Dobrovoľné modelové zmluvy by mohli zvýšiť mobilitu výskumníkov a stanoviť štandardy pre kariérny rozvoj, uviedla komisárka Jekaterina Zaharieva

Európska komisia skúma uskutočniteľnosť vydávania vzorových pracovných zmlúv pre európskych výskumníkov s cieľom podporiť mobilitu a zatraktívniť kariéru vo výskume. Vzorové zmluvy by ponúkli „spoločnú referenciu, ktorú by si inštitúcie mohli vybrať pre predvídateľnejšiu a atraktívnejšiu kariéru,“ uviedla 9. marca 2026 Európskemu parlamentu komisárka pre výskum Jekaterina Zaharieva.

Táto politika sa zvažuje ako súčasť pripravovaného návrhu zákona o Európskom výskumnom priestore (ERA), ktorý má byť predložený v treťom štvrťroku tohto roka. Je to jedna z niekoľkých možností, ktoré sa skúmajú na podporu stabilnejších a istejších výskumných kariér.

„Kariéra vo vede nesmie ísť na úkor stability, finančného zabezpečenia ani blahobytu,“ povedala Zaharieva. „Potrebujeme zlatý štandard pre výskumné kariéry.“

Medzi ďalšie zvažované opatrenia patrí vzájomné uznávanie doktorandských titulov v celej EÚ, jednoduchšie vytváranie spoločných doktorandských programov a uľahčenie prístupu talentom z krajín mimo EÚ v súlade s iniciatívou Choose Europe a novou vízovou stratégiou EÚ.

S cieľom posilniť zhodnocovanie a vplyv európskeho výskumu Komisia tiež zvažuje, ako zabezpečiť, aby bol výskum financovaný z verejných zdrojov „štandardne otvorený“, povedala Zaharieva.

„Príliš veľa prelomových objavov na hraniciach možností sa skrýva za platenými bránami,“ povedala. „V súčasnosti sa komerčne využíva iba tretina patentov registrovaných univerzitami v EÚ. Každý, kto má skvelý nápad, musí mať prístup k výsledkom výskumu financovaného z peňazí daňových poplatníkov a musí na nich stavať.“

Nie je jasné, čo by to presne znamenalo v praxi. V rámci programu Horizont Európa nie sú výskumníci povinní publikovať svoje výsledky v publikáciách, ale ak áno, mali by byť otvorene prístupné, čo znamená, že informácie sú bezplatné a opakovane použiteľné. Výsledky však môžu byť v určitých prípadoch utajené, a to aj v prípade, ak ich výskumník chce komerčne využiť.

Tlačový hovorca Komisie nemohol poskytnúť viac podrobností o plánoch, pretože návrh sa stále vyvíja.

 

Ďalej ako dobrovoľná koordinácia

Zákon o ERA bude mať tiež za cieľ posilniť súlad medzi nástrojmi EÚ a vnútroštátnymi nástrojmi, zvýšiť vedeckú slobodu v európskom práve a podporovať rodovú rovnosť.

Jedným z hlavných cieľov legislatívy bude zvýšiť investície do výskumu a vývoja v Európe až na 3 % HDP. Vlády EÚ sa k tomuto cieľu prihlásili už v roku 2002, ale doteraz ho splnilo iba šesť členských štátov. Ministri zopakovali svoj záväzok dosiahnuť cieľ 3 % v roku 2024, ale ak ho má dosiahnuť zvyšok Európy, bude potrebná zmena prístupu.

„So zákonom [ERA] sa budeme snažiť posilniť výskumný a inovačný rozmer našej hospodárskej koordinácie, pravdepodobne v rámci európskeho semestra,“ povedala Zaharieva. Výročná správa o európskom semestri je hlavným nástrojom Komisie na koordináciu hospodárskych a sociálnych politík v celom bloku.

Mimo Komisie niektorí navrhli vyňať investície do výskumu a inovácií z pravidiel EÚ o deficite, kým sa nedosiahne cieľ 3 %.

Európsky výskumný priestor (ERA), ktorý bol prvýkrát koncipovaný v roku 2000, predstavuje ambíciu EÚ vytvoriť jednotný trh pre výskum, inovácie a technológie, ale doteraz sa spoliehal na dobrovoľné záväzky členských štátov.

„Dobrovoľná spolupráca priniesla určitý pokrok, ale buďme úprimní, história nášho jednotného trhu ukazuje, že samotná koordinácia nevyrieši fragmentáciu,“ dodala Zaharieva. „Potrebujeme ambicióznu legislatívnu iniciatívu na vytvorenie skutočnej piatej slobody [jednotného trhu pre výskum a inovácie].“

 

Výskumníci v centre pozornosti

Zaharievová odpovedala na písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu pred rozpravou o uznesení Európskeho parlamentu o zákone o ERA, v ktorom Parlament stanovil svoje priority pred návrhom Komisie. Poslanci Európskeho parlamentu hlasovali za prijatie uznesenia 10. marca 2026.

Po hlasovaní Eszter Lakosová z Európskej ľudovej strany, spravodajkyňa správy Parlamentu, privítala tón, ktorý komisárka zaujala. „Som veľmi rada, že nielen Parlament, ale aj Komisia je ochotná postaviť výskumníkov do centra ERA,“ povedala pre Science|Business.

Lakosová súhlasila s tým, že dobrovoľný model výskumnej zmluvy EÚ by mohol byť dobrým spôsobom, ako motivovať výskumné ústavy a univerzity k zlepšeniu pracovných podmienok. Podporila tiež želanie Zaharievovej plne využiť existujúce nástroje, ako je celoeurópsky dôchodkový systém Resaver pre výskumníkov.

Medzitým by vzájomné uznávanie doktorandských titulov „posilnilo mobilitu, udržalo a prilákalo talenty v EÚ a pomohlo by znížiť fragmentáciu, čo je presne smer, ktorým by sme sa mali uberať s novým ERA,“ uviedla Lakosová.

 

Parlament predchádza návrhu

Počas plenárnej rozpravy predchádzajúceho dňa Lakosová povedala kolegom – poslancom Európskeho parlamentu, že pripravovaná legislatíva predstavuje príležitosť konečne implementovať ERA. „Raz a navždy máme príležitosť riešiť dlhodobé výzvy v európskom výskumnom ekosystéme, od fragmentovaných rámcov a nerovnomerných investícií do výskumu a vývoja až po prekážky pre výskumné kariéry a mobilitu,“ uviedla a dodala: „Tentoraz to musíme urobiť správne.“

Lakosová doplnila, že zákon o ERA by sa mal zamerať na tri hlavné priority: ukončenie kariérnej neistoty a fragmentácie a podporu mobility; akademickú slobodu, integritu výskumu a ochranu spolupráce; a vytvorenie jasnejších a jednoduchších rámcových podmienok pre výskum a inovácie v celej Európe.

Skutočne integrovaný európsky inovačný ekosystém by bol prínosom pre celú EÚ, ale najmä pre krajiny strednej a východnej Európy, uviedla maďarská europoslankyňa. „Ponúka cestu k uvoľneniu potenciálu krajín s menšou výskumnou intenzitou, kde sú vynikajúce talenty a inovatívne nápady príliš často nevyužité.“

Poslanci Európskeho parlamentu chcú, aby zákon o ERA stanovil rok 2030 ako cieľový dátum pre vynaloženie 3 % HDP na výskum a vývoj, spolu s národnými cieľmi pre výdavky na výskum a vývoj. Celkovo požadujú dvojaký prístup, ktorý by kombinoval legislatívne opatrenia, ako je zákon o ERA, s dobrovoľnou spoluprácou v rámci existujúcej politickej agendy ERA.

Christophe Clergeau, poslanec Európskeho parlamentu za Socialistov a demokratov, využil diskusiu na argumentáciu, že vlády EÚ by mali niesť zodpovednosť za svoje investície do výskumu a vývoja. „Prečo si v Európe môžeme stanoviť záväzné ciele týkajúce sa dlhu alebo verejného deficitu a nie záväzný cieľ týkajúce sa podpory výskumu?“ uviedol.

Parlamentný text tiež požaduje, aby zákon o ERA sprevádzal samostatný návrh s vlastným právnym základom chrániacim slobodu vedeckého výskumu. Zaharieva naopak uviedla, že nevidí potrebu samostatného nástroja a že vedecká sloboda by mala byť zahrnutá v zákone o ERA.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 24.3.2026; autor: rup