mala financovať výstavba nových reaktorov, zostáva jedným z hlavných bojových polí v diskusiách o úlohe jadrovej energie pri plnení klimatických cieľov. Podľa Nguyena bublina EÚ vysiela signály, že dvere sa na tomto fronte „mierne“ otvárajú. Minulý rok zainteresované strany z odvetvia prečítali v návrhu strategického plánu Európskej investičnej banky, že banka by mohla byť otvorená financovaniu malých modulárnych reaktorov, hoci v konečnom znení sa takéto stanovisko neobjavilo.

Súkromné ​​financie sa už niekoľko rokov obávajú investovania do novej jadrovej energie a zmena tohto postoja si môže vyžadovať verejný zásah, ak nie dotácie. „Je to komplikované, keďže nové fiškálne obratné mechanizmy […] fungujú tak, že odstraňujú riziko súkromných investícií tým, že priamo umiestňujú riziká spojené s nadmernými nákladmi a časom na verejnú peňaženku,“ uviedol Paul Dorfman, predseda skupiny Nuclear Consulting Group.

„Teraz je otázkou vedieť, aká bude pozícia členských štátov,“ dodal Nguyen.

Nemecko nie je jediným štátom, ktorého postavenie sa mení. Taliansko a Belgicko tiež prejavujú väčšie nadšenie pre jadrovú energiu v rôznych formách, zatiaľ čo existujúci priaznivci ako Holandsko a Švédsko sa snažia ďalej investovať do atómovej energie. Väčšina krajín strednej a východnej Európy sa tiež prikláňa k jadrovej energii, pričom Poľsko, Rumunsko a Česko sa teraz pretekajú v nasadení malých modulárnych reaktorov.

Grégory Lefèvre, vedúci výskumník vo francúzskom Národnom centre pre vedecký výskum (CNRS), je presvedčený, že malé modulárne reaktory „omladili“ jadrový výskum a vývoj. V rozhovore pre Science|Business osobne poznamenal, že Nemecko má po rokoch uprednostňovania investícií do jadrovej fúzie všetku infraštruktúru potrebnú na to, aby sa „preliezlo do rozbehnutého vlaku“, ak sa tak rozhodne. „Zdá sa, že Merz sa chce vrátiť k jadrovej energii prostredníctvom modernejšej vízie, aby priamo neustúpil od Energiewende,“ uviedol s odkazom na nemeckú verziu prechodu na zelenú energiu.

 

Geopolitický tlak

Svoju úlohu pravdepodobne zohrá aj súčasné geopolitické napätie, pričom politici EÚ prehodnotia úlohu atómovej energie v energetickej suverenite a transformácii Európy. Zatiaľ čo Jørgensen varoval pred zvyšovaním závislosti bloku od jadrového priemyslu, iní vidia nebezpečenstvo v podobnom spoliehaní sa na obnoviteľné zdroje.

Pre Stefana Montiho, prezidenta Európskej nukleárnej spoločnosti, presadzovanie energetickej transformácie výlučne založenej na obnoviteľných zdrojoch energie predstavuje riziko uzavretia Európy do novej závislosti, tentoraz od Číny a jej nerastov.

Agostini vidí silnú čínsku konkurenciu v oblasti obnoviteľných zdrojov, zatiaľ čo európske dodávky uránu pre jadrovú energiu sú rôznorodejšie a pochádzajú od dodávateľov ako Kazachstan, Niger a Kanada. “To je to, čo musíme zvážiť pri našich strategických energetických rozhodnutiach: prepojiť ich s tým, čo to znamená pre priemyselné reťazce, a či sme schopní ich kontrolovať,” uviedla.

Monti tiež poukázal na to, že energeticky náročné odvetvia v EÚ už čelia vyšším investičným nákladom ako ich konkurenti. „Situácia sa bude ďalej zhoršovať spolu s potrebou dosiahnuť hlbokú dekarbonizáciu,“ uviedol. “Všetky nedávne štúdie navyše ukázali, že energetická transformácia bez jadra by bola oveľa drahšia.”

Podľa Agostiniho súčasný kontext pravdepodobne podnieti každého, aby vystúpil zo svojich ideologických pozícií a nanovo sa pozrel na silné stránky Európy. „Ak chceme zajtra vybudovať energetický systém, v ktorom budeme suverénni a nezávislí od externých dodávok fosílnych palív, neexistujú dva spôsoby, ako to obísť, pre nás to bude jadrová energia a obnoviteľné zdroje.“

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 17.4.2025; autor: rup