Dva nové zákony majú zabezpečiť, že záväzok zvýšiť verejné a súkromné investície do výskumu prežije zmeny vo vláde. Cieľom je, aby celkové výdavky do roku 2030 dosiahli 4 % HDP.

Fínsko spustilo plán na podporu výskumu a vývoja tým, že v rokoch 2024 až 2030 každoročne investuje do sektora ďalších 280-miliónov EUR z verejných financií.

Konečným cieľom je zvýšiť verejné a súkromné investície na 4 % HDP do konca desaťročia. V súčasnosti sa to pohybuje okolo 2,9 %, hoci konečné štatistiky za rok 2022 budú k dispozícii až neskôr v tomto roku.

Ak krajina dosiahne 4-percentný cieľ, mohla by sa stať jednou z „top“ krajín s najväčšími výdavkami v EÚ na výskum a vývoj, pričom väčšina krajín bude mať problémy s dosiahnutím skromnejšieho cieľa 3 % do roku 2030, na čom sa dohodli jednotlivé členské štáty EÚ.

Na dosiahnutie tohto cieľa vláda urobila veľké zmeny v politikách výskumu a vývoja a v rozpočte.

Po prvé, zákon o financovaní výskumu a vývoja, ktorý nadobudol účinnosť začiatkom roka 2023, zvýši štátny rozpočet na výskum a vývoj z 2,4-miliardy EUR v roku 2023 na 4,3-miliardy EUR v roku 2030.

Zákon vychádza z konsenzu dosiahnutého všetkými hlavnými politickými stranami v roku 2021, v ktorom sa dohodlo, že je potrebná dlhodobá stratégia výskumu a vývoja. Predchádzajúce pokusy zaviazať sa k dlhodobým rozpočtom padli v dôsledku zmien vo vláde alebo politických nezhôd.

Druhý nový zákon zavádza všeobecné a trvalé daňové stimuly pre spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Je to zamerané hlavne na MSP a ide o veľkú zmenu v smerovaní pre krajinu, ktorá predtým ponúkala len krátkodobé daňové úľavy na výskum a vývoj.

Antti Pelkonen, vedecký poradca v kabinete premiérky, uviedol, že zmeny budú „obrovským impulzom“ pre fínsky systém výskumu a vývoja. Je celkom presvedčený, že legislatíva podporujúca verejné investície do výskumu a vývoja prežije akékoľvek zmeny vo vláde. Vo Fínsku sa konajú parlamentné voľby budúci mesiac.

Ako uviedol Pelkonen pre Science|Business: „Mnohí politici nedávno vyhlásili, že je veľmi dôležité tento záväzok skutočne dodržať a neodstúpiť od neho. Samozrejme, že vláda v budúcnosti môže zvrátiť zákon, to je možné, ale v tejto chvíli som si celkom istý, že zostane v platnosti – o tom to celé bolo.“

Silný interprét

Cieľ Fínska zvýšiť výdavky na výskum a vývoj z 2,9 % na 4 % HDP nie je úplne neprebádaným územím. Ešte v roku 2009 bola intenzita výskumu a vývoja 3,7 % HDP. V priebehu rokov 2010-2020 to však rýchlo opadlo a napriek nedávnemu nárastu je stále výrazne nižšia ako na svojom vrchole.

Mnohí v tomto odvetví poukazujú na dramatický zánik spoločnosti Nokia ako na hlavný faktor, ktorý k tomuto poklesu prispel. Bývalý líder na trhu s mobilnými telefónmi dosiahol svoj vrchol okolo roku 2007, ale rýchlo stratil pôdu pod nohami v porovnaní so svojimi konkurentmi a v roku 2013 takmer skrachoval.

Od pádu spoločnosti Nokia z milosti došlo v krajine k výraznému poklesu súkromných výdavkov na výskum a vývoj.

Ako uviedla Laura Juvonen, senior viceprezidentka pre stratégiu vo Fínskom centre technického výskumu VTT: „Jedným z hlavných dôvodov tohto poklesu bola Nokia, ktorá bola obrovská v porovnaní s veľkosťou fínskej ekonomiky.“

Povedala, že nejde o jediný problém, pričom vplyv majú aj politické rozhodnutia, ako napríklad prerušenie financovania na prepojenie základného výskumu a akademickej obce s priemyslom.

Ako dodala Juvonen: „Bolo to škodlivé, pretože priemysel investoval skôr do prírastkového výskumu a vývoja než do dlhodobých cieľov.“

Graf nižšie vľavo ukazuje, ako súkromné výdavky na výskum a vývoj vo Fínsku klesali počas začiatku roka 2010. A čo je dôležité, tento pokles nebol podporený zvýšením verejných výdavkov na výskum a vývoj, ktoré, ako ukazuje graf vpravo, tiež klesli po finančnej kríze v roku 2008.

Z tohto dôvodu vláda spojila zvýšenie verejných výdavkov na výskum a vývoj so snahou získať viac spoločností, aby investovali do výskumu. Spolieha sa na súkromný sektor, ktorý bude do roku 2030 tvoriť približne dve tretiny zo 4 % intenzity výskumu a vývoja.

Ako ďalej uviedla Juvonen: „Súkromný sektor je veľmi závislý od schopnosti produkovať nové inovácie a vzhľadom na prebiehajúce veľké globálne zmeny – ako je digitálna transformácia – vidí, že je dôležité investovať do výskumu.“

Pre Pelkonena je to cieľ zákona o daňových stimuloch. Ako uviedol: „Určite potrebujeme viac malých a stredných podnikov na vykonávanie výskumu a vývoja a na zvyšovanie aktivít v oblasti výskumu a vývoja. Je zrejmé, že mnohé z priamych dotácií, ktoré máme, malé spoločnosti nie sú tak horlivé, aby sa o ne uchádzali, takže zníženie daní môže byť pre nich lepším stimulom.“

Ako investovať

To všetko vyvoláva otázku, na čo sa minú peniaze navyše plynúce systémom.

Zamerala sa na to správa parlamentnej pracovnej skupiny RDI zverejnená začiatkom marca 2023, ktorá bola doručená fínskej premiérke Sanne Marinovej.

Jedným z kľúčových posolstiev je, že zlepšenia nemusia nevyhnutne vyplynúť len z „napumpovania“ ďalších peňazí, a správa vyberá niekoľko oblastí fínskeho ekosystému výskumu a vývoja, ktoré je potrebné zlepšiť, aby mal zvýšený štátny rozpočet maximálny vplyv.

Žiada, aby sa Rada pre výskum a inovácie posilnila a aby sa jej prisúdila väčšia úloha pri formovaní politiky výskumu a vývoja v nadchádzajúcich rokoch. Bude to znamenať reštrukturalizáciu riadenia Rady a poskytnutie väčších zdrojov.

Zároveň by sa mal vypracovať zoznam národných strategických priorít, aby sa Fínsko mohlo zamerať na inovačné oblasti, v ktorých chce viesť.

Ako dodal Pelkonen: „Nemôžeme investovať do všetkého, keďže sme malá krajina.“ Akákoľvek práca na týchto strategických rozhodnutiach sa podľa neho pravdepodobne začne po voľbách v apríli 2023 a bude ju viesť Rada pre výskum a inovácie.

Správa tiež poukazuje na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vo Fínsku, čo znamená, že sa treba viac zamerať na investície do vysokoškolského vzdelávania, najmä na doktorandskej úrovni.

Ako uviedla Minna Hendolin, riaditeľka vplyvu na University of Eastern Finland: „Tento cieľ 4 % nemôžeme dosiahnuť bez toho, aby sme zvýšili počet ľudí pracujúcich vo výskume a vývoji. Odhaduje sa, že na dosiahnutie cieľa do roku 2030 bude potrebných 9 000 nových špecialistov na výskum a vývoj.“

Súčasťou odpovede na nedostatok zručností bude prilákanie zahraničných študentov a zamestnancov. Hendolin dodala, že dôležitá je skutočnosť, že sa zdá, že vládna stratégia sa zameriava na akademickú obec.

Okrem prilákania talentov zo zahraničia sa v správe uvádza, že Fínsko by sa malo sústrediť na posilnenie medzinárodnej spolupráce a tiež na prepojenie výskumu s priemyslom.

Pre Juvonen sú tieto dva faktory kľúčové. Ako dodala na záver: „Už sme dosiahli obrovský pokrok v reforme výskumu a vývoja. Teraz sa uvidí, ako sa skutočne investuje. Musíme venovať pozornosť tomu, aby sme skutočne nasmerovali veľkú časť dodatočných investícií do spolupráce medzi výskumom a priemyslom v oblastiach, v ktorých by sme mohli mať odborné znalosti.“

Viac informácií:

Summary of recommendations of the Parliamentary RDI Working Group, March 2023

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 15. 3. 2023, autor: rpa