Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) podporuje vytvorenie nových nezávislých rád v 10. rámcovom programe (10. RP), koncepciu navrhnutú v správe o budúcnosti 10. rámcového programu, ktorú zverejnila skupina 15 odborníkov pod vedením bývalého portugalského ministra pre vedu Manuela Heitora.
Podľa návrhu správy, ktorú zverejnil ITRE, súčasný rámcový program Horizont Európa nedokáže účinne presadzovať excelentnosť vo vede, výskume a inováciách – kľúčové hnacie sily konkurencieschopnosti EÚ, ako sa uvádza v druhej správe bývalého talianskeho premiéra Maria Draghiho. Podľa poslancov sú potrebné zmeny.
O návrhu správy sa bude rokovať budúci týždeň a poslanci majú do budúcej stredy 4. decembra 2024 predložiť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Rokovania o záverečnej správe ITRE o 10. rámcovom programe budú pokračovať do začiatku budúceho roka, s konečným prijatím na plenárnom zasadnutí na jar 2025.
Vo svojej súčasnej podobe správa podporuje návrh skupiny Heitora na zriadenie Európskej rady pre technológie a priemyselnú konkurencieschopnosť s cieľom posilniť účasť súkromného sektora a Európskej rady pre spoločenské výzvy na riadenie výskumných a inovačných aktivít zameraných na spoločenské výzvy s obmedzeným zapojením priemyslu.
Heitorova správa tiež odporučila zdvojnásobiť rozpočet Európskej rady pre výskum (ERC) a výrazne zvýšiť rozpočet Európskej rady pre inovácie (EIC). Okrem toho zdôraznila dôležitosť zabezpečenia nezávislosti vedeckej rady ERC a zabezpečenia podobnej ochrany EIC pred tlakom zo strany členských štátov a Komisie.
Tento posun smerom k nezávislým radám by umiestnil väčšinu riadenia 10. RP do rúk expertov v teréne a nie Európskej komisie. Podľa správy Heitora by tieto rady pomohli začleniť do programu viac spoločností.
V návrhu správy sa uvádza, že rozšírenie, nezávislosť a samospráva ERC a EIC by mali byť ústredným prvkom 10. rámcového programu. Polovica rozpočtu 10. RP by mala ísť na tieto dva schémy, aby sa urýchlil prechod od základnej vedy k rozšíreniu inovácií, uvádza sa v správe ITRE.
V správe sa zároveň uvádza, že druhý pilier by bolo potrebné v rámci 10. rámcového programu zjednodušiť. „Množstvo zapojených nástrojov, neúspešná implementácia misií, ako aj mnohé rozpočtové presuny viedli k zbytočnej zložitosti, ktorá odrádza žiadateľov, a najmä nováčikov, od účasti,“ poznamenávajú.
Druhý pilier programu Horizont Európa dostáva najväčšiu časť rozpočtu, z ktorej sa financujú predkonkurenčné výskumné a inovačné projekty, v ktorých akademici a spoločnosti pracujú na výzvach a prioritách definovaných EÚ.
Bucket list parlamentu
Poslanci tiež tvrdia, že 10. RP by mal zostať samostatným programom a jeho rozpočet by sa mal zvýšiť na 220-miliárd EUR. Väčší rozpočet by povzbudil členské štáty, aby zvýšili svoje investície do výskumu a inovácií, čo by pomohlo EÚ splniť cieľ 3 % HDP stanovený pred dvoma desaťročiami, tvrdia poslanci.
Výbor ITRE sa zaoberal aj fámami, že Európska komisia pristupuje ku konsolidácii všetkých výskumných a inovačných fondov do nového megafondu pre konkurencieschopnosť, ktorý sa má spustiť v rámci pripravovaného viacročného rozpočtu v roku 2028. Poslanci tvrdia, že centralizácia 10. rámcového programu v rámci takéhoto fondu by podkopala jeho schopnosť riadiť inovácie. „Len ak postavíme R&I do vedenia, môžeme očakávať, že to prispeje k našej konkurencieschopnosti – R&I je dlhodobým predpokladom konkurencieschopnosti, nie krátkodobou nápravou,“ uvádza sa v návrhu správy.
Okrem toho chcú poslanci vidieť menej byrokratický rámcový program, ktorý by hodnotili špičkoví odborníci a uviedli, že „Horizont Európa je príliš zložitý a výzvy nie sú dostatočne relevantné“.
Využitie misií a jednorazového financovania v programe Horizont Európa tiež zaznamenalo ostré komentáre od ITRE. Podľa názoru výboru misie nesplnili kľúčové ciele, ako je prilákanie externého financovania.
V dôsledku toho poslanci odporúčajú prehodnotiť túto časť programu Horizont Európa a vyzývajú Komisiu, aby našla alternatívne zdroje financovania pokračovania misií, či už z iných častí rozpočtu EÚ, alebo na vnútroštátnej úrovni.
Podobne skupina požaduje zníženie využívania jednorazového financovania v rámci programu Horizont Európa, pričom argumentuje tým, že zlyháva vo svojom primárnom cieli, ktorým je zjednodušenie administratívy a zníženie transakčných nákladov pre príjemcov.
V ďalšom kývnutí na Heitorovu správu ITRE uviedol, že podporuje zavedenie „Choose Europe“, nového nástroja financovania pre výskumnú kariéru v ranom štádiu.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 29.11.2024, autor: rup
