Lekári z Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) na bratislavských Kramároch ako prví v strednej Európe odstránili nádor mozgu s asistenciou umelej inteligencie. Zákrok v UNB sa realizoval v úzkej spolupráci so španielskym neurochirurgom a jeho výsledok je povzbudivý – pooperačná magnetická rezonancia nepreukázala žiadny zvyšok nádoru a pacient je už v domácej liečbe.

Pri primárnych nádoroch mozgu, tzv. gliómoch, je jednou z najväčších výziev to, že nádorové tkanivo splýva so zdravým mozgom. Na magnetickej rezonancii je nádor viditeľný, no počas operácie ho okom často nemožno spoľahlivo odlíšiť od okolia. „Čím viac nádoru dokážeme bezpečne odstrániť, tým dlhšie pacient žije,“ vysvetľuje prednosta kliniky Andrej Šteňo, podľa ktorého však musí neurochirurg zároveň chrániť centrá, ktoré sú esenciálne pre rozličné funkcie, teda oblasti zodpovedné napríklad za reč či jej porozumenie, kvôli čomu podobné zákroky často robia pri vedomí.

Na Kramároch majú dlhoročné skúsenosti s intraoperačným ultrazvukom, ktorý patrí medzi najdostupnejšie a najefektívnejšie metódy zobrazenia tkaniva nádoru počas operácie, no jeho interpretáciu komplikujú tzv. artefakty – odrazy ultrazvukového signálu, ktoré môžu zakryť skutočnú anatomickú situáciu, sťažiť rozlíšenie medzi zvyškom nádoru a zdravým mozgom. Práve v tomto bode prichádza k slovu umelá inteligencia. Tá má chirurgovi pomôcť rozlíšiť, kde nádor naozaj pokračuje a kde už začína zdravé tkanivo.

 

Ultrazvuk a AI: spojenci v operačnej sále

Model umelej inteligencie vyvinul španielsky neurochirurg a programátor Santiago Cepeda z nemocnice Rio Hortega vo Valladolide. Ide o systém založený na hlbokom učení a počítačovom spracovaní obrazu. Doktor Cepeda ho vycvičil na viac ako 1 400 ultrazvukových snímkach mozgových nádorov. Model sa „naučil“ rozlišovať medzi nádorovým tkanivom, peritumorálnou oblasťou a niektorými anatomickými štruktúrami, pričom počas operácie vyhodnocuje obraz v reálnom čase. „Cieľom projektu je vyhodnotiť tento model v iných externých centrách. Práve validácia v cudzom prostredí predstavuje bariéru, ktorú musia tieto metódy prekonať,“ dopĺňa odborník.

Na operačnej sále je ultrazvukový prístroj prepojený s výkonným počítačom, ktorý model spúšťa a chirurgovi zobrazuje farebne označené oblasti predstavujúce nádor, jeho okolie a resekčnú dutinu. „Operáciu by som spravil rovnako aj bez nej. Ale ak by som si niečo nevšimol a model ma na to upozorní, určite sa na dané miesto ešte raz pozriem,“ hovorí docent Šteňo, podľa ktorého AI funguje ako ďalší odborný názor v tíme – akýsi „externý mozog“, nie náhrada za ľudské rozhodovanie. Skutočnú zodpovednosť za pacienta vždy nesie chirurg.

Bratislavská neurochirurgia nebola do projektu zapojená náhodou. Doktor Cepeda dlhodobo hľadal pracoviská s výraznou expertízou v intraoperačnej ultrasonografii a v publikovaných výsledkoch opakovane narážal na Kramáre a meno docenta Šteňa. Okrem slovenskej metropoly oslovil aj renomovaný Instituto Carlo Besta v Miláne, čím vzniklo trojčlenné európske konzorcium.

V Bratislave však projekt nabral mimoriadne rýchle tempo. Kým iné veľké európske centrá často brzdia zložité administratívne procesy, slovenský tím preukázal vysokú mieru pripravenosti. „Pripravenosť slovenských kolegov bola veľmi priaznivá. Schválenie a všetky potrebné kroky sme zrealizovali počas pár mesiacov, za čo vďačíme najmä obrovskému záujmu,“ hodnotí spoluprácu S. Cepeda a dodáva, že kým v Miláne procesy s etickou komisiou stále prebiehajú, v Bratislave už lekári s pomocou AI úspešne operovali.

Výskumné a publikačné výsledky odborníkov na Kramároch stáli nedávno aj pri zmene najnovších odporúčaní pre chirurgickú liečbu gliómov, v ktorých sa zohľadnili ich dáta z operácií s využitím intraoperačného ultrazvuku. „Oslovenie zo strany špičkového odborníka, akým je doktor Cepeda, je už druhým významným ocenením našej práce krátko po sebe,“ dodáva docent Šteňo.

 

Pacient bez rezidua, projekt s budúcnosťou

Prvú operáciu mozgu asistovanú umelou inteligenciou na Kramároch lekári vykonali u pacienta s gliómom mozgu, pri ktorom je rozhodujúce čo najväčšie odstránenie nádoru pri zachovaní funkčných centier. Pooperačné vyšetrenie magnetickou rezonanciou nepreukázalo žiadne zjavné reziduum nádoru a pacient bol o niekoľko dní prepustený do domácej starostlivosti.

Model, ktorý vznikol vo Valladolide, tam používajú už rutinne vo vlastnom operačnom programe a v spolupráci s Bratislavou plánujú jeho ďalšie vylepšovanie a testovanie na väčšom počte pacientov. „Ak sa podarí model ďalej trénovať a dosiahnuť veľmi vysokú spoľahlivosť, môže skrátiť čas operácie a zároveň zvýšiť jej bezpečnosť,“ hovorí Andrej Šteňo.

 

Umelá inteligencia v medicíne: pomocník, nie náhrada

Projekt asistovanej neurochirurgie je podľa oboch odborníkov ukážkou toho, ako má moderná technológia v medicíne vyzerať – ako nástroj, ktorý zvyšuje kvalitu rozhodovania, nie ako náhrada ľudskej expertízy. Docent Šteňo zároveň upozorňuje, že pri umelej inteligencii je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá, aby nedochádzalo k delegovaniu vlastného myslenia na technológiu, najmä pri mladých lekároch, ktorí sa ešte len učia formulovať vlastné klinické úsudky a písať vedecké texty.

Santiago Cepeda vníma najväčšie uspokojenie práve v technologickom vývoji, no zdôrazňuje, že jeho zmysel sa naplní až vtedy, keď z neho v blízkej budúcnosti budú priamo profitovať pacienti – či už kratším časom stráveným na operačnej sále, bezpečnejším odstránením nádoru, no najmä zlepšenou prognózou ich vážneho ochorenia.

 

Zdroj: https://uniba.sk, zverejnené: 18.2.2026; autor: rup