Počas svojich 16 rokov ako nemecká kancelárka Angela Merkelová prepracovala nemeckú vedu a transformovala ju z nedostatočne financovanej a trpiacej únikom mozgov na dobre vybavenú a atraktívnu pre domácich aj hosťujúcich akademikov.

Výdavky nemeckej vlády na výskum a vývoj počas funkčného obdobia kancelárky Angely Merkel vzrástli v období rokov 2005 – 2018 o 9-miliárd EUR a Nemecko je jednou z mála krajín EÚ, v ktorých kombinované verejné a súkromné ​​investície do výskumu a vývoja dosiahli cieľ Európskej komisie 3 % hrubého domáceho produktu.

Nebolo to však všetko jednoduché. Keď je kancelárka Merkelová v úrade, mali by mať nemeckí vedci k dispozícii zoznam reforiem a problémov, ktoré by mala budúca nemecká vláda vyriešiť.

Uľahčenie transferu technológií

Jedným z problémov, ktoré sa naďalej zaraďujú do popredia, je pomalý a komplikovaný systém transferu technológií, o ktorom sa všeobecne tvrdí, že si vyžaduje úplnú revíziu. Vedcov s ambíciami založiť spoločnosť založenú na ich výskume často odrádzajú komplikované pravidlá a administratíva.

Po rokoch nečinnosti sú vedci frustrovaní. Ako uviedla vo vyhlásení Max Planck inštitútu: „Naša politika v oblasti vedy a techniky je príliš pomalá a nepružná. Štát by mal umožňovať výskum, nie ho riadiť alebo kontrolovať.“

Stifterverband, organizácia súkromných spoločností a výskumných inštitúcií, nedávno zverejnila údaje, ktoré ukazujú, že podiel financovania, ktoré univerzity získavajú z podnikových zdrojov, klesá, čo má vplyv na komercializáciu výskumu. Ako uviedol vedúci vedy v spoločnosti Stifterverband Mathias Winde: „Aj keď je Nemecko na špici v základnom výskume, na nemeckých univerzitách sa stagnuje, čo sa týka transferu a aplikácie výskumu.“

Niektorí dúfajú, že BioNTech a Curevac, dva nemecké biotechnologické spoločnosti, ktoré použili podporu z verejného financovania na vývoj vakcín COVID-19, ukázali politikom, čo je možné urobiť, keď vládna správa koná rýchlo.

Ako uviedol Rainer Lange, vedúci politiky výskumu vo Wissenschaftsrat, poradnom orgáne federálnej vlády: „Jednou z tém, ktorá je v súčasnosti na prvom mieste, je rýchlosť.“ Spolu s niekoľkými ďalšími výskumnými ústavmi Wissenschaftsrat žiada odstránenie administratívnych prekážok, aby nové technologické spin-offy mohli replikovať úspech spoločností BioNTech a Curevac.

Ako dodal Lange: „Musíme analyzovať, ako to bolo možné, a či si môžeme tohto ducha v budúcnosti zachovať alebo nie.“

Je potrebné poznamenať, že predtým, ako dosiahli spomenuté spoločnosti slávu počas pandémie, obe tieto pracovali už viac ako desať rokov na vývoji vakcín proti rakovine. Curevac bol vyčlenený z univerzity v Tübingene už v roku 2000, zatiaľ čo krok spoločnosti BioNTech zameraný na aplikáciu technológie messenger RNA na infekčné choroby nie je založený na výskume uskutočňovanom v Nemecku, ale na licenčnej zmluve s University of Pennsylvania podpísanej v novembri 2018.

Bez ohľadu na to, či je možné faktor COVID naplniť, sa zdá byť príliš neskoro na súčasnú vládnu iniciatívu zameranú na transfer technológií, SPRIN-D, založenú v roku 2019, ktorá by napodobnila prístup Agentúry pre výskum obranných technológií USA (DARPA) v podpore prevratného výskumu a urýchlenia inovácií.

Názov, Bundesagentur für Sprunginnovation – Federálna agentúra pre prevratné inovácie – je, zdá sa, jasnejší, ale čoskoro po zavedení v roku 2019 nemecký spolkový dvor audítorov uviedol, že SPRIN-D musí dodržiavať rovnaké pravidlá verejných výdavkov ako všetky ostatné pološtátne inštitúcie.

Teraz sa snaží financovať rizikový výskum s veľkým potenciálom a zároveň odôvodňuje svoje výdavky.

Šéf spoločnosti Sprin-D, Rafael Laguna de la Vera, sa zasadzuje za prijatie zákona „Sprin-D“ v nasledujúcom legislatívnom období, ktorý by ho zbavil týchto obmedzení. Nemecká strana zelených medzitým navrhla úplne novú agentúru pre transfer technológií a ďalšie strany sú tejto myšlienke otvorené.

Technologická suverenita

Existujú ďalšie lekcie z pandémie COVID-19. Vývoj nemeckej trasovacej aplikácie zdôraznil ciele technologickej suverenity pre budúcu vládu, uviedol Patrick Dieckhoff, generálny tajomník pre vedeckú politiku Fraunhoferovho inštitútu, najväčšej európskej organizácie aplikovaného výskumu.

Zatiaľ čo Fraunhoferov inštitút pomohol vyvinúť v krajine aplikáciu na trasovanie kontaktov COVID-19, zavádzanie sa nakoniec spoliehalo na dva americké giganty v oblasti smartfónov, spoločnosť Apple a Google, ktoré vláde umožňujú trasovanie infekcií. Toto spoliehanie sa spôsobilo problémy podobným aplikáciám vo Francúzsku a Veľkej Británii.

Ako uviedol Dieckhoff: „Videli sme, že nemáme slobodu operovať. Z hľadiska ochrany našej vlastnej bezpečnosti závisíme od veľkých spoločností, ktoré nie sú európske.“

Fraunhoferov inštitút presadzuje, aby budúca vláda vyvinula digitálnu technológiu prostredníctvom programu EÚ „Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu“ (‘Important Projects of Common European Interest’), v rámci ktorého je možné cezhraničné projekty rozvíjať za uvoľnených pravidiel hospodárskej súťaže.

Hlavné nemecké strany sa zhodujú, že Európa musí dohnať medzinárodných súperov. Manifesty Merkelovej aliancie CDU / CSU, stredo-ľavého SPD, liberálneho FDP a zelenej strany, spomínajú európsku technologickú suverenitu, najmä v umelej inteligencii, digitálnej infraštruktúre a kvantovom výpočte.

Ako ďalej uviedol Diekhoff: „Toto je európska otázka. Technologická suverenita je predchodcom politickej suverenity. Toto by mohla byť nová cesta pre politiku výskumu. Ak nie ste na vrchole vedeckého vývoja, nebudete môcť robiť svoje vlastné rozhodnutia.“

Je to problém, ktorý znepokojuje Európsku komisiu, ktorá podniká kroky na zníženie závislosti od technológie mimo EÚ. Komisia nedávno oznámila fond v hodnote 1,2-miliárd EUR na spoločné obranné výskumné a vývojové projekty a uviedla, že v budúcnosti bude svoje pravidlá pre medzinárodnú vedeckú spoluprácu zakladať na zásade „otvorenej strategickej autonómie“.

Poradenstvo Wissenschaftsrat a ďalších výskumných skupín však varuje pred novou nemeckou vládou po výzvach v Bruseli, aby uvalili obmedzenia na vedcov v krajinách, ktoré sa usilujú o narušenie akademickej slobody a práv duševného vlastníctva.

Ako dodal Lange: „V medzinárodných vzťahoch tu niekedy existuje určitá asymetria. Musíme tu nájsť rovnováhu a viesť oveľa otvorenejšie diskusie o medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu a vývoja v rámci nášho systému.“

Nemecká akademická výmenná služba (DAAD) si dáva pozor aj na vedecký výskum, ktorý sa začleňuje do zahraničných vecí. Ako uviedla DAAD: „Nadchádzajúce legislatívne obdobie bude o zabezpečení akademickej výmeny v zložitých kontextoch“, najmä s krajinami, ktoré môžu potlačiť akademickú slobodu, ako sú Čína alebo Turecko, tvrdí DAAD.

Christiane Schmeken, riaditeľka stratégie DAAD, je znepokojená tým, ako sa zahraničné veci vkrádajú do ministerstva vedy. Ako uviedla: „Finančné organizácie, ako je tá naša, by sa mohli stať nástrojmi na dosiahnutie [geopolitických] cieľov. Ak sa nakoniec bude považovať za súčasť nemeckej vlády, je to celkom iný príbeh.“

Termíny a podmienky

Vedci tiež uplatňujú svoje práva v nedávnej diskusii, ktorá zdôrazňuje neistotu pracovných zmlúv v Nemecku.

Od polovice júna 2021 sa vedci pustili do sociálnych médií, aby opísali svoje skúsenosti s prácou na po sebe nasledujúcich zmluvách na dobu určitú vo viacerých inštitúciách, ba dokonca s prácami na dávkach v nezamestnanosti po ukončení ich zmlúv.

Zákon sa týka väčšiny akademických pracovníkov; približne 67 % zamestnancov univerzity na plný úväzok malo v roku 2019 dočasné zmluvy. Ak si nezabezpečia trvalé miesto po 12 rokoch, výskumníkom sa automaticky bráni v zmluvnom výskume na akýchkoľvek nemeckých univerzitách.

Hashtag IchBinHanna používaný na sociálnych sieťach pochádza z vládneho videa, ktoré vysvetľuje zákon o vedeckých zmluvách z roku 2007, ktorý stanovuje maximálny limit pre dočasné zamestnanie vedeckých pracovníkov na univerzitách. V ňom vedecká pracovníčka pre avatary menom Hanna vysvetľuje, že zákon bráni subjektom pôsobiacim na trvalých pozíciách v „upchávaní“ systému.

Ako uviedla Kristin Eichhorn, jedna z organizátoriek kampane, ktorá sídli na univerzite v Paderborne: „Všetci sme to počuli [upchávajúca fráza], ale je to iná vec, keď to počujete v oficiálnom videu.“

Nemecká ministerka pre vedu Anja Karliczek obhajovala zákon, ale SPD a Strana zelených začali vyjadrovať svoje obavy na záverečných júnových rokovaniach Spolkového snemu.

Kampane sa chopila nemecká Únia pre vzdelávanie a vedu (GEW), ktorá dlho lobovala za reformu. Ako uviedol Andreas Keller, podpredseda GEW a člen výkonnej rady GEW: „Neistota akademickej práce je obzvlášť pokročilá v Nemecku, ale rastie aj v ďalších európskych krajinách.“

Tieto hovory sú počuť na úrovni EÚ. Keller je tiež viceprezidentom Európskeho výboru odborov pre vzdelávanie, ktorý nedávno prijal rezolúciu požadujúcu trvalejšie výskumné pozície.

Pracovné práva výskumných pracovníkov sa predstavili počas portugalského predsedníctva EÚ v prvej polovici 2021, pričom Európska rada podporila kroky zamerané na zlepšenie podmienok pre akademických výskumných pracovníkov. Ak bude nemecká kampaň pokračovať v ďalšom smerovaní do budúcej federálnej vlády, môže to pôsobiť ako bojová sila tohto úsilia EÚ.

Eichorn nateraz považuje kampaň za prvý krok na zdĺhavej ceste k reformám: „Bola by som šťastná, keby sme sa dostali do atmosféry, kde by začali nejaké zmeny. Toto je určite problém, ktorý bude trvať asi desať rokov.“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 16. 7. 2021, autor: rpa