Nová správa uvádza, že investície sú na najnižšej úrovni za desaťročie, ale bližší pohľad ukazuje, že existujú pozitívne signály pre vznikajúce inovačné prostredie v Lotyšsku.

Kľúčoví investori v Lotyšsku vyzývajú premiérku Eviku Silinu, aby sa zamerala na dlhodobé plánovanie a zlepšovanie konkurencieschopnosti po hodnotení, ktoré ohodnotilo investičnú klímu v krajine na najnižšiu úroveň od začiatku štúdií v roku 2015.

Vydanie Indexu sentimentu Rady zahraničných investorov v Lotyšsku (FICIL) z roku 2023 prinieslo skóre 1,9 z 5, čo je pokles o 0,4 v porovnaní s predchádzajúcim rokom a je tak ďaleko od priemeru za roky 2018 – 2021, ktorý bol 2,9.

Správa je založená na prieskume a rozhovoroch so 66 vedúcimi pracovníkmi zo spoločností, ktoré sú kľúčovými investormi v krajine. Pri každej výročnej správe sa od investorov požaduje, aby poskytli správu pre premiérku krajiny. Tento rok vyzvali Silinovú, aby sa „stala odvážnejšou a ambicióznejšou“. Chcú dlhodobú víziu na zlepšenie konkurencieschopnosti Lotyšska zvýšením investícií do inovácií a infraštruktúry a myslením nad rámec štvorročného volebného cyklu.

Tiež chcú, aby znížila byrokratické bariéry, uprednostňovanie štátnych podnikov a vyriešila nedostatok pracovnej sily v krajine, pričom uviedla „žiadni ľudia, žiadna ekonomika“.

Výsledky tohtoročnej správy sú pre Lotyšsko „znepokojujúce“, uviedla pre Science|Business výkonná riaditeľka FICIL Tatjana Guzņajeva. Zistenia však treba vnímať v kontexte, že hlavným dôvodom neistoty investorov je vojna na Ukrajine.

„Myslím si, že investori čakajú na veľmi jasné signály, ako presne vláda zabezpečí bezpečnostné obranné mechanizmy,“ uviedla. „Nebrala by som to ako ‚nie, neplánujeme investovať‘, je to skôr ako‚ nie som si istá, čo sa stane, takže radšej počkáme.“

V správe sa zistilo, že počet podnikov, ktoré plánujú pokračovať v investíciách v Lotyšsku, sa znížil zo 79 % v roku 2022 na 67 % v roku 2023. Hoci ide o prudký pokles, v predchádzajúcich rokoch sa toto číslo pohybovalo medzi 57 % a 68 %.

Hovorca Lotyšskej investičnej a rozvojovej agentúry (LIAA) uviedol, že vojna na Ukrajine a zhoršenie celkovej ekonomickej situácie na niektorých hlavných lotyšských exportných trhoch, ako je Nemecko a Škandinávia, viedli k spomaleniu investičných tokov, čo znamená, že niektoré projekty boli pozastavené.

„Stále však existuje dostatočný záujem investorov o rozvoj nových projektov v sektoroch ako inteligentná energetika, vodík, kovoobrábanie, IKT,“ uviedol hovorca.

Zahraničné spoločnosti stále túžia po spolupráci s Lotyšskom a LIAA minulý rok spolupracovala na 182 projektoch s potenciálnym výnosom 5-miliárd EUR.

 

Vplyv zahraničných investícií

Reinis Āzis, ktorý vedie pracovnú skupinu FICIL pre reformu verejného sektora a zastupuje spoločnosť VTTI pre služby skladovania energie, uviedol, že v každom prípade vplyv zahraničných investícií na lotyšský inovačný ekosystém nie je nevyhnutne vysoký.

Väčšina veľkých spoločností zodpovedných za financovanie start-upov alebo investovanie do vzdelávania alebo výskumu a vývoja je v krajine dlhodobo etablovaná a mnohé sú vo vlastníctve štátu, čo znamená, že poskytujú stabilné zázemie. Na druhej strane zahraniční investori prispievajú veľkou časťou daňových príjmov, ktoré sa vkladajú do vládneho rozpočtu na výskum a vývoj a akademickú obec, takže existuje nepriamy vplyv.

Pre investorov je relatívne slabé inovačné prostredie Lotyšska v porovnaní s pobaltskými susedmi Litvou a Estónskom dôvodom nižšej konkurencieschopnosti krajiny. Index sentimentu 2023 je prvým, ktorý sa investorov pýta na ich názor na spoluprácu medzi vládou, podnikmi a univerzitami z hľadiska podpory hospodárskej konkurencieschopnosti Lotyšska a toto opatrenie získalo najnižšie skóre zo všetkých 17 oblastí, ako je uvedené v tabuľke nižšie.

 

 

To by malo slúžiť ako odkaz vláde, uviedla Guzņajevová. “Výsledky, ktoré odhaľujú, že lotyšský inovačný ekosystém je slabší ako ostatné pobaltské štáty, pomôžu tvorcom politiky odovzdať odkaz, že by sa malo niečo urobiť.”

 

Medzi Tallinnom a Vilniusom

Tri pobaltské krajiny Estónsko, Lotyšsko a Litva sú často zoskupené pri hodnotení výkonnosti na európskej úrovni kvôli ich geografickej blízkosti a spoločnej skúsenosti s okupáciou Sovietskym zväzom. Pokiaľ ide o inovácie, často sa to zle prejavuje v Lotyšsku, ktoré zaostáva za ostatnými dvoma susednými krajinami.

Estónsko aj Litva sú v hodnotiacej tabuľke Európskej komisie European Innovation Scoreboard 2023 (EIS) zaradené ako „mierni inovátori“, zatiaľ čo Lotyšsko je v najslabšej kategórii tzv. „nastupujúci inovátor“ a je na treťom mieste od konca v rebríčku EIS 2023 v EÚ pred Rumunskom a Bulharskom.

Lotyšsko, ktoré uviazlo medzi svojimi lepšími pobaltskými susedmi, je často prehliadané. „Ak niekto uvažuje o založení IT spoločnosti, išiel by do Estónska, ak uvažuje o fintech, môže ísť do Vilniusu, kde sídli Revolut,“ uviedol Āzis. “V Lotyšsku sme stále známi menej pokročilou výrobou, skôr sekundárnymi výrobnými procesmi.”

Olga Barreto Goncalves, generálna riaditeľka lotyšskej asociácie startupov, Startin.lv, uviedla, že Riga sa často dostáva pod radar investorov a zakladateľov start-upov.

„Dokonca aj dnes sa stretávame s mnohými investormi, ktorí počuli o Lotyšsku, ale nikdy tu neboli, nikdy nehovorili s lotyšským start-upom, takže ich dôvera v náš ekosystém je takmer žiadna,“ uviedla pre Science|Business. “Určite je to niečo, na čom musíme pracovať.”

V roku 2023 investície do lotyšských start-upov dramaticky klesli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, ale tento trend bol viditeľný v celej Európe a na celom svete.

Goncalvesovej to nevadí. „Je všeobecná zhoda, že tento pokles treba pripísať skutočnosti, že celosvetový trh rizikového kapitálu sa spomalil v dôsledku COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu,“ uviedla.

„Tiež sa verí, že „zima VC“ pominula a že v rokoch 2024/25 sa sneh roztopí a investície opäť stúpnu. Estónsko už vykazuje známky oživenia. Lotyšsko – zatiaľ nie, ale očakáva sa.”

 

Neustále zlepšovanie

Krajina robí pokroky v zlepšovaní svojho inovačného ekosystému a začína sa zužovať svoje zameranie na kľúčové odvetvia, ako sú IT, zelené technológie, biotechnológie a farmaceutický priemysel. V roku 2022 vláda zriadila Radu pre riadenie inovácií a výskumu (IRMC), ktorá spája ministerstvo hospodárstva a ministerstvo školstva a vedy s LIAA a Lotyšskou radou pre vedu.

Cieľom je ponúknuť vyššiu úroveň koordinácie oblasti výskumu a inovácií v krajine a vo všeobecnosti zvýšiť konkurencieschopnosť lotyšských spoločností.

Vláda si tiež stanovila za cieľ zdvojnásobiť investície svojich spoločností do výskumu a vývoja a zvýšiť verejné výdavky na výskum a vývoj na 1,5 % z celkového HDP v najbližších rokoch, z približne 1 %.

Tieto kroky idú správnym smerom a boli zavedené „správne dopravné značky“, uviedol Āzis. Problémom je implementácia, ktorá často „zaostáva“.

Āzis podporuje vládu, ktorá k svojim rozpočtom a politikám pristupuje viac orientovane na cieľ, čo je stratégia, ktorú ministerstvo financií „sa zdá pripravené zaviesť“. Pridalo by to oveľa väčšiu istotu a mohlo by to pomôcť zmierniť obavy zahraničných investorov.

„Ak by sa nám podarilo zaviesť veľmi silnú rozpočtovú stratégiu založenú na výkone podporovanú naším silným dátovým systémom, bol by to dôležitý míľnik,“ uviedol ďalej Āzis.

 

Ľudia a papierovanie

Dve ďalšie oblasti, ktoré FICIL zdôraznil ako odrádzanie zahraničných investorov, je zložitá byrokracia a nedostatok talentovaných pracovníkov.

Pokiaľ ide o byrokraciu, investori uviedli, že vysoká administratívna záťaž vedie k výrazne zvýšenému pracovnému zaťaženiu zamestnancov a vyšším obchodným nákladom. „Vytvára to pocit neistoty, čo odrádza od ďalších investícií v Lotyšsku,“ uvádza sa v správe.

Byrokratickú záťaž Lotyšska možno čiastočne vysvetliť jeho históriou. Po opätovnom získaní nezávislosti na začiatku 90. rokov mala krajina veľkú averziu voči čomukoľvek, čo pripomínalo centrálne plánovanú ekonomiku, a horlivo prijala dereguláciu. Potom, v roku 2000, aby splnila požiadavky na vstup do EÚ, ustúpila a zamerala sa na reguláciu. To spôsobilo zmätok v systéme, v ktorom sa investori môžu ťažko orientovať, uviedol Āzis.

Pripúšťa, že problémom krajiny zostáva ťažká byrokracia. “Stále vidíme niektoré nepríjemné praktiky, ako je povinnosť predkladať papiere piatim alebo šiestim verejným subjektom, pretože medzi sebou nezdieľajú údaje,” dodal.

Príbeh však nie je taký jednoduchý. Lotyšsko má jedno z najlepších hodnotení digitálnych verejných služieb pre podniky v EÚ podľa Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti. Hoci stále existujú problémy, ktoré treba prekonať, ako napríklad komunikácia medzi ministerstvami, krajina urobila významný pokrok, uviedla Goncalves.

„Nie som si istá, či si skutočne ceníme, ako sme sa dostali z hľadiska byrokracie,“ povedala a zdôraznila lotyšský systém elektronických podpisov, ktorý firmám umožňuje jednoducho vykonávať obchodné a administratívne úlohy online. “Ako to vidím ja, byrokracia určite zostáva nepríjemná, ale nemyslím si, že patrí medzi tri alebo päť najväčších problémov.”

Pokiaľ ide o nedostatok pracovných síl, problémy sú široké. Krajina má talent, uviedla Goncalves, ale potrebuje ho viac, a najmä potrebuje viac disciplín zameraných na STEM, ktoré sa vyučujú na univerzitách.

Oblasť vyššieho vzdelávania v krajine vyvoláva obavy. V Lotyšsku je 52 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, 28 univerzít a 24 vysokých škôl. „Pre krajinu s menej ako dvoma miliónmi [ľudí] je to príliš veľa,“ uvádza sa v správe analytického inštitútu EÚ Integrin.

Āzis a Guzņajeva uviedli, že hoci školské vzdelanie v krajine je silné, v oblasti vysokoškolského vzdelávania dochádza k poklesu kvality.

To všetko si vyžaduje čas na nápravu, ale Guzņajeva je optimistická. “Je to 30 rokov, čo sme znovu získali nezávislosť a mám pocit, že sme dosiahli veľký pokrok,” dodala. “Samozrejme, že nás neustále porovnávajú buď s Estónskom alebo Litvou, ale mám pocit, že máme svoj vlastný príbeh a verím, že je tu veľký potenciál.”

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 25.4.2024, autor: rup