Aj keď si Európa nemôže dovoliť byť „naivnou“ v globálnej technologickej súťaži, bude sa naďalej usilovať o spoluprácu s „rovnako zmýšľajúcimi partnermi“, povedala 8. septembra 2020 komisárka pre výskum EÚ Mariya Gabriel na konferencii Science | Business.

Jean-Eric Paquet, generálny riaditeľ EÚ pre výskum a inovácie, nevylúčil vytvorenie výskumných partnerstiev s ktoroukoľvek krajinou, uviedol však, že EÚ bude selektívnejšia v oblastiach, v ktorých sa usiluje o spoluprácu.

Ako uviedol Paquet: „V poslednom desaťročí nemusíme analyzovať príliš hlboko, aby sme zistili, kde spolupráca nie je v našom záujme.“ Úradníci EÚ by „kalibrovali oblasti výskumu, do ktorých sa zapojíme“, v súlade so širším politickým tlakom na zníženie závislosti Európy od technológií pôvodom z USA alebo z Číny.

V praxi to znamená, že niektoré výzvy na financovanie v rámci nasledujúceho výskumného programu EÚ Horizon Europe, neumožnia účasť určitých krajín „z dôvodov spojených s bezpečnosťou“.

To nemusí nevyhnutne znamenať Čínu, poznamenal Paquet, hoci pripustil, že práca a zdieľanie výsledkov výskumu so superveľmocou nemusí byť vždy „v našom zjavnom záujme“. Čína sa presadzuje v rade technologických oblastí, ktoré podľa odborníkov môžu krajine poskytnúť ekonomický a vojenský náskok, vrátane umelej inteligencie, mikročipov a kvantovej výpočtovej techniky.

EÚ zváži obmedzenie medzinárodného výskumu v strategických oblastiach vrátane kybernetickej bezpečnosti, bezdrôtových sietí 6G a kvantových technológií, uviedol generálny riaditeľ. Ako dodal Paquet: „Musíme sa dôkladne pozrieť, čo necháme úplne otvorené.“

Obavy priemyslu

Globálne spoločnosti vyjadrujú znepokojenie nad rétorikou EÚ o suverenite.

Ilham Kadri, generálna riaditeľka belgického chemického gigantu Solvay, varovala pred „protekcionistickou“ víziou, ktorá by podľa nej mohla ohroziť európsku konkurencieschopnosť.

Ako uviedla Kadri: „Je nereálne navrhovať a vyrábať všetky súčasti produktu alebo používať iba európske technológie. EÚ musí reagovať na zahraničný protekcionizmus bez toho, aby sa sama stala protekcionistom a slúžila protekcionistickým záujmom.“

Kadri vyzvala úradníkov EÚ, aby namiesto toho uprednostnili politiky a opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti.

Výber pre výskumných partnerov

Po zmene myslenia EÚ v oblasti technologickej nezávislosti Paquet uviedol, že existujú „legitímne diskusie“ o tom, či by krajiny mimo EÚ mali mať možnosť čerpať finančné prostriedky z konkrétnych inovačných programov v rámci programu Horizon Europe.

Ako dodal Paquet: „Existujú veľmi dobré argumenty, ktoré hovoria o tom, že inovácie sa v Európe rozvíjajú s pomocou ďalších veľkých krajín. Na druhej strane táto oblasť úzko súvisí s našou budúcou produktivitou a konkurencieschopnosťou.“

Austrália, Kanada, Japonsko, Singapur a Nový Zéland sú iba niektoré z bohatých krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, s ktorými EK zvýši možnosť hlbšieho výskumného partnerstva od roku 2021.

Paquet navrhol, že nebude platiť všeobecný zákaz prístupu krajín mimo EÚ k financovaniu z Európskej inovačnej rady (EIC) alebo podobných programov. Paquet na záver dodal: „To, čo by nebolo chytré, je povedať: Takto je to pre všetkých. Nie, budeme mať flexibilitu.“

Komisárka Gabriel uviedla, že vedci a podnikatelia, ktorí sa zúčastňujú na programe Horizon Europe, získavajú tým „prístup k najlepším znalostiam a sieťam“ na svete. Ako dodala Gabriel: „Neexistuje suverenita verzus spolupráca. Existuje suverenita plus spolupráca.“

Nie Európa na prvom mieste

Nemecko urobilo zo svojej technologickej suverenity jednu z hlavných priorít počas svojho šesťmesačného predsedníctva v Rade EÚ a presadzuje sériu nových iniciatív na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ v oblasti umelej inteligencie, cloud computingu, výroby elektroniky a výroby vakcín.

Iniciatívy, ktoré už v Európe prebiehajú, zahŕňajú obrovské úsilie na stimuláciu výroby batérií a podobný projekt na podporu vodíkovej technológie.

Podľa Thomasa Rachela, štátneho tajomníka nemeckého spolkového ministerstva školstva a výskumu, musí Európa tiež rozvíjať nezávislú a bezpečnú komunikačnú infraštruktúru, čo znamená využívať nové príležitosti v kvantovej technológii a zároveň zabezpečiť spoľahlivé pripojenie na internet a dodávky „dôveryhodnej“ mikroelektroniky.

Ako ďalej uviedol Rachel: „Potrebujeme záložné možnosti. Nejde o jednoduchý prístup „Európa na prvom mieste“, nechceme byť závislí od iných. Európa však musí byť tiež najotvorenejšou ekonomikou na svete. Nemecké spoločnosti budú trpieť ako prvé, ak by im zakázali vstup do iných krajín.“

Niektoré snahy nefungujú

Nemecký europoslanec Christian Ehler varoval, že jednostranné alebo dvojstranné “bodnutia” do technologickej suverenity sú odsúdené na neúspech, a to s odvolaním sa na spoločný projekt Francúzska a Nemecka GAIA-X, ktorého cieľom je vybudovať „federatívnu“ výpočtovú sieť so špecifickými európskymi bezpečnostnými štandardmi.

Základnou obavou je nedostatočná kontrola a strach z blokovania systémov cloud computingu založenom na USA, pretože USA sa počas funkcie prezidenta Donalda Trumpa sami obracajú k nacionalizmu.

GAIA-X vyzerá na papieri dobre, ale „nefunguje“, povedal Ehler. Technologickú suverenitu možno dosiahnuť na úrovni EÚ, nie však pre jednotlivé členské štáty. Ako ďalej uviedol Ehler: „Mali by sme pochopiť, že už neexistuje národná zvrchovanosť.“

Ehler tiež varoval pred preťažovaním výskumníkov politickými požiadavkami. Poďla neho hrozí, že program Horizon Europe sa stane „viacúčelovou zbraňou“.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 10.9.2020, autor: rpa, kpa