Zatiaľ čo energetický priemysel na Slovensku spolieha najmä na jadro a fosílne palivá, zahraničie inovuje.

Príkladom je Nemecko, ktoré sa rozhodlo pokryť do roku 2030 až 80 % potrieb v oblasti elektriny prostredníctvom obnoviteľných zdrojov. Aj preto investuje do projektov v oblasti geotermálnej energie.

Medzi dôvody, ktoré rozvoj tohto zdroja podporujú, patria nielen klimatické ciele krajiny alebo energetická nezávislosť, ale aj jeho stabilita. Na rozdiel od veternej alebo solárnej energie totiž nie je závislá od počasia.

 

Energia z pod zeme aj pri výrobe automobilov

Aj preto má v krajine rozvoj geotermálnej energie výraznú politickú podporu, čo možno vidieť nielen na existujúcich, ale aj nových projektoch.

Poslednou novinkou je ohlásenie výstavby geotermálnej elektrárne spoločnosťou Vulcan Energy neďaleko mesta Landau.

Ide o prvú fázu projektu Lionheart, jednej z európskych iniciatív v oblasti strategických surovín a obnoviteľných zdrojov energie.

Táto geotermálna elektráreň s výkonom 33 MWe bude hrať ústrednú úlohu v dekarbonizácii výroby lítia pre batérie tým, že bude dodávať obnoviteľnú elektrinu priamo z geotermálneho zdroja. Okrem toho bude projekt poskytovať dodatočný tepelný výkon o kapacite 30 MWth.

Aj v tomto integrovanom prístupe spočíva výnimočnosť projektu. V mnohých prípadoch dodávajú geotermálne elektrárne elektrinu do verejnej siete.

Vulcan Energy využíva energiu z geotermálneho zdroja priamo v rámci jedného výrobného reťazca – na ťažbu lítia, čo je veľká pridaná hodnota nového zariadenia.

Ide totiž o dôležitý materiál, ktorý sa využíva najmä pri výrobe autobatérií (65 % celkového dopytu), úložísk elektrickej energie a spotrebnej elektroniky.

Preto odborníci odhadujú, že globálny dopyt po tomto kove stúpne do roku 2040 na viac ako 500 000 ton. V roku 2024 sa však podarilo vyťažiť len 155 000 ton.

Jedným z dôvodov je aj neekologickosť jeho ťažby, ktorá v závislosti od formy spotrebuje obrovské množstvo vody alebo znečisťuje okolie veľkými množstvami kameňa a hliny.

Projekt Lionheart je tak dobrou správou pre mnohé firmy ktoré hľadajú ekologickejšie spôsoby získavania tohto prvku. Navyše ukazuje ďalšiu pridanú hodnotu geotermálnych elektrární v podobe udržateľnejšie získaného lítia.

 

Technológia plánovaná aj pre energetický priemysel na Slovensku

Eletkrina sa bude zase získavať prostredníctvom technológie ORC (Organický Rankinov cyklus), ktorú dodá firma Turboden.

Systém ORC obsahuje dva okruhy – jeden s geotermálnou vodou a druhý s pracovnou kvapalinou, ktorá má nižší bod varu a preto sa ľahšie premení na paru pri nižších teplotách. Teplo z prvého okruhu túto špeciálnu kvapalinu zohrieva, čím ju mení na paru s vysokým tlakom, ktorá následne roztáča turbíny.

Tie poháňajú generátor, ktorý vyrába elektrickú energiu. Spomínaná para sa následne ochladí, zmení na kvapalinu a celý proces sa môže zopakovať znova.

Po výrobe elektriny putuje geotermálna voda, v tomto prípade soľanka, (teda silno mineralizovaná voda) do strediska na extrakciu lítia, kde sa prostredníctvom procesu A-DLE (Adsorption-type Direct Lithium Extraction) a špeciálneho sorbentu (nerozpustný materiál, zvyčajne pevná látka, ktorý má schopnosť pohlcovať alebo zachytávať kvapaliny či plyny) VULSORB® extrahuje zo soľanky chlorid lítny.

Po zachytení a separácii lítia sa chlorid lítny spracováva v špecializovanom procese, ktorý prebieha v továrni LEOP (Lithium Extraction Optimization Plant). Tento proces zahŕňa elektrochemickú konverziu chloridu lítneho na hydroxid lítny monohydrát (LHM), čo je konečný produkt určený pre výrobu batérií. Elektrolýza sa vykonáva za využitia obnoviteľnej energie z geotermálneho zdroja, čo zabezpečuje udržateľnosť a nízke emisie CO2 celého procesu.

Dôležité je, že geotermálna voda sa po využití vracia späť do zeme, teda sa nevypúšťa do riek či potokov.

Túto technológiu pritom pozná aj energetický priemysel na Slovensku. Napríklad spoločnosť PW Energy ju plánuje využiť pri svojich projektoch geotermálnych elektrární v Žiari nad Hronom a v Ľuboticiach pri Prešove.

Niet sa čo čudovať, keďže geotermálny potenciál Slovenska je vysoký. Podľa Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ) ide pravdepodobne o 6,716 MWt.

Štát však z neho zatiaľ využíva len zlomok energie, čo je škoda nielen pre domácnosti, ale aj pre priemysel.

 

Geotermálna energia môže zmeniť aj slovenský priemysel

Podniky totiž čelia mnohým výzvam vrátane rastúcich nárokov v oblasti udržateľnosti. Do roku 2034 v celej Európskej únii totiž postupne klesnú priemyslu bezplatne prideľované kvóty na emisie skleníkových plynov na nulu.

„Zanedbanie tejto témy aj zo strany štátu by mohlo viesť k dlhodobej strate konkurencieschopnosti Slovenska v oblasti priemyselnej výroby,” upozorňuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.

To môže spôsobiť problémy nielen v ekonomickej, ale aj v sociálnej oblasti. Priemyselné firmy totiž patria medzi hlavných zamestnávateľov v krajine.

Preto sa v rámci riešení situácie budú viac obzerať po udržateľných zdrojoch energie a po projektoch ako Lionheart.

Uvedomovať si to začal aj štát, ktorý postupne prejavuje geotermálnej energii stále väčšiu podporu.

Príkladom je spustenie výstavby jedného z najväčších geotermálnych projektov v strednej Európe v Ďurkove pri Košiciach, ktorý by mal byť spustený v roku 2028.

Slávnostného ohlásenia sa zúčastnil aj minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Samuel Migaľ,  ktorý vyjadril podporu využívaniu tejto energii.

Zdôraznil, že tento udržateľný zdroj patrí medzi priority Európskej komisie pri revízii eurofondov a bude to aj pri nastavení ďalšieho programového obdobia.

„Akonáhle bude inde na Slovensku pripravený projekt v podobnej fáze, budeme uvažovať o tom, ako daný projekt podporiť,“ dodal.

Podľa odborníka na geotermálnu energiu zo spoločnosti PW Energy Michala Mašeka ide o dôležitý signál pre dané odvetvie v podobe konkrétneho záväzku.

Štát by sa tak mohol posunúť od nedostatku systémovej podpory geotermálnej energie k jej podpore, ktorá by priniesla mnoho výhod, napríklad v podobe zostatkového tepla či väčšieho počtu pracovných miest tak v priemysle ako aj v poľnohospodárstve a turistickom ruchu.

 

Zdroj: https://geotermalnaenergia.sk; https://www.kosice.sk, zverejnené: 12.11.2025; autor: rup