Vystavenie SARS-CoV-2 infekciou alebo očkovaním vytvára imunitné bunky, ktoré poskytujú dlhodobú imunitu. Tieto dlhoveké pamäťové T bunky hrajú kľúčovú úlohu pri prevencii závažných prípadov Covid-19. Vedci z Univerzity v Zürichu (UZH) vo Švajčiarsku teraz zistili, ako tieto pamäťové T bunky vznikajú.
Mnoho otázok o tom, ako môže expozícia SARS-CoV-2 infekciou alebo imunizáciou viesť k dlhodobej ochrannej imunite, zostáva nezodpovedaných. Onur Boyman, vedúci katedry imunológie, a jeho výskumný tím na Univerzite v Zürichu a Univerzitnej nemocnici v Zürichu sa teraz bližšie pozreli na to, ako sa tvorí táto dlhotrvajúca ochrana. Spolu s výskumníkmi z ETH Zürich identifikovali špecifické signálne dráhy, ktoré určujú, kedy sa imunitné bunky vyvinú na takzvané pamäťové T bunky.
Od krátkodobých zabijakov až po T bunky s dlhodobou pamäťou
Vírusovo špecifické protilátky produkované B bunkami nepostačujú na účinnú ochranu pred novým koronavírusom. Bunková imunitná odpoveď na SARS-CoV-2 je rovnako dôležitá. Tu hrajú kľúčovú úlohu CD8+ T bunky špecifické pre vírus, pretože dokážu identifikovať a zabiť bunky, ktoré boli infikované vírusom. Tieto cytotoxické T bunky eliminujú vírusy, ktoré sú skryté vo vnútri hostiteľských buniek a pomáhajú predchádzať šíreniu miliónov novovzniknutých vírusov. Ako vysvetlil Onur Boyman: „Tieto T bunky sú zvyčajne aktívne len krátky čas a rýchlo miznú. Pokiaľ ide o nastolenie dlhodobej ochrannej imunity, je dôležité vytvoriť dlhotrvajúce pamäťové T bunky, ktoré sa aktivujú veľmi rýchlo po opätovnom vystavení vírusu.“ Táto posledná schopnosť sa označuje ako imunologická pamäť.
Predchádzajúce štúdie sa zamerali na celú populáciu CD8+ T buniek, ktorá sa vytvorila ako odpoveď na vírus. Boymanovi a jeho tímu sa teraz podarilo sledovať jednotlivé klony CD8+ T buniek špecifických pre SARS-CoV-2 u pacientov s Covid-19 od akútnej vírusovej infekcie až do jedného roka po uzdravení. Výskumníci boli tiež schopní identifikovať signálne dráhy zodpovedné za prechod CD8+ T buniek z krátkotrvajúcich zabijakov na pamäťové bunky s dlhou životnosťou – a našli zreteľný molekulárny podpis.
Imunitní poslovia určujú typ bunky
Vo svojej štúdii boli vedci schopní preukázať, že podpis dlhotrvajúcich pamäťových CD8+ T buniek bol prítomný už počas akútnej infekcie SARS-CoV-2 a tieto bunky tak bolo možné odlíšiť od ich krátkotrvajúcich náprotivkov v ranom štádiu. Ako uviedol Onur Boyman: „Výrazný podpis pamäťových buniek obsahoval signály imunitných poslov, ako sú interferóny, ktoré sú dôležitou súčasťou imunitnej odpovede proti SARS-CoV-2 a tiež prispievajú ku kontrole vírusových infekcií.“
Imunitná odpoveď sa líši od jedného pacienta k druhému
Štúdia pomáha odhaliť zložitý spôsob, akým sa imunologická pamäť na SARS-CoV-2 tvorí – alebo nie – vytvára a udržiava. Zatiaľ čo niektoré infekcie vedú k silnej a dlhotrvajúcej pamäti T buniek, iné to nedokážu. Novo identifikovaný podpis umožňuje určiť, o aký typ infekcie ide – napr. mierne alebo ťažké, systémové alebo obmedzené na slizničné membrány – vedie k trvalej imunite. Imunitnú odpoveď formujú aj vakcíny, ktoré obsahujú rôzne zložky. Ako dodal Boyman: „Zatiaľ čo každý reaguje na vírus alebo vakcínu inak, bunková imunita zohráva kľúčovú úlohu pri prevencii závažných prípadov Covid-19 u očkovaných aj vyliečených ľudí.“
Vedci publikovali výsledky svojho výskumu v odbornom časopise Nature.
Financovanie
Štúdiu podporila Švajčiarska národná nadácia na podporu vedy (SNSF), Prioritný program klinického výskumu CYTIMM-Z Univerzity v Zürichu (UZH), inovačný grant od University Hospital Zurich (USZ), Pandemický fond UZH, Výskum Botnar Centrum pre zdravie detí (BRCCH) a Švajčiarska akadémia lekárskych vied (SAMS).
Viac informácií:
Sarah Adamo, Jan Michler, Yves Zurbuchen, Carlo Cervia, Patrick Taeschler, Miro E Raeber, Simona Baghai Sain, Jakob Nilsson, Andreas E Moor & Onur Boyman. Podpis dlhotrvajúcich pamäťových CD8+ T buniek pri akútnej infekcii SARS-CoV-2. Nature. 7. decembra 2021. DOI: 10.1038/s41586-021-04280-x
Zdroj: https://www.uzh.ch, zverejnené: 21. 2. 2022, autor: rpa