Holandskí výskumníci objavili po prvý raz v histórii v ľudskej krvi mikroplasty. Novú štúdiu zverejnil vedecký magazín Environment International. Vedci analyzovali vzorky krvi 22 zdravých dospelých darcov, pričom plastové častice našli v 17 z nich.
Množstvo a typ plastov sa v skúmaných vzorkách výrazne líšili. Polovica obsahovala PET plasty, bežne využívané v predmetoch každodennej spotreby, tretina polystyrén, ktorý sa používa na balenie potravín, a štvrtina polyetylén, z ktorého sa vyrábajú plastové tašky.
Rozdiely môžu podľa ekotoxikológa Dicka Vethaaka z Vrije Universiteit v Amsterdame odrážať však aj krátkodobé vystavenie sa plastom bezprostredne pred odobratím krvi. Stačilo, že dobrovoľníci, ktorých krv bola analyzovaná, krátko pred odberom pili z plastového pohára alebo mali na tvári nasadené plastové rúško.
Podľa Vethaaka zatiaľ nie je jasné, aký majú mikroplasty vplyv na zdravie človeka. „Veľkou otázkou je, čo sa deje v našom tele. Zadržiava tieto častice? Transportujú sa do určitých orgánov? Dokážu prejsť cez hematoencefalickú bariéru (bariéru medzi krvným obehom a centrálnou nervovou sústavou) do mozgu? A sú zistené hladiny dostatočne vysoké na to, aby vyvolali ochorenie?“ pýta sa vedec, ktorý len pred pár dňami označil štúdiu v rozhovore pre portál The Guardian za prelomovú. Doterajšie výskumy totiž potvrdili iba toľko, že sa nám plasty dostávajú do tela v strave či pri pití balenej vody.
Nové zistenia si budú podľa vedca vyžadovať ďalší podrobný výskum. Ako uviedol: „Určite je opodstatnené mať obavy.“ Mikroplasty sú totiž pre ľudský organizmus veľmi nebezpečné. Nielenže obsahujú rôzne stabilizátory, ale aj spomaľovače horenia a iné chemické látky.
Sú úplne všade
Plasty, ktoré možno veľkosťou prirovnať k sezamovému semienku, patria dnes k najrozšírenejším znečisťujúcim látkam na našej planéte. Do ovzdušia sa uvoľňujú najmä prostredníctvom cestnej dopravy, opotrebovaním pneumatík, bŕzd a ciest, vo veľkomestách prenikajú do atmosféry vďaka vetru. Ich zdrojom je aj pôdny prach a na malé častice sa rozkladajúce plastové ostrovy v oceánoch.
Mikroplasty boli objavené aj v najhlbších častiach oceánov. Podľa údajov OSN z roku 2017 v moriach pláva až 51-biliónov mikroplastových častíc, čo je 500-krát viac ako hviezd v našej galaxii.
A to nie je všetko! Stretneme sa s nimi aj v sladkovodnom prostredí, v riekach a jazerách, dokonca sú dnes už i vo vode z vodovodu či v pive. A keďže ich omylom prehĺtajú mnohé živočíchy, ktoré následne konzumujeme my, nevyhneme sa im, žiaľ, ani na našich tanieroch.
Mikroplasty dnes krúžia po zemeguli v takzvanom kolobehu znečistenia a hoci sa podarilo dosiahnuť určitý pokrok pri vytváraní biologicky odbúrateľných polymérov (rozložiteľných plastov), malé plastové čiastočky budú podľa vedcov v zemských systémoch kolovať aj naďalej.
Uvedené skutočnosti podporuje aj štúdia zverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Tá dokladá, že mikroplasty môžu zostať vo vzduchu aj šesť a pol dňa, pričom sú za ten čas schopné preniesť sa cez hlavné oceány a cirkulovať medzi jednotlivými kontinentmi.
Boj s plastmi
Vzhľadom na skutočnosť, že sa mikroplasty v dôsledku ich nadužívania v čoraz väčšom množstve dostávajú do našich tiel, sa dnes jednotlivé krajiny sveta snažia používanie plastových výrobkov obmedzovať.
Na Slovensku vstúpila od 1. decembra 2021 do platnosti novela zákona o plastoch, ktorá zakazuje v trvalých prevádzkach verejného a rýchleho stravovania i na verejných podujatiach jednorazové plastové výrobky.
Zákazníci sa tak už viac nestretnú s plastovými príbormi, taniermi, škatuľkami na potraviny z expandovaného polystyrénu, slamkami či paličkami na miešanie kávy. Minulosťou sú aj paličky na podopieranie balónov a vatové tyčinky na čistenie uší.
V potravinových reťazcoch zároveň spoplatnili plastové vrecúška na pečivo a zeleninu, aby tak znížili ich spotrebu.
Viac informácií:
Zdroj: https://vedanadosah.cvtisr.sk; https://vu.nl, zverejnené: 22. 4. 2022, autor: rpa
