Český štatistický úrad pred koncom roka 2022 zverejnil súhrnné štatistiky financovania vedy a výskumu v ČR, ktoré obsahujú dlhodobé porovnanie údajov za roky 2010 až 2021. Ktoré inštitúcie boli za uplynulé obdobie najväčší poskytovatelia, príjemcovia podpory a ktoré socioekonomické ciele boli podporované?

Najväčší poskytovatelia

Zďaleka najväčším poskytovateľom akejkoľvek priamej podpory je MŠ ČR, prostredníctvom ktorého bolo do oblasti VaV alokovaných 15-mld. CZK, teda 39 % z celkového objemu štátnych rozpočtových výdavkov na VaV. Pričom asi dve tretiny smerovali k organizáciám v podobe inštitucionálnej podpory a zároveň 74 % týchto prostriedkov bolo určených na výskum vykonávaný na vysokých školách. Podpora AV ČR je smerovaná výhradne na jednotlivé ústavy Akadémie.

Zatiaľ čo Technologická agentúra ČR sa zameriava najmä na účelovú podporu aplikovaného výskumu (súkromný sektor bol takto podporený 2-miliardami CZK, vysoké školy ešte ďalšími 100-miliónmi CZK viac), Grantová agentúra ČR sa orientuje najmä na poskytovanie podpory v oblasti základného výskumu. GAČR podporila aj 2,1-miliardy CZK výskum na vysokých školách a 1,9-miliardy CZK verejné výskumné inštitúcie.

Nasledujú rezortné programy podpory, pričom cez hranicu 1-miliardy CZK podpory sa dostali Ministerstvo zdravotníctva (1,8-mld. CZK, z toho 2 tretiny získali nemocnice), Ministerstvo priemyslu a obchodu (1,6-mld. CZK, z toho 1,1-mld. CZK získali súkromné podniky) a Ministerstvo poľnohospodárstva (1,2-mld. CZK).

Príjemcovia podpory

Či už ide o inštitucionálnu alebo účelovú priamu podporu, najviac zo štátneho rozpočtu inkasovalo 28 vysokých škôl (26 verejných a 2 štátne). Jednalo sa o 16,7-mld. CZK, čo predstavuje na štátnych rozpočtových výdavkoch na VaV podiel 43,7 %. Súkromné podniky dosiahli na podporu 3,8-mld. CZK, pričom dominuje spôsob účelovej podpory.

Regionálna distribúcia

Je evidentné, že pomyselným centrom českej vedy a výskumu je Praha, v ktorej regióne získali vedeckovýskumné inštitúcie 20,7-mld. CZK, čo tvorí takmer 54 % výdavkov rozpočtu na VaV. Dominancia Prahy, ako lokality, do ktorej prúdi najväčšie množstvo prostriedkov, je daná koncentráciou vysokých škôl (získali 7,6.mld CZDK) a ústavov Akadémie vied ČR (9,1-mld. CZK).

Špecifická je podľa údajov ČSÚ pozícia Stredočeského kraja s alokovanou čiastkou 2-mld. CZK V tomto kraji nepôsobí žiadna verejná vysoká škola, ale vykonáva tu výskum niekoľko verejných výskumných inštitúcií a centier výskumu a vývoja postavených zo Európskych štrukturálnych a investičných fondov, do ktorých smerovala viac ako polovica štátnych rozpočtových výdavkov na VaV v tomto kraji (konkrétne 1,2-mld. CZK).

Štatistika príjmov prostriedkov na VaV ukazuje na problematickú pozíciu Karlovarského kraja, v ktorom sa nenachádza žiadna verejná vysoká škola, ani tu nenájdeme žiadnu verejnú výskumnú organizáciu. Tento štrukturálny deficit sa potom premieta aj do ďalších socioekonomických ukazovateľov hospodárenia tohto kraja.

Aké socioekonomické ciele sa najviac podporovali?

Jedným z najdôležitejších parametrov štatistík financovania VaV je na základe požiadaviek Európskej komisie a úlohy GBARD sledovanie alokácie prostriedkov VaV do jednotlivých socioekonomických cieľov NABS (Nomenklatúra pre analýzu a porovnanie vedeckých programov a rozpočtov, ktorú vytvoril Eurostat v roku 2007). Jednotlivých hlavných socioekonomických cieľov (SEO) je 14: Prieskum a využitie Zeme; Životné prostredie; Prieskum a využitie kozmu; Doprava, telekomunikácia a ostatné infraštruktúry; Energia; Priemyselná výroba a technológie; Zdravie; Poľnohospodárstvo; Vzdelanie; Kultúra, rekreácia, náboženstvo a médiá; Politické a sociálne systémy, štruktúry a procesy; Všeobecný rozvoj znalostí na vysokých školách financovaný z inštitucionálnych, prostriedkov na výskum a vývoj; Všeobecný rozvoj znalostí financovaný z ostatných zdrojov na výskum a vývoj (posledné dva sú grafy nižšie zlúčené do jedného); Obrana.

Ďalej potom pri Všeobecnom rozvoji znalostí štatistika rozlišuje čiastkové tematické oblasti, kryjúce sa s vednými oblasťami známymi z napríklad hodnotenia vedy podľa Metodiky 2017+.

Ako je vidieť z grafu, takmer všetky prostriedky smerujúce do VaV boli prostriedky na podporu civilného výskumu. Iba 0,3 % celkovej štátnej pomoci bolo zameraných na výskum a vývoj v oblasti obrany. Tieto prostriedky sú k dispozícii výhradne z rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany ČR. O prostriedkoch na výskum a vývoj v oblasti obrany sme písali tu.

Napríklad pre SEO 12 – Všeobecný rozvoj znalostí na vysokých školách financovaný z inštitucionálnych prostriedkov na VaV, kam spadá podpora dlhodobého koncepčného rozvoja výskumnej organizácie a špecifického vysokoškolského výskumu, je jedinou formu financovania inštitucionálna podpora VaV. Napríklad výskum a vývoj týkajúci sa obrany je dominantne (z 92 %) financovaný prostredníctvom účelovej formy podpory.

Cieľov, kde dominuje účelová podpora nad tou inštitucionálnou, je väčšina – 10. Naopak inštitucionálne prevažuje iba pri už spomínanom Všeobecnom rozvoji znalostí financovaného z tzv. z tzv. DKRVO a prostriedkov na špecifický vysokoškolský výskum (100 %), ďalej potom u cieľov Prieskumu a využitia kozmu (76 %), Prieskumu a využitia zdrojov Zeme (54 %) a Všeobecného rozvoja znalostí VaV financovaného z iných ako univerzitných zdrojov (51 %).

V rámci prostriedkov určených na všeobecný rozvoj znalostí (SEO 12 a 13) ide dohromady o 22-mld. CZK, čo tvorí 57,4 % všetkej štátnej rozpočtovej podpory VaV. V týchto oblastiach sa typicky nevyskytujú čiastkové špecifické ciele a z týchto prostriedkov je financovaný prevažne základný výskum.

Úplne zásadný podiel prostriedkov v rámci všeobecného rozvoja znalostí je alokovaných do oblasti prírodných vied, konkrétne ide o 57,4 %. Najmenej sú podporované poľnohospodárske vedy, pričom prakticky všetko financovanie tohto odvetvia prebieha cez vysoké školy. U humanitných vied a lekárskych vied je pomer alokácie prostriedkov cez vysoké školy a verejné výskumné inštitúcie podobný ako u prírodných vied. Len celkový objem prostriedkov je rádovo nižší. Technické a sociálne vedy sú podporované podobne ako tie poľnohospodárske prevažne z vysokoškolských prostriedkov. Regionálne zohrávajú dôležitú úlohu 3 najväčšie české univerzity a pracoviská Akadémie vied. Podpora všeobecného rozvoja znalostí tak prúdi najmä do Prahy, Brna a Olomouca.

Ak vynecháme trochu všeobjímajúci a vagný cieľ rozvoja znalostí, potom najvyššia časť verejnej podpory VaV smerovala do oblasti priemyselnej výroby a technológií. Celkom bol výskum a vývoj v tejto oblasti podporený sumou 4,6-mld CZK, zodpovedajúci 11,9 % celkových štátnych rozpočtových prostriedkov na VaV. Pre tento sociálno-ekonomický cieľ sú charakteristické činnosti spojené s aplikovaným výskumom a experimentálnym vývojom a prevažuje (86 %) účelová forma podpory.

Medzinárodné porovnanie

Za najbežnejšie porovnanie výdavkov na VaV v rámci národných rozpočtov ČSÚ sa považuje pomer týchto prostriedkov voči HDP. Ako už bolo povedané na začiatku, Česko v roku 2021 dosiahlo podiel 0,67 % štátnych výdavkov na vedu a výskum voči hrubému domácemu produktu. Rovnako tak zopakujme, že premiantom v EÚ je v tomto ukazovateli Nemecko s hodnotou 1,09 %. Na opačnej strane porovnania sa nachádza Írsko (0,23 %) a Rumunsko (0,19 %). Priemer krajín Európskej únie predstavoval 0,77 %, Česko tak stále zaostáva.

Pozitívny však môže byť posun od roku 2010, kedy pomer výdavkov na VaV na HDP v ČR predstavoval niečo málo cez pol percenta. Z vybraných krajín mimo EÚ ohromí napríklad japonských 1,7 % a juhokórejských 1,25 %. Spojené štáty americké dosiahli na 0,81 % a vrátili sa na stav v roku 2010. V rámci EÚ predstavoval celkový objem prostriedkov na podporu VaV ohromujúcich 102,8-mld. EUR, teda v prepočte asi 2,5-bilióna CZK, čo je takmer dvojnásobok plánovaných príjmov štátneho rozpočtu ČR na rok 2021.

Zdroj: https://vedavyzkum.cz, zverejnené: 16. 1. 2023, autor: rpa