Keďže Ukrajina vyzýva svet, aby „všetkými prostriedkami úplne izoloval Rusko“, Nemecko zablokuje výskumné prepojenia. Politici EÚ medzitým zvažujú, či vylúčiť Rusko z európskych vedeckých organizácií
Nemecká vláda nariadila svojim univerzitám, aby zmrazili akademické vzťahy s Ruskom, keďže EÚ diskutuje o vylúčení krajiny z výskumných sietí a infraštruktúr v reakcii na jej inváziu na Ukrajinu.
Útok na viacerých frontoch v skorých ranných hodinách otriasol tvorcami výskumnej politiky, ktorí by za normálnych okolností argumentovali hodnotou vedeckej diplomacie a udržiavania vedeckých väzieb ako mosta v temných časoch.
Peter-Andre Alt, prezident Nemeckej rektorskej konferencie, uviedol, že nemecké ministerstvo zahraničných vecí „odporúčalo zmraziť akademické vzťahy a najmä vedecké projekty s Ruskom“, pričom podrobnejšie diskusie boli naplánované na popoludnie 24. februára 2022.
Rektorská konferencia už zrušila stretnutie s ruskými inštitúciami naplánované na budúci týždeň, na ktorom sa bude diskutovať o spoločných magisterských tituloch.
Ako dodal Alt: „Ruský útok proti Ukrajine má vážne dôsledky pre naše vzťahy vo vede a akademickej obci, ktoré sa budovali s dôverou a nádejou dve desaťročia a teraz sú ohrozené nezákonnými útokmi na medzinárodné právo.“
Nemecké univerzity čelia aj výzve postarať sa o študentov z Ukrajiny, ktorí uviazli v zahraničí v dôsledku invázie. Ako uviedol Alt: „Skutočne nás znepokojuje 8 000 ukrajinských študentov a ich rodiny doma.“
Nemecká výskumná nadácia Deutsche Forschungsgemeinschaft (DFG) má úzke výskumné väzby s Ruskom, vrátane špeciálneho programu spolupráce s Ruskou vedeckou nadáciou. Minulý rok bol obnovený na ďalšie tri roky a pokrýva „všetky oblasti vedy“, hoci účastníci musia posúdiť, či by ich projekty mohli mať dvojaké využitie.
DFG má kanceláriu v Moskve a na jej webovej stránke sa uvádza, že Rusko „je prioritnou krajinou v medzinárodných programoch financovania DFG“.
Hovorca Nemeckej výskumnej nadácie pre Science|Business uviedol: „My v rámci DFG a tiež v rámci Aliancie vedeckých organizácií [skupina zastupujúca špičkové nemecké výskumné organizácie], ktorú má DFG na starosti v roku 2022, v súčasnosti diskutujeme o situácii a možných dôsledkoch.“
Reakcia na úrovni EÚ
Medzitým v Bruseli prebiehajú rozhovory v Komisii a medzi členskými štátmi o tom, či použiť vedecké sankcie ako súčasť masívneho balíka odvetných opatrení.
24. februára 2022 bolo naplánované mimoriadne zasadnutie Európskej rady, na ktorom sa rozhodne o ďalšom postupe. Zdroje EÚ tvrdia, že všetky sankcie sú na stole, vrátane pozastavenia – ak nie úplného zákazu – Ruska z medzinárodných výskumných organizácií.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen už uviedla, že nové kolo sankcií EÚ bude zahŕňať zákaz vývozu technológií. Ako uviedla von der Leyenová na tlačovej konferencii 24. februára 2022: „Zameriame sa na strategické sektory ruskej ekonomiky tým, že im zablokujeme prístup k technológiám a trhom, ktoré sú pre Rusko kľúčové.“ USA tiež uviedli, že by mohli zaviesť prísne kontroly vývozu technológií.
Zatiaľ čo veda nebola široko diskutovaná ako súčasť sankčného režimu proti Rusku, ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba 24. februára 2022 vyzval svet, aby „úplne izoloval Rusko všetkými prostriedkami a vo všetkých formátoch“.
Rusko sa podieľa na niektorých z najväčších výskumných projektov v Európe, vrátane ITER (International Thermonuclear Experimental Reactor), niekoľko desaťročí trvajúceho pokusu vytvoriť prototyp zariadenia na jadrovú fúziu v južnom Francúzsku. Členmi sú aj Čína, India, Japonsko a USA.
Hovorca ITER uviedol, že nie je známe, ako by dnešná invázia ovplyvnila projekt. Ďalej dodal: „Je príliš skoro robiť závery.“
Ďalej uviedol: „Politické rozdiely medzi jej členmi – obchodné vojny, hraničné spory a iné nezhody – nikdy neovplyvnili ducha spolupráce. Správy z dnešného rána však nemajú precedens.“ Poznamenal, že dohoda o projekte ITER neobsahuje žiadne ustanovenie o odstránení člena.
Spolu s USA a Japonskom je Rusko pozorovateľom v laboratóriu časticovej fyziky CERN vo Švajčiarsku. Hovorca CERNu pre Science|Business uviedol: „CERN naďalej prijíma a podporuje vedeckú spoluprácu na celom svete ako hybnú silu mieru.“
Rusko tiež prispieva 6 % do rozpočtu Európskeho zariadenia na synchrotrónové žiarenie so sídlom v Grenobli a je partnerskou krajinou EÚ pre röntgenový laser s voľnými elektrónmi so sídlom v Nemecku.
V Horizonte 2020, poslednom výskumnom programe EÚ, Rusko nebolo hlavným hráčom. Celkovo sa ruskí výskumníci podieľali na 138 projektoch, ktoré získali z prostriedkov EÚ približne 14-miliónov EUR.
Väčšina projektov má však ešte pred sebou, pričom niektoré budú prebiehať do druhej polovice roku 2026. Z príspevku EÚ pre ruské vedecké organizácie vo výške 14-miliónov EUR je 11,6-milióna EUR v 74 prebiehajúcich projektoch, okrem štyroch projektov, ktoré skončia tento mesiac.
Okrem toho sa financovanie z programu Horizont dostalo do výskumných infraštruktúr, pričom EÚ investovala 10,3-milióna EUR do deviatich prebiehajúcich projektov s cieľom zlepšiť ruské výskumné kapacity a posilniť prepojenia s európskym výskumom.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 25. 2. 2022, autor: rpa
