Členské štáty načrtli svoje rozsiahle plány pre ďalší rámcový výskumný program, 10.RP, a vyzvali vlády EÚ, aby sa viac zapájali do stanovovania strategických priorít, a aby vytvorili „akcie spoločného výskumu“ na podporu základného výskumu.

Stanovisko nerieši zásadnú otázku rozpočtu, ale uvádza, že by mal existovať „stabilný a predvídateľný rámec pre financovanie výskumu a inovácií počas celého programového obdobia“ a „ešte ambicióznejší, globálne konkurencieschopný efektívny výskum a inovačný program ako jeho predchodcovia.“

Toto patrí medzi kľúčové návrhy osobitnej pracovnej skupiny členských štátov zriadenej ako súčasť Európskeho výskumného priestoru (ERA) a výboru pre inovácie (ERAC), ktorá má pomôcť pri formovaní 10. rámcového programu. Minulý október 2023 Science|Business informoval o návrhu správy a konečná verzia bola oficiálne prijatá v stredu 27. júna 2024.

Kamila Kozirog, politická analytička z Európskej asociácie univerzít (EUA), uvítala výzvu na stabilitu rozpočtu a rovnováhu medzi základným a aplikovaným výskumom, ale uprednostnila by, keby pracovná skupina zaujala jasný postoj k rozpočtu.

„Aj keď sme v stanovisku neočakávali konkrétny rozpočet, je sklamaním, že členské štáty zastupujúce ministerstvá výskumu a inovácií mlčali. Bez ich presadzovania väčšieho rozpočtu je nepravdepodobné, že ministri financií a premiéri v niektorých krajinách vôbec zvážia zvýšenie svojich príspevkov do rozpočtu EÚ na výskum a inovácie,“ uviedla Kozirog pre Science|Business.

Pre Mattiasa Björnmalma, generálneho tajomníka CESAER, asociácie vedeckých a technologických univerzít, je nedostatok odkazov na financovanie „významnou premeškanou príležitosťou“.

„Je naliehavo jasné, že musíme dosiahnuť cieľ 3 % HDP pre výskum a inovácie vo všetkých členských štátoch a že to musí zahŕňať cieľ verejného úsilia vo výške 1,25 %,“ uviedol pre Science|Business. “Je to životne dôležité, aby sa zabezpečilo, že rámcový program nebude vnímaný ako náhrada za národné investície, čo je v súčasnosti prípad.”

Laura Keustermans, vedúca odborníčka pre politiku v Lige európskych výskumných univerzít (LERU), uviedla, že stanovisko obsahuje niekoľko bodov, ktoré odznelo počas konzultačného stretnutia zainteresovaných strán, na ktorom sa zúčastnila. Celkovo stanovisko predstavuje skôr evolúciu než revolúciu v porovnaní s Horizontom Európa, uviedla.

 

Výskumné akcie

Stanovisko odporúča zjednodušiť a zefektívniť spôsob, akým je II. pilier štruktúrovaný, a uvádza: „Súčasné klastrové štruktúry, v ktorých veľké jednotky zahŕňajú veľmi odlišné témy, bránia efektívnemu manažérskemu prístupu a vytvárajú zbytočnú prekážku pre účastníkov.“

Pilier II v súčasnosti zahŕňa výzvy na výskumné a inovačné akcie pre vyššiu úroveň technologickej pripravenosti. Členské štáty žiadajú o doplnenie výskumných akcií do 10. rámcového programu. „Pomohlo by to objasniť, že II. pilier je aj pre výskum a nie je to len pre projekty viac zamerané na inovácie,“ uviedol Keustermans.

Toto je jedno z niekoľkých opatrení zahrnutých v stanovisku, ktoré žiadala aj LERU.

LERU tiež vyzvala na väčšie zjednodušenie pre žiadateľov o grant, čo by podľa stanoviska malo byť „hlavnou prioritou“ 10. RP.

Pracovná skupina uviedla, že by sa mali vykonať hodnotenia pridanej hodnoty opatrení na Widening, ktoré sú určené na preklenutie rozdielu medzi východom a západom vo výskumných kapacitách, a Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).

Odporúča tiež „vypnutie nástrojov, ktoré už nie sú relevantné alebo vhodné“, bez špecifikácie, ktoré by mohli byť v palebnej línii.

Existuje pozitívny názor na Európsku radu pre výskum (ERC), akcie Marie Skłodowska-Curie (MSCA), o ktorých pracovná skupina hovorí, že sú „vlajkovými loďami rámcového programu, pokiaľ ide o príležitosti pre jednotlivých žiadateľov“. Mali by byť naďalej uznávaní za svoju cennú úlohu pri podpore rozvoja kariéry, ako aj prelomového výskumu zdola nahor.

Priaznivo sa spomína aj Európska rada pre inovácie (EIC), pričom pracovná skupina uviedla, že „preukázala svoju dôležitosť riešiť určité medzery medzi excelentnosťou výskumu a transformáciou týchto zistení na trh“.

Pracovná skupina ERAC však navrhuje, aby sa „Misie“, ktoré stanovujú dlhodobé ciele v piatich prioritných oblastiach a čelili kritike zo strany zainteresovaných strán, vyňali z rámcového programu, pričom uvádza, že „plnenie cieľov misie si vyžaduje viac, ako dokáže rámcový program adresovať samostatne a presahuje aktivity výskumu a inovácií.“

To by znamenalo, že 10. RP je zameraný výlučne na výskum a inovácie, čo je krok, ktorý podporujú univerzitné lobby.

EUA napríklad navrhla preniesť väčšiu zodpovednosť za implementáciu misií na európske štrukturálne a investičné fondy.

 

Nastavenie priority

Pracovná skupina tvrdí, že 10. RP „by mal robiť strategickejšie rozhodnutia“ a zahŕňať viac konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami.

EUA to podporuje a tvrdí, že univerzity „nie sú dostatočne konzultované vo všetkých fázach plánovania programu“.

Björnmalm súhlasí s tým, že organizácie zainteresovaných strán by mali mať jasnú úlohu pri plánovaní a dohľade, a uviedol, že text mohol ísť ešte ďalej. “Je prekvapujúce, že organizácie zainteresovaných strán, aj keď sú spomenuté, nie sú vnímané ako neoddeliteľná súčasť stanovovania priorít a spoločnej tvorby,” dodal.

LERU je znepokojená zvýšeným zapojením členských štátov. To „môže spomaliť stanovovanie priorít a viesť k dlhšiemu a podrobnejšiemu zoznamu priorít,“ uviedol Keustermans. “Rámcový program je určený na to, čo je potrebné urobiť spoločne, a nechceme nevyhnutne, aby priority boli rovnaké v národných systémoch financovania aj v rámcovom programe, pretože potom len duplikujete to, čo už existuje.”

Pracovná skupina uznáva kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú MSP pri podpore inovácií, a odporúča preskúmať možnosť zníženia finančného príspevku, ktorý musia poskytnúť, ktorý je v súčasnosti v niektorých partnerstvách programu Horizont Európa 50 %.

 

Za hranicami EU

Ďalšou kľúčovou prioritou je celokontinentálny prístup a rýchlejší proces pridruženia susedných krajín, ktoré zdieľajú hodnoty EÚ, s cieľom podporiť európsky výskum a inovácie ako celok.

Lidia Borrell-Diamán, generálna tajomníčka Science Europe, uviedla pre Science|Business, že víta stanovisko, pretože „odzrkadľuje našu výzvu na rýchle spojenie so Švajčiarskom“.

„Aby sme prispeli ku globálnemu vedúcemu postaveniu vo vede a technike, musíme využiť výskumnú a inovačnú kapacitu celého nášho kontinentu vrátane Spojeného kráľovstva a Švajčiarska a úzko spolupracovať s dlhoročnými a podobne zmýšľajúcimi partnermi aj mimo nášho kontinentu, a to už od prvého dňa z 10. RP,“ uviedol Björnmalm.

 

Piata sloboda

V stanovisku sa hovorí o 10. rámcovom programe, ktorý posilní úlohu Európskeho výskumného priestoru (ERA) ako „jednotného trhu znalostí“ a výskumu a inovácií ako „piatej slobody“, čo je koncept, ktorý nedávno predložil v správe bývalý taliansky premiér Enrico Letta.

Jednotný trh založený na voľnom pohybe tovaru, služieb, osôb a kapitálu je „zastaraný“ a nehodí sa do 21. storočia, uviedol Letta. EÚ potrebuje prerobený jednotný trh, ktorý zahŕňa piatu slobodu umožňujúcu voľný pohyb výskumu, inovácií, vedomostí a vzdelávania.

Björnmalm uvítal odkaz pracovnej skupiny na túto víziu a uviedol, že správne uvádza, že rámcový program je priamo spojený s ERA, keďže 10. rámcový program je jeho kľúčovým implementačným nástrojom. Domnieva sa však, že jediným spôsobom, ako efektívne zaviesť piatu slobodu, je presadzovať právne záväzný a povinný prístup, o ktorom sa pracovná skupina nezmienila.

„Ide to obojstranne: rámcový program je implementačným nástrojom ERA, ale ERA sa musí uskutočňovať aj spôsobom, ktorý rámcovému programu umožní vyniknúť. To znamená povinný a právne záväzný prístup k dosiahnutiu piatej slobody.“ V kombinácii so silným 10. rámcovým programom, ktorý „nás posunie na trajektóriu k dosiahnutiu vedecko-technickej únie, aby sa Európa stala svetovým lídrom vo výskume a inováciách,“ uviedol Björnmalm pre Science|Business.

Keustermans je skeptický k návrhu na zosúladenie 10. rámcového programu a politického programu ERA. Úplná realizácia ERA si vyžaduje opatrenia na úrovni členských štátov, ako je znižovanie prekážok mobility výskumníkov, a nie financovanie z 10. rámcového programu, uviedol.

Borrell-Diamán uvítal podporu pracovnej skupiny pre akademickú slobodu a dodal: „Musíme uznať základný význam a hodnotu akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie a tieto hodnoty musia byť zaručené všetkým učencom v Európe.“

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 28.6.2024; autor: rup