Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Nové údaje ukazujú náklady na vylúčenie Švajčiarska z Horizontu Európa

Švajčiarsky federálny technologický inštitút v Lausanne (EPFL) zverejnil nové údaje, ktoré ukazujú, aké škody napáchal na vzťahoch s EÚ pretrvávajúci nedostatok pridruženia Švajčiarska k Horizontu Európa.

Švajčiarskym výskumníkom je zablokované podávať prihlášky do Európskej rady pre výskum (ERC). Stále sa však môžu uchádzať o projekty spolupráce v Horizont Európa, pričom švajčiarska vláda financuje ich podiel na nákladoch.Ako uviedla univerzita v minulotýždňovom vyhlásení: „Tieto opatrenia však dosahujú svoj limit. Teraz pozorujeme, že naši európski partneri menej pravdepodobne zapoja našich výskumníkov do nových projektov.“

Európske programy sú základným nástrojom na zaručenie vedeckej excelentnosti a zvýšenie vplyvu EPFL. Okrem 600 pracovných miest, ktoré sú od nich priamo závislé, podporujú jeho atraktivitu pre medzinárodné talenty, jeho schopnosť spolupracovať a posilňovať jeho akademické a priemyselné vedúce postavenie. Umožňujú tiež jej startupom rásť a jej priemyselným partnerom prístup na strategické trhy.

Od roku 2021 už Švajčiarsko nie je spojené s európskymi programami. Dopady na konkurencieschopnosť švajčiarskeho výskumu sa prejavia až v dlhodobom horizonte, no objavujú sa prvé známky jeho erózie. Týka sa to najmä EPFL, kde zaznamenávame pokles v počte európskych spoluprác, ku ktorým sú ich výskumníci pozvaní, prvé premiestnenia startupov, ako aj vylúčenie projektov a trhov, ktoré európska spoločnosť považuje za strategické, najmä v oblasti kvantového výskumu.

Koniec akademického „lídershipu“

Európske programy umožnili výskumníkom EPFL navrhovať a viesť spoločné projekty. To im dalo príležitosť podieľať sa na stanovovaní akademickej agendy, ako aj potenciálne ovplyvňovať technológie, ktoré sa spoločnosti rozhodnú prijať. V rokoch 2014 až 2020 viedla EPFL každý rok v rámci programu H2020 až 6 nových projektov, najmä v oblasti robotiky, kvantových technológií a zelenej energie.

Počas programu H2020 výskumníci EPFL koordinovali až 6 nových projektov ročne. Zdroj: EPFL

Vzhľadom na nepridruženie Švajčiarska k programu Horizon Europe výskumníci EPFL už nemajú možnosť koordinovať projekty, preto sa koordinácia projektov presúva do iných krajín plne spojených s Horizontom Európa.

Zatiaľ stabilné financovanie

Európske programy tiež podporili medzinárodnú spoluprácu tým, že poskytli jedinečný rámec. Účasť na týchto projektoch spolupráce je naďalej možná. Ich financovanie je zabezpečené prechodnými opatreniami, ktoré riadi Sekretariát pre vzdelávanie, výskum a inovácie (SERI). Vďaka týmto opatreniam zostáva úroveň financovania EPFL na rok 2022 stabilná; tento rok jej výskumníci vyzbierali spolu 29-miliónov CHF v projektoch spolupráce v rámci programu Horizont Európa. V priemere vyzbierali rovnakú sumu počas siedmich rokov predchádzajúceho programu H2020.

Sumy získané v miliónoch CHF výskumníkmi EPFL v konzorciách financovaných európskymi programami (zelená farba), ako aj sieťami Marie Sklodowska-Curie (červená). Zdroj: EPFL

Klesajúci počet nových spoluprác

Tieto opatrenia však dosahujú svoj limit. Prvé projekty financované Sekretariátom pre vzdelávanie, výskum a inovácie (SERI) boli výsledkom už existujúcej spolupráce. Teraz pozorujeme, že európski partneri menej pravdepodobne zapoja výskumníkov EPFL do nových projektov. V roku 2022 bola EPFL pozvaná, aby sa stala partnerom v 130 projektoch. To je o 20 % menej ako priemer za predchádzajúcich 7 rokov (2014 – 2020). Tento pokles dosahuje 64 % v prípade sietí Marie Sklodowska-Curie, programu, ktorý poskytuje granty mladým výskumníkom. Keďže niektoré z týchto projektov sa stále hodnotia, vplyv tohto zníženia na úroveň financovania sa môže prejaviť od roku 2023.

V roku 2022 20 % poklesol počet pozvánok na zapojenie sa do projektov spolupráce v porovnaní s priemerom predchádzajúceho programu Horizont 2020 (H2020). Tento pokles dosahuje 64 % pre siete Marie Skłodowska-Curie. Zdroj: EPFL

Kvantová technológia – od partnera po strategického konkurenta

Od začiatku nepridruženia k programu Horizont Európa EPFL dvakrát zažil de facto vylúčenie z projektov v oblastiach, ktoré EÚ považuje za strategické, najmä v oblasti kvantových technológií. Dva projekty súvisiace s kvantovými technológiami, na ktorých sa EPFL podieľala, boli v roku 2022 zamietnuté, a to najmä kvôli prítomnosti švajčiarskeho partnera. Hodnotitelia sa domnievali, že prítomnosť švajčiarskeho partnera predstavuje riziko pre strategickú autonómiu Európy.

Okrem Horizontu Európa existuje niekoľko ďalších programov financovaných EÚ/Európou. Jedna z nich, Digitálna Európa, sa zameriava na digitálne technológie vrátane kvantových. Švajčiarske firmy a akademici nemajú prístup k jej výzvam na predkladanie projektov a tendrom. To platí najmä pre európsku kvantovú komunikačnú infraštruktúru (EuroQCI).

Premiestnenie start-upov

V apríli 2022 oznámil start-up Ligentec, aktívny v oblasti kvantových technológií, že presúva časť svojich výskumných a vývojových aktivít do Francúzska. Tento výber je čiastočne spojený so zhoršením rámcových podmienok v súvislosti s nepridružením.

Európske programy boli skutočne nástrojom rastu pre start-upy EPFL vďaka financovaniu z Európskej rady pre inovácie (EIC). Švajčiarske start-upy už k nim nemajú prístup. EIC je tiež dôležitým nástrojom pre start-upy, aby sa zviditeľnili a spolupracovali s budúcimi európskymi zákazníkmi prostredníctvom projektov spolupráce.

Dnešná spolupráca je úloha zajtrajška

Príklad Ligentec je obzvlášť nápadný. Účinky výskumu na vytváranie pracovných miest a technológií môžu chvíľu trvať. V tomto prípade ide o výsledok viac ako 10-ročnej investície EPFL do kvantového výskumu, ako aj 36-miliónov CHF z európskeho financovania od roku 2013 v skupine profesora Kippenberga. Rast samotného Ligentecu umožnili aj európske programy. V súčasnosti zamestnáva 30 ľudí vo svojom závode v Lausanne, ale 8 ľudí vo francúzskom závode.

Dnešné nepridruženie k európskym programom bude potenciálne zodpovedať pracovným miestam, ktoré sa o 10 rokov nevytvoria vo Švajčiarsku, ale v rámci EÚ.

Ohrozené je najmä západné Švajčiarsko

V rokoch 2014 až 2020 sa Švajčiarsku v rámci predchádzajúceho programu EÚ H2020 podarilo získať 2,425-miliardy EUR. 43 % z tejto sumy, čiže 1-miliarda EUR, bolo vyčlenených na aktivity vo frankofónnom Švajčiarsku, vrátane 600-miliónov EUR univerzitám a 154-miliónov EUR spoločnostiam v regióne.

Európske financovanie získané v rokoch 2014 až 2020 v programe Horizont 2020 podľa regiónov Švajčiarska v miliónoch EUR. Regióny francúzsky hovoriaceho Švajčiarska získali najviac európskych prostriedkov. Jej spoločnosti získali v tomto období 155-miliónov EUR a akademické inštitúcie 601-miliónov EUR. Zdroj: EC, EPFL

Prvé okamžité účinky nepridruženia Švajčiarska k európskym programom na EPFL sú zrejmé. Vidíme prvé známky erózie jej konkurencieschopnosti; klesá počet spoluprác, obmedzuje sa prístup švajčiarskych technológií na európske trhy, prvé start-upy presúvajú časť svojich aktivít. Dá sa očakávať, že tieto negatívne účinky budú pokračovať. To je dôvod, prečo EPFL naďalej pozorne sleduje situáciu a pravidelne aktualizuje túto správu

Viac informácií:

Monitoring the non-association to Horizon Europe

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://www.epfl.ch, zverejnené: 17. 2. 2023, autor: rpa