Európska komisia sa snaží spojiť všetky výskumné a inovačné fondy vrátane Európskej rady pre výskum (ERC) a Európskej rady pre inovácie (EIC) do nového megafondu pre konkurencieschopnosť, ktorý by sa začal v rámci nového viacročného rozpočtu začať v roku 2028.
Prezentácia rozpočtového riaditeľstva Komisie odhaľuje scenár, v ktorom by sa asi tucet výskumných a inovačných programov zlúčil do Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť v snahe sústrediť a zefektívniť úsilie EÚ o oživenie inovácií, produktivity a hospodárskeho rastu.
Zoznam v prezentácii zo septembra 2024 obsahuje:
- Horizont Európa Pilier I (vrátane ERC)
- 1.pilier Horizont Európa
- EIC a EIT
- Európsky obranný fond
- Inovačný fond
- EU4zdravie
- Vesmír
- Digitálna Európa
- InvestEU
- Program jednotného trhu
Komisia tvrdí, že týmto programom chýba „strategické riadenie“ a sú príliš zložité, čo sťažuje priemyslu využívať financovanie EÚ. V dokumente sa tiež sťažuje na obmedzenú flexibilitu pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov, príliš veľa pravidiel, medzier a prekrývaní sa, oneskorenie v prístupe k financovaniu a nedostatok spoločného riadenia. Smrteľný problém: riadenie všetkých týchto programov sa pre Komisiu stalo príliš ťažkopádnym.
Navrhovaná reforma počíta s jediným fondom na nápravu všetkých vyššie uvedených skutočností. Komisia tvrdí, že nový Fond pre konkurencieschopnosť by sa riadil „silnou politickou agendou“ s jednotným súborom pravidiel pokrývajúcim pravidlá oprávnenosti a účasťou tretích strán a mal by jednotné riadenie.
Návrh nadväzuje na veľmi silnú správu politického predstaviteľa EÚ Maria Draghiho, ktorá jasne vysvetľuje, čo už ekonómovia Komisie vedeli: produktivita a hospodársky rast EÚ sa spomaľujú v dôsledku nedostatočných investícií do vedy a techniky a tiež preto, že 27 hospodárskych jurisdikcií a nadradené pravidlá štátnej pomoci a hospodárskej súťaže podkopávajú jednotný trh EÚ.
Rokovania medzi Komisiou a členskými štátmi o legislatívnych návrhoch budúceho viacročného finančného rámca a 10. RP pre výskum a inovácie sú v plnom prúde, pričom výsledky budú známe v prvej polovici roku 2025.
Je pravdepodobné, že základná a odvetvová reštrukturalizácia navrhnutá rozpočtovým riaditeľstvom Komisie bude oslabená politickými rokovaniami a riadnym legislatívnym procesom EÚ. Niektoré zainteresované strany v oblasti výskumu a inovácií v Bruseli však tvrdia, že by to bola dobrá príležitosť otriasť vecami a prehodnotiť spôsob, akým financovanie EÚ funguje.
Mattias Björnmalm, generálny tajomník CESAER, neziskového združenia univerzít vedy a techniky, vidí novú štruktúru ako príležitosť postaviť vedu a techniku do centra agendy EÚ v oblasti konkurencieschopnosti, ako sa opakovane zdôrazňovalo v prejavoch von der Leyen a správy od Draghiho a bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu.
„Prvá vec, ktorá ma tu zaujala, je, že toto je potenciálna obrovská príležitosť, ale úplne prvá úprava, ktorú treba urobiť v tomto návrhu, je, aby bol pravdivý podľa toho, čo hovoria von der Leyen, Draghi a Letta, aby sa výskum, inovácie a veda a technológia dostali do centra pozornosti,“ uviedol Björnmalm.
Portugalský bývalý minister pre vedu Manuel Heitor predsedá skupine na vysokej úrovni, od ktorej sa očakáva, že tento týždeň zverejní správu s odporúčaniami pre princípy a štruktúru 10. RP.
Ale superfond, ktorý zahŕňa 10.RP plus vesmírny, obranný a inovačný fond, by si tiež vyžadoval superrozpočet, uviedol Björnmalm. “Ak nájdeme spôsob, ako to urobiť, nehovoríme o 100 alebo 200 miliardách EUR, ale o viac ako bilióne EUR.”
Iní medzitým vyzývajú riaditeľstvo Komisie pre výskum, aby vyhodnotilo potenciálne dôsledky spojeného všetkého v rámci superfondu pre konkurencieschopnosť. Kurt Deketelaere, generálny tajomník LERU, sa vo štvrtok obrátil na sociálne médiá a požiadal Marca Lemaitrea, vedúceho riaditeľstva pre výskum, aby sa „podelil o svoje názory“ na návrh VFR.
Oznámenie obsahuje aj nový princíp, podľa ktorého by Komisia mohla požiadať členské štáty o reformy výmenou za financovanie EÚ.
Björnmalm uviedol, že by to bola príležitosť, ako konečne zabezpečiť, aby členské štáty dosiahli ciele výdavkov na výskum a vývoj stanovené pred 20 rokmi, a zaviesť piatu slobodu pre výskum. „Bola by to príležitosť, ako pomôcť posunúť celú Európu vpred, nespoliehať sa na meniace sa vetry na regionálnej a národnej úrovni,“ dodal.
Fámy sa napĺňajú
Po tom, čo predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen oznámila portfóliá svojho nového kolégia komisárov, sa v Bruseli začali šíriť zvesti o tom, či si 1. RP zachová svoju trojpilierovú štruktúru ako samostatný program v budúcom viacročnom rozpočte, alebo či jeho časti budú zahrnuté do navrhovaného Fondu pre konkurencieschopnosť.
Nemecký europoslanec a bývalý spoluspravodajca pre Horizont Európa Christian Ehler varoval, že EÚ musí dôkladne posúdiť, či má zmysel integrovať výskum do fondu pre konkurencieschopnosť. Poznamenal tiež, že do procesu budú mať slovo europoslanci a „väčšina v parlamente je za účelovo viazaný program“.
“Musíte byť veľmi opatrní, či má zmysel do určitej miery integrovať výskum do kontextu konkurencieschopnosti, alebo je to len starý francúzsky administratívny sen dostať tento superrozpočet, kde je všetko stlačené,” uviedol Ehler.
Štruktúra komisie
Keď Von der Leyen oznámila svoje nové kolégium komisárov, bolo jasné, že sa toho veľa zmení. Ekaterinu Zaharievovú vymenovala za komisárku pre start-upy, výskum a inovácie.
Politika výskumu a vývoja sa však nebude obmedzovať len na portfólio Zaharievy. Plán Von der Leyen rozširuje vedu a technológie do mnohých ďalších popisov práce.
Stéphane Séjourné bude výkonným viceprezidentom pre stratégiu prosperity a priemyslu a prispeje k vytvoreniu Fondu pre konkurencieschopnosť
Henna Virkkunen bude výkonnou viceprezidentkou pre technickú suverenitu, bezpečnosť a demokraciu. Pomôže Zaharievovej vytvoriť radu pre výskum umelej inteligencie a dohliadať na zvýšené úsilie o zvýšenie investícií do ďalšej vlny hraničných technológií vrátane superpočítačov, polovodičov, internetu vecí, genomiky, kvantových počítačov a vesmírnych technológií.
Virkunnen tiež vypracuje „dlhodobý plán EÚ pre kvantové čipy“, ako navrhol Mario Draghi vo svojej správe o konkurencieschopnosti EÚ.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 14.10.2024; autor: rup