Centrum bude hrať kľúčovú úlohu pri koordinácii výskumu a podpore kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ.

Podrobnosti o novom výskumnom centre kybernetickej bezpečnosti Európskej únie sa začali objavovať po tom, čo v 16.12.2020 Európska komisia oznámila širokú stratégiu na zníženie závislosti na kybernetických a bezdrôtových komunikačných technológiách z krajín mimo kontinentu.

Európske priemyselné, technologické a výskumné kompetenčné centrum pre kybernetickú bezpečnosť so sídlom v Bukurešti vznikne v roku 2021 ako súčasť širšieho tlaku EÚ na budovanie vlastných digitálnych infraštruktúr a na dosiahnutie technologickej suverenity v kritickej oblasti pre konkurencieschopnosť a bezpečnosť.

Centrum v Bukurešti bude mať dvojitú úlohu, bude pôsobiť ako finančná agentúra a bude tiež koordinovať 27 národných centier kybernetickej bezpečnosti, ktoré majú vzniknúť v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov.

Ako uviedol Thierry Breton, komisár EÚ pre vnútorný trh: „Kybernetické útoky sú súčasťou našej reality.“ Centrum v Bukurešti pomôže EÚ lepšie organizovať svoje výskumné úsilie v tejto oblasti. Zatiaľ čo členské štáty pokračujú vo svojich národných programoch, nové stredisko bude spolupracovať s národnými výskumnými ústavmi a schémami financovania, aby sa zabránilo duplicite výskumu.

Ako uviedol Breton 16.12.2020 pri zavedení stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ: „Musíme sa ubezpečiť, že sme oveľa lepšie organizovaní a lepšie štruktúrovaní: momentálne sú veci príliš rozdrobené.“

Prevažná časť rozpočtu centra bude pochádzať z európskej organizácie Digital Europe, ktorá má na kybernetickú bezpečnosť vyčlenených asi 1,7-miliardy EUR. Ďalšie peniaze budú smerované prostredníctvom výskumného programu EÚ Horizon Europe.

Rumunsko zvíťazilo nad ponukami z Belgicka, Nemecka, Litvy, Luxemburska, Poľska a Španielska. Výberové konanie sa začalo v októbri 2020 a výber sa uskutočnil hlasovaním všetkých členských štátov 9. decembra 2020.

Centrum budú spolu riadiť členské štáty za prispenia priemyslu a akademickej obce. Európska komisia si kladie za cieľ použiť finančné prostriedky EÚ na ďalšie investície do výskumu v oblasti kybernetickej bezpečnosti z členských štátov, ktorým by zasa zodpovedal priemysel.

Spolu so sieťou národných koordinačných centier bude podporovať zavádzanie riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti a koordinovať výskum, technológie a priemyselný rozvoj najmenej do 31. decembra 2029. Komisia bude v tomto centre financovať aj magisterský kurz v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Komisia okrem toho spolu s Úradom EÚ pre duševné vlastníctvo (EUIPO) pri Europole, Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť, členskými štátmi a súkromným sektorom vypracuje usmernenia, ktoré pomôžu spoločnostiam brániť sa pred hackermi a krádežami duševného vlastníctva.

Rastúci počet hrozieb

Vysoký predstaviteľ Komisie pre zahraničné veci Josep Borell uviedol, že digitálny svet ponúka veľké príležitosti, ale zároveň aj vládu, spoločnosti a jednotlivcov v štádiu porušenia zákona. Ako uviedol Borel: „Hrozba je skutočná a neustále sa vyvíja.“

Len v roku 2019 Komisia identifikovala 450 kybernetických bezpečnostných incidentov, ktoré ohrozujú kritické infraštruktúry v celej EÚ. Borrell uviedol, že pandémia koronavírusu zvýšila výskyt útokov v roku 2020.

Len minulý týždeň sa Európska agentúra pre lieky (EMA) stala obeťou kybernetického útoku, pričom farmaceutická spoločnosť Pfizer a nemecká biotechnológická spoločnosť BioNTech uviedli, že boli agentúrou informovaní, že niektoré dokumenty týkajúce sa predloženia právnych predpisov pre ich vakcínu COVID-19, ktoré sú uložené na serveri EMA, boli neoprávnene prístupné.

V septembri 2020 napadol ransomvér infikované servery vo fakultnej nemocnici v Düsseldorfe. Hackerský útok narušil systémy nemocnice a prinútil lekárov odvrátiť urgentné prípady.

Ako uviedol Borrell: „Európa je hlavným cieľom. Pripravujeme sa na zvládnutie tejto skutočnosti.“

Podľa nedávnej štúdie internej vedeckej služby Komisie, Spoločného výskumného centra (JRC), je potrebné lepšie koordinovať financovanie európskeho výskumu v oblasti kybernetickej bezpečnosti, aby sa zabezpečilo správne riešenie oblastí zamerania a ich fragmentácia v mnohých rôznych výskumných projektoch.

Ako uviedol Breton: „Posilnenie schopností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, je nevyhnutné na ochranu našich nemocníc a dôležitých verejných služieb. Centrum posilní našu strategickú autonómiu v čase, keď je kybernetická bezpečnosť potrebnejšia ako kedykoľvek predtým.“

Alexandru Nazare, rumunský vyslanec pre kybernetickú bezpečnosť v Bruseli, uviedol, že centrum je určené na pomoc členským štátom pri lepšej koordinácii výskumného úsilia v tejto oblasti. Ako dodal Nazare v rumunskom Rádiu Slobodná Európa: „Financovanie projektov v oblasti kybernetickej bezpečnosti bude koherentnejšie a nebude sa ďalej deliť na dva, tri rôzne programy.“

Prvá agentúra EÚ v Rumunsku

Trinásť rokov po vstupe Rumunska do EÚ v roku 2007 bude výskumné centrum prvou agentúrou EÚ so sídlom v tejto krajine. Pri príprave ponuky úzko spolupracoval rumunský vyjednávací tím s miestnymi odborníkmi na kybernetickú bezpečnosť. Ako uviedol Nazare: „Dostali sme podporu od súkromných spoločností v odbore a univerzít.“

Podľa Nazareho zariadenie v Bukurešti zabezpečí pridelenie finančných prostriedkov na výskum v oblasti kybernetickej bezpečnosti podľa širších cieľov EÚ v oblasti technologickej suverenity.

EÚ plánuje vytvorenie tohto strediska už nejaký čas, pričom od roku 2016 financovala z výskumného programu Horizont 2020 štyri pilotné projekty sumou 63,5-milióna EUR. Cieľom projektov bolo zachovať a rozvíjať kapacitu kybernetickej bezpečnosti EÚ potrebnú na zabezpečenie jednotného digitálneho trhu. Vedci pracujúci pre viac ako 160 partnerov z 25 členských štátov EÚ sa zúčastnili demonštrácií a testov v oblasti kybernetickej bezpečnosti a digitálneho zdravia, financií, telekomunikácií, inteligentných miest a dopravy.

Bolo to na pozadí lepšej organizácie počítačových zločincov a rozšírenia tohto typu trestnej činnosti. Očakáva sa, že ekonomický dopad počítačovej kriminality stúpne do roku 2021 na viac ako 5-biliónov EUR, pričom výskumníci odporúčajú EÚ, aby urobila viac v oblasti investícií a prekonala fragmentáciu schopností v celej EÚ, keďže 43 % kybernetických útokov je zameraných na malé podniky ktoré majú málo zdrojov na investovanie do kybernetickej bezpečnosti.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 18.12.2020, autor: rpa