Vojna na Ukrajine zásadne maže projekcie ekonomického rastu, ktorý mal byť vykúpením krajín v postcovidovom období. Okrem toho ruská stratégia „energie ako zbraň“ mení priority politík v širokej škále od priemyselných cez sociálne po environmentálne.
Krajiny, ktoré rýchlo a „smart“ zareagujú na meniace sa trendy v prostredí, majú šancu znižovať negatívne dôsledky geopolitických tektonických posunov. Slovensko je našťastie súčasťou Európskej únie a NATO.
Tieto projekty európskej a transatlantickej jednoty výrazne zvyšujú naše manévrovacie možnosť a globálny tlak, a to vďaka spojeniu síl demokratických krajín pri riešení dôsledkov vojny na Ukrajine. História ukazuje, že akákoľvek kríza so sebou prináša aj príležitosti. Jednou z viditeľných príležitosti sú markantné snahy urýchlenia prechodu na (ideálne) bezuhlíkovú budúcnosť, ktorá nás vymaní z ruského fosílneho zovretia.
Rôznych transformačných príležitostí sa bude postupne vynárať množstvo. Rozumné krajiny sa ich budú snažiť zachytiť a vytvoriť predpoklady na ich kapitalizáciu.
Nevysloveným hlavným determinantom budúceho rozvoja sa, možno viac ako inokedy, stávajú inovácie. Krajiny s dobre fungujúcimi inovačnými systémami sú na tieto zmeny a transformačné príležitosti pripravené viac ako tie menej rozvinuté.
Slovensko, žiaľ, nie je miesto vhodné na inovácie. V rebríčku krajín EÚ (European Innovation Scoreboard) je Slovensko v roku 2022 piata najmenej inovatívna krajina, pričom pred dvomi rokmi bolo umiestnenie o dve miesta lepšie.
Klesáme. Ešte stále to nie je voľný pád, ale stále klesáme. Úpadkový režim vidíme v mnohých oblastiach, ako sú nedostatočné financovanie vysokých škôl, žalostná podpora inovatívnych firiem, zrýchľujúci sa odchod talentov do zahraničia a tak ďalej. Ešte nevieme, či sme dosiahli dno našich možností.
Takéto neblahé umiestnenie však nie je otázkou niekoľkých dní, ale mnohoročným trendom nedocenenia, resp. nepochopenia úlohy inovácií v rozvoji krajiny.
Výsledkom je, že Slovensko má podľa medzinárodných porovnaní prostredie nehostinné k tvorbe a zhodnoteniu inovácií a ideí s inovačným potenciálom.
Inovačný ekosystém je neduživý a nedostatočne prispieva k ekonomickému rastu. Práve dobre fungujúci inovačný ekosystém vitálne prepojený na ekonomiku je základným pilierom akejkoľvek rozumnej spoločnosti.
Len dobre fungujúca ekonomika dokáže zarobiť na realizáciu opatrení plánovaných v oblastiach potrebných pre žiadúci vývoj spoločnosti, ako sú napr. zdravotníctvo, školstvo alebo doprava.
Len dobre fungujúca ekonomika dokáže zarobiť aj na tie nie vždy ekonomicky (ale politicky) podložené výdavky, ktorých zameranie závisí od fantázie politikov a politických marketérov.
Len dobre fungujúca a spravovaná ekonomika prepojená s moderným agilným inovačným systémom má šancu zachytiť globálne trendy a vytvoriť predpoklady pre ekonomický rast, ktorý bude financovať sociálnu súdržnosť spoločnosti.
Aktuálne trendy a predikcie ukazujú na potrebu prehodnotenia prístupov aplikovaných v rozvoji Slovenska do súčasnosti. Z podstaty sa nedá žiť do nekonečna.
Dozrel čas na zmenu, pre ktorú je dôležité konzistentné líderstvo s víziou rozvoja. Líderstvo, ktoré sa môže zapísať do histórie tejto krajiny.
Autorom článku je Miroslav Balog z Prognostického ústavu SAV.
Zdroj: https://hnonline.sk, zverejnené: 24. 11. 2022, autor: rpa
