Drahšie kúrenie, plyn aj pohonné hmoty. To všetko by sa mohlo stať realitou, ak by boli schválené nové klimatické ciele, ktoré navrhuje Európska komisia (EK). Brusel totiž chce, aby všetky krajiny Európskej únie (EÚ) do roku 2040 znížili emisie oxidu uhličitého o 90 % v porovnaní s rokom 1990.

Podľa odborníkov by to mohlo v praxi spôsobiť problémy najmä domácnostiam, ktoré vykurujú svoje obydlie kotlami na fosílne palivá – teda plynom a uhlím. Zrejme budú musieť prejsť na iné zdroje. Zmeny by sa podľa odborníkov mali najvýraznejšie prejaviť na cenách tepla vyrobeného z kotlov na uhlie, tie môžu stúpnuť až o 30 %. Pocítime to aj pri tankovaní, palivá by totiž mohli zdražieť až o vyše 16 centov za liter.

Podľa teplárenského združenia Českej republiky, ktoré na návrh EK zareagovalo, nebude možné do budúcnosti emisie produkované týmito zariadeniami príliš znižovať. Samotné teplárne sa však budú schopné novinke prispôsobiť lepšie ako domácnosti. To by znamenalo, že cena tepla z centrálneho zásobovania by nemala výraznejšie rásť.

Predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš zhrnul, že na Slovensku je 761-tisíc domácností, teda asi 2,4 milióna ľudí, ktoré sú zásobované teplom z centrálneho systému. To predstavuje približne 35 % zo všetkých domácností, vrátane tých nízkopríjmových. Tieto systémy zásobujú aj nemocnice, školy, priemysel a služby. Približne 50 % vyrobeného tepla pritom pochádza zo zemného plynu.

Pripomína tiež, že spotrebitelia, ktorí vykurujú svoje obydlia plynom, rovnako ako bytové domy s plynovým kotlom, budú mať od roku 2027 v cene komodity zaúčtované aj emisné povolenky (systém ETS 2). Plyn podľa šéfa zväzu zdražie o 10 až 12 eur za megawatthodinu (MWh).

Janiš v súvislosti so zvyšovaním cieľov v oblasti klímy dodáva, že všetky podobné opatrenia by mali vychádzať z dôkladnej analýzy. „Analýza musí posúdiť ekonomické, právne, bezpečnostné a technické dôsledky tohto opatrenia. Preto každý návrh, teda aj tento, musí vychádzať z dôkladného rozboru a hodnotenia jeho potenciálnych dopadov, starostlivo zvážených voči skutočným prínosom v každom štáte osobitne,” hovorí predseda zväzu, ktorý zároveň dodal, že podľa neho v tomto prípade žiadna takáto analýza zrealizovaná nebola.

Čo sa týka ďalšieho postupu – návrh, ktorý predstavila EK, musí byť poslaný do Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorá obhajuje záujmy jednotlivých členských štátov na európskej úrovni. Návrh sa stane zákonom, len ak sa na jeho finálnom znení zhodnú obe tieto inštitúcie. Dôležité je poznamenať, že ak by bol tento celoeurópsky cieľ napokon schválený, každá členská krajina ho môže mať nastavený inak. Celkovo je však potrebné sa dostať k spomínaným 90-percentám. Pre pripomenutie – Únia sa do roku 2050 plánuje dopracovať k uhlíkovej neutralite.

 

Zakážu nám kotly?

Koordinátor pre energetickú transformáciu z občianskeho združenia Priatelia Zeme Juraj Melichár uviedol, že ani po tom, ako bude schválená prísnejšia legislatíva, by nemuselo dôjsť k úplnému zákazu predaja nových plynových kotlov. „Možno postačí, ak vláda prestane priamo a nepriamo dotovať teplo z uhlia a fosílneho plynu a zarátame do ich ceny vplyv na zdravie, klímu a životné prostredie.”

Celkovo dáva obnova budov a obnoviteľné zdroje oveľa väčší aj ekonomický zmysel ako dovoz fosílnych palív zo zahraničia. Len od februára 2022 odišlo zo Slovenska 7,5 miliardy eur za dovoz ropy a 7,4 miliardy eur za dovoz fosílneho plynu. „Nie je to len o klíme, ale aj o sebestačnosti a odolnosti voči cenovým výkyvom,” priblížil expert.

Kotly na fosílne palivá v našich domovoch by však čoraz častejšie mohli začať nahradzovať napríklad tepelné čerpadlá. Podľa Melichára by tak bolo nutné posilniť elektrické siete. „Ideálne je mať obnovený dom, ale nie je to nevyhnutnou podmienkou. Je ale veľmi dôležité, aby vláda nezastavovala programy ako Zelená domácnostiam, Obnov dom a pod. Práve naopak, potrebujeme doplniť prostriedky z Modernizačného a Environmentálneho fondu, ktoré ležia na štátnych účtoch, a podporiť sociálne zraniteľné rodiny,” dodáva ekológ. Výroba tepelných čerpadiel a chladiarenských zariadení na Slovensku je zároveň našou ďalšou „automobilkou”.

Janiš zo zväzu výrobcov tepla sa však pýta, aký má dnes zmysel v plne plynofikovanej obci inštalovať tepelné čerpadlá. V tomto kontexte pripomína, že Slovensko je plynofikovaná krajina, v ktorej iba distribučné rozvody suroviny majú približne 36-tisíc kilometrov. „Aká bude efektivita prevádzky plynovej distribučnej siete? Všetky náklady sa budú premietať do menšieho počtu odberateľov, teda cena distribúcie bude rásť. Alebo sa vybuduje za stovky miliárd eur distribučná sieť elektriny a dnešnú plynárenskú infraštruktúru vykopeme a dáme do šrotu? Potom bude treba riešiť, ako budú domácnosti kúriť napríklad po búrke, keď pravidelne sú tisíce domácností bez elektriny,” uviedol šéf zväzu teplárov.

Medzi cesty, ktoré nám pomôžu splniť nové plány EK, patrí aj rozširovanie systému emisných kvót ETS 2. Tie sa budú týkať nielen vykurovania domácností, ale aj pohonných hmôt. O rok a pol by totiž mali povolenky okrem podnikateľského sektora platiť aj pre domácnosti. Súčasné nastavenie sa týka najmä emisne náročných priemyselných podnikov, medzi ktoré patria napríklad oceliarne, elektrárne alebo cementárne.

Analytik XTB Pavel Peterka hovorí, že nový systém spôsobí zdraženie tepla aj spomínaných pohonných látok. „V hrubom priemere možno povedať, že jedna tona emisných kvót stačí zhruba na 435 litrov paliva. Ak by cena emisnej kvóty zostala na terajších 72 eurách, potom na každý liter paliva pripadá zhruba 16,6 centov. Za predpokladu ceny povolenky na úrovni 45 eur by dopad predstavoval zhruba 10,34 centov.” 

„Zdraženie pri kotloch na uhlie bude citelnejšie, keď nárast ceny vykurovania podľa súčasných expertných odhadov bude predstavovať zhruba 30 %. Pri plyne potom necelých 10 %,” priblížil Peterka. Expert na energetiku Radovan Potočár z webu energie-portal.sk vysvetľuje, že toto rozšírenie pre bežných ľudí neznamená, že by si sami museli začať zháňať emisné kvóty. Zmeny pocítia na náraste cien za plyn – vstúpia totiž do nákladov v plynárenstve, čo sa nevyhnutne odrazí v tom, koľko za komoditu domácnosti budú platiť. To isté sa stane s cenami benzínu a nafty pri tankovaní.

 

Slovensko má k cieľu blízko

Odborníci označujú nový plán, o ktorom hovorí Brusel, za veľmi ambiciózny. Analytik spoločnosti Capitalinked Radim Dohnal v tejto súvislosti upozorňuje, že od roku 1990 zatiaľ v EÚ klesli emisie skleníkových plynov o 37 %. Podľa odborníka bude nemožné splniť cieľ, ktorý je teraz na stole – tvrdí, že bude potrebné napríklad zaviesť uhlíkovú daň na dovoz z Ázie.

Čo sa týka Slovenska, to podľa experta Potočára znížilo svoju produkciu skleníkových plynov v porovnaní s obdobím pred 35 rokmi o vyše 50 %. „To znamená, že oproti roku 1990 už dnes produkujeme menej ako polovicu emisií CO2. Do veľkej miery za tým ale stojí reštrukturalizácia hospodárstva po roku 1989 a krach mnohých neefektívnych prevádzok v priemysle,” dodáva analytik.

Melichár z OZ Priatelia Zeme zdôraznil, že naša krajina je už teraz pomerne blízko k splneniu klimatického cieľa do roku 2030. „Podľa Inštitútu environmentálnej politiky, Slovensko v roku 2023 znížilo čisté emisie skleníkových plynov o 56,15 % oproti roku 1990. Záväzok prijatý Európskou úniou cieli na zníženie emisií o 55 % do roku 2030 po odrátaní záchytov uhlíka v pôde či lesoch. Ostáva nám, teda, ešte pätnásť rokov na to, aby sme emisie znížili o ďalších približne 35 % a prispeli k Európskemu cieľu pre rok 2040,” ozrejmil Melichár.

Na to, aby sme však očakávania Bruselu do 15 rokov dokázali naplniť, musíme podľa ekologického ekonóma rozumne využiť miliardy eur z fondov EÚ. „Musíme prestať dotovať bohatých a plytvajúcich a namiesto plošnej energo pomoci sa zamerať na sociálne zraniteľných a šetriacich. Dokonca by sme mali spoločne na európskej úrovni zdaniť luxus, napríklad súkromné lety, obrovské zisky fosílnych firiem, či finančné špekulácie,” dodáva odborník na ekológiu.

 

Zdroj: https://www.pravda.sk, zverejnené: 8.7.2025; autor: rup, zverejnené: 8.7.2025; autor: rup