Ministri výskumu EÚ 29. novembra 2024 prijali závery o posilnení konkurencieschopnosti a posilnení Európskeho výskumného priestoru (ERA), pričom sa zamerali skôr na hlavné zásady než na zložité detaily implementácie.

Počas ranného zasadnutia Rady pre konkurencieschopnosť ministri vyzvali Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na odstránení „zostávajúcich prekážok voľného pohybu výskumníkov, vedeckých poznatkov, technológií a dát“.

Existuje však málo podrobností o konkrétnych opatreniach, ktoré by boli členské štáty ochotné prijať, aby konečne zrealizovali ERA, ktorý je cieľom EÚ od roku 2000, ale brzdí ho zaostávajúca politická vôľa.

“Je to naozaj to najlepšie, čo môžu pre ERA urobiť?” zamyslel sa Kurt Deketelaere, generálny tajomník Ligy európskych výskumných univerzít (LERU), v odpovedi na návrh textu.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen poverila nastupujúcu komisárku pre výskum Ekaterinu Zaharievu, aby predložila zákon o ERA, aby sa zaručil voľný pohyb výskumníkov, vedeckých poznatkov a technológií.

Vyplýva to zo správ na vysokej úrovni od Enrica Lettu, ktorý vyzval, aby sa výskum a inovácie stali „piatou slobodou“ jednotného trhu, a Maria Draghiho, ktorý navrhol vytvorenie „Únie výskumu a inovácií“.

Rada vyzýva, aby sa odporúčania v oboch správach zvážili „s cieľom vytvoriť plne funkčný ERA“.

Závery však neodkazujú na zákon o ERA, s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že členské štáty sú proti novej legislatíve, navrhuje Deketelaere.

Hovorí, že by to malo byť varovaním pre tých, ktorí pripravujú návrh, aby dôkladne zvážili jeho rozsah. Mala by sa zamerať na vytvorenie právneho základu, ktorý by zaviazal krajiny, aby odstránili pravidlá, ktoré blokujú cezhraničnú mobilitu a spoluprácu alebo jej znižujú atraktívnosť.

„Bol by to veľký úspech a niečo, čo by členské štáty od EÚ prijali. To, čo nebudú akceptovať, je zavedenie nových podrobných pravidiel sociálneho zabezpečenia, dôchodkového alebo daňového poriadku vo svojom vlastnom právnom poriadku,“ uviedol.

 

Zapojenie zainteresovaných strán

Rada vo svojich záveroch pozitívne hodnotí poslednú reformu riadenia ERA v roku 2021, ktorá viedla k vytvoreniu fóra ERA, ktoré spája členské štáty a pridružené krajiny, Komisiu a zainteresované strany v oblasti výskumu a inovácií s cieľom realizovať spoločný politický program.

V texte sa požaduje „posilnená úloha“ Výboru pre Európsky výskumný priestor a inovácie (ERAC), ktorý tvoria zástupcovia členských štátov a Komisie, pri stanovovaní spoločných priorít a strategickom plánovaní. Navrhuje tiež prehodnotiť zloženie fóra ERA s cieľom posilniť účasť zainteresovaných strán, „najmä priemyslu“.

 

Priemysel je už zastúpený na fóre ERA, ale stretnutia sa zúčastňuje len zriedka, uviedla Silvia Gómez Recio, generálna tajomníčka siete mladých európskych výskumných univerzít, ktorá má na fóre svoje miesto.

“Neprídu, pretože zjavne nevidia žiadny prospech,” uviedla. Navrhuje, že by bolo zmysluplnejšie odmeňovať skupiny zainteresovaných strán, ktoré sa „naozaj postarali o rozvoj ERA“.

Gómez Recio sa však domnieva, že je pozitívne, že Rada uznala úlohu ERA a dôležitosť zapojenia zainteresovaných strán. Čas na konkrétne opatrenia bude budúci rok, keď Rada prijme svoje odporúčanie k druhému politickému programu ERA na roky 2025 – 2027.

Text z 29. novembra 2024 zdôrazňuje „potrebu zostať sústredený“ a Gómez Recio dúfa, že sa to premietne do novej politickej agendy s menším počtom priorít. „Mali by sme sa sústrediť na menej vecí, zabezpečiť tam, kde máme politickú podporu, potom pokračovať a pokračovať silnejšie,“ uviedla. Mattias Björnmalm, generálny tajomník univerzitného združenia CESAER, privítal zameranie Rady na správu Letta a jej uznanie úlohy výskumu a inovácií v hospodárstve.

„Ďalším krokom teraz je, aby Európska komisia rýchlo konala a navrhla právne záväzný prístup, akým je napríklad zákon o ERA, s cieľom zaručiť piatu slobodu,“ uviedol.

Björnmalm však priznal, že bol prekvapený „nedostatkom naliehavosti“ v záveroch. „Správy Letta, Draghiho a Heitora sú kolektívne presvedčivým dôvodom na rýchle konanie, no tento pocit naliehavosti sa v záveroch neodráža,“ uviedol.

Pokiaľ ide o posilnenie konkurencieschopnosti, dokument Rady opakuje cieľ vynaložiť 3 % HDP na výskum a vývoj a potrebu schém na podporu „vysokorizikových/vysoko ohodnotených inovačných činností“.

Závery tiež zdôrazňujú pridanú hodnotu projektov spolupráce v oblasti výskumu a inovácií, akcií COST a programov na riešenie úniku mozgov a na podporu kariéry, ako sú akcie Marie Skłodowska-Curie.

 

Podpora nezávislosti ERC

Ministri na svojom stretnutí diskutovali aj o potrebe posilniť nezávislosť Európskej rady pre výskum (ERC) v nadväznosti na poznámku Dánska, ktorú podporilo 21 ďalších národných delegácií.

„Európska vedecká rada je garantom vedeckej kvality, integrity a trvalej relevantnosti programu a podľa nás je veľmi dôležité, aby to tak zostalo,“ uviedla dánska ministerka pre vysoké školstvo a vedu Christina Egelund.

„Pred dánskym predsedníctvom v druhej polovici roku 2025 je veľmi pozitívne vidieť, ako Dánsko vedie skupinu krajín, ktoré opätovne potvrdzujú, aká kritická je autonómia ERC,“ napísal Julien Chicot, vedúci politiky výskumu a inovácií v Guild of European Research-Intensive Universities v reakcii na diskusiu.

Nová komisárka pre výskum Ekaterina Zaharieva sa tiež zaviazala zabezpečiť autonómiu ERC, keď sa Komisia pripravuje na uprednostnenie konkurencieschopnosti v budúcom rámcovom programe.

Rada tiež diskutovala o príspevku výskumu a inovácií ku konkurencieschopnosti EÚ vzhľadom na Draghiho správu a prijala závery o oznámení Komisie o pokročilých materiáloch a potenciálnej iniciatíve výskumu a inovácií v oblasti biohospodárstva zameranej na strednú a východnú Európu.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 2.12.2024, autor: rup