Do spustenia nového rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie s pracovným názvom 10.RP zostávajú štyri roky, na národnej i európskej úrovni však už prebiehajú diskusie o jeho podobe. Technologické centrum Praha k nemu spustilo národnú verejnú konzultáciu.

Prvý kľúčový oficiálny termín spojený s budúcim rámcovým programom je stanovený na júl 2025, kedy sa očakáva zverejnenie legislatívneho návrhu Európskej komisie pre 10. RP Následne prebehne prerokovanie návrhu medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom.

 

Doteraz vykonané kroky

V rámci príprav, ktoré povedú k spomínanému návrhu, teda formovaniu 10. RP, už Európska komisia vykonala prvé kroky. Jedným z nich bolo zverejnenie ex-post hodnotenia programu Horizont 2020, ktoré poskytlo prvé podstatné podklady pre prípravu.

Dňa 26. júna 2024 schválil správu k 10.RP Výbor pre Európsky výskumný priestor (ERAC), ktorý združuje generálnych riaditeľov členských štátov EÚ, krajín asociovaných k rámcovému programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa a Európskej komisie. Českú republiku v ňom zastupuje vrchná riaditeľka sekcie vysokého školstva, vedy a výskumu MŠ SR Radka Wildová. Pre formovanie nového rámcového programu je podstatné, že v spomínanom dokumente sú zhromaždené vstupy a požiadavky väčšiny členských štátov. Niektoré štáty (napríklad Nemecko, Fínsko, Lotyšsko, Švédsko alebo Dánsko) ďalej k 10.RP zverejnili prípravné pozičné dokumenty.

V Česku spustilo Technologické centrum Praha 22. 7. 2024 národnú konzultáciu k pozícii ČR pre 10. RP. Aktuálne tiež prebiehajú diskusie spojené s pozičným dokumentom na Platforme pre budúcu podobu 10. rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie, ktorú MŠ ČR ustanovilo v máji 2024. Tá združuje všetkých aktérov, ktorí prejavili záujem sa týchto diskusií zúčastniť, teda zástupcov štátnej správy z radov poskytovateľov podpory na výskum, výskumných organizácií, akademickej sféry i jednotlivcov.

„Táto platforma sa zatiaľ zišla dvakrát, a to 20. mája a 8. júla 2024, ďalšie stretnutie je plánované na 25. septembra 2024 v rozšírenom formáte formou okrúhleho stola. Tu sa stretnú okrem doteraz zúčastnených aktérov aj zástupcovia výskumnej komunity, ktorí majú priamu skúsenosť so zapojením sa do súčasného 9. rámcového programu Horizont Európa. Štvrté a posledné rokovania sa uskutočnia 18. novembra 2024, kde by malo už dôjsť k dohode na finálnom texte národnej pozície k 10. rámcovému programu. Pozícia ČR bude následne schválená na úrovni MŠ ČR a bude predložená na rokovaní Výboru pre záležitosti EÚ (VEÚ) na pracovnej úrovni, ktorý zasadá pri Úrade vlády. Našou ambíciou je dosiahnuť schválenie tohto textu VEÚ do konca roka 2024,“ uviedla pre Vedavýskum.cz Lucie Núñez Tayupanta, riaditeľka odboru výskumu a vývoja MŠ SR.

 

Ďalšie impulzy pre formovanie 10.RP

Z ďalších doteraz zverejnených dokumentov, ktoré reflektujú aktuálnu situáciu a ponúkajú tak podstatné informácie pre formovanie budúceho rámcového programu, možno ďalej spomenúť správu Európskej komisie o výkonnosti EÚ v oblasti vedy, výskumu a inovácií (Science, Research and Innovation Performance of the EU – SRIP) , ktorá bola zverejnená v júni 2024. Správa uvádza, že sa v období 2000 – 2022 medzi európskymi krajinami objavili „zreteľné inovačné rozdiely“, pričom inovační lídri a silní inovátori sa nachádzajú predovšetkým v severnej a západnej Európe (o tom, ako štáty stoja v inovačnom indexe, bolo písané tu).

Podľa správy sa ďalej v rokoch 2014 – 2023 výkonnosť niektorých európskych regiónov v oblasti výskumu a inovácií zlepšila, zatiaľ čo iné zostali pozadu, čo vytvára vzorec regionálnych rozdielov „v spolupráci, výdavkoch a zamestnanosti v oblasti výskumu a inovácií v poslednom desaťročí“.

Na uvedenú situáciu podľa článku Science Business koncom júna 2024 reagoval aj Výbor regiónov (Committee of Regions – CoR) vo svojom stanovisku. V ňom CoR požaduje, aby 10.RP uprednostňoval a podporoval miestne inovačné ekosystémy. Zároveň CoR uvádza, že podpora, ktorú Európska komisia v súčasnosti poskytuje menej rozvinutým členským štátom a regiónom na zvýšenie ich inovačnej výkonnosti, je nedostatočná. V nadväznosti na to regióny odporúčajú, aby Komisia v budúcom rámcovom programe oddelila iniciatívu Widening Participation and Spreading Excellence (Widening programme), ktorej cieľom je podporiť menej rozvinuté štáty, od veľkého klastra výziev zameraných na posilnenie Európskeho výskumného priestoru (European Research Area – ERA). Ten cieli na rozšírenie a zvýšenie excelentnosti v celej Európe. V súčasnom rámcovom programe Horizont Európa sú uvedené iniciatívy spojené v jednom programe. Členovia CoR v tejto súvislosti trvajú na tom, že budúci rámcový program by mal viac podporovať účasť menej vyspelých regiónov vo výskume a inováciách. Widening programme by sa tak podľa týchto požiadaviek mal zachovať, oddeliť a viac podporiť. Aktuálny rámcový program totiž podľa správy „neodráža realitu, pokiaľ ide o excelentnosť vo výskume na regionálnej úrovni“.

Z viacerých rozvinutých štátov Európskej únie, ako je napríklad Dánsko, sa však na adresu Widening programu naopak ozývajú kritické hlasy. „Naliehavo potrebné budovanie kapacít v krajinách s nízkou výkonnosťou by malo prebiehať prostredníctvom kohéznych fondov,“ uviedol v tejto súvislosti Robert-Jan Smits, rektor Eindhoven University of Technology a bývalý generálny riaditeľ pre výskum a inovácie Európskej komisie.

Česká republika patrí medzi krajiny, ktoré nástroje Widening programu dokážu účinne využívať. Podľa databázy eCORDA 01/2024 sa české inštitúcie zúčastňujú v tejto priorite 65 projektov, z ktorých 52 koordinujú. Spomínané projekty sú riešené prevažne z rozpočtu widening výziev vyhlásených a vyhodnotených v období 2021-2023. Obmedzenie wideningu by tak pre ČR znamenalo stratu (k tejto otázke sa vyjadrovala Lucie Núñez v rozhovore, ktorá bola publikovaná tu, analýzy využívania Widening programu boli publikované tu a tu).

 

Veľmi častá požiadavka – navýšenie rozpočtu 10.RP

Na uskutočnenie nielen požiadaviek CoR sa potom viaže aj stále častejšie skloňovaná otázka, a to výška rozpočtu budúceho rámcového programu. Okrem CoR zaznela požiadavka po vyššom rozpočte aj v spoločnom vyhlásení 110 európskych združení zastupujúcich zúčastnené strany v oblasti výskumu a inovácií. „Výrazné zvýšenie rozpočtu“ sa podľa tohto stanoviska má vzťahovať najmä na oblasti II. piliera programu, ktorý sa zameriava na globálne výzvy a konkurencieschopnosť priemyslu s cieľom udržať súkromné ​​investície v Európe. Medzi signatármi vyhlásení je Európska asociácia výskumných a technologických organizácií (EARTO), podnikateľské lobistické skupiny ako sú DigitalEurope, BusinessEurope a EuropaBio, a niekoľko priemyselných skupín zapojených do partnerstiev programu Horizont Európa, ako je Hydrogen Europe a Batteries European Partnership Association.

Vo vyhlásení sa podľa článku Science Business organizácie odkazujú na vyššie spomínané hodnotenie programu Horizont 2020. Tá ukázala, že partnerstvo úspešne vytvára pákový efekt. V niektorých partnerstvách boli súkromné ​​investície dvojnásobné alebo dokonca trojnásobné oproti verejným prostriedkom EÚ. „Silné partnerstvá verejného a súkromného sektora EÚ, najmä tie, ktoré sú spoločne pripravované a inštitucionalizované, budú tými finančnými nástrojmi, ktoré nám umožnia riešiť naše spoločenské výzvy, a zároveň podporia naše priemyselné kapacity v Európe,“ uviedla pre Science Business generálna tajomníčka EARTO Muriel Attané.

Rozpočtom sa okrajovo zaoberala aj vyššie uvedená správa Výboru pre Európsky výskumný priestor a inovácie (ERAC). Podľa osobitnej pracovnej skupiny členských štátov, ktorá bola zriadená v rámci spomínaného výboru a v ktorej má aj ČR svoje zastúpenie, by mal existovať „stabilný a predvídateľný rámec pre financovanie výskumu a inovácií počas celého programového obdobia“ a „ešte ambicióznejší, globálne konkurencieschopný účinný a efektívny program výskumu a inovácií, než jeho predchodcovia“. Jasné stanovisko k rozpočtu však v dokumente chýba.

„Hoci sme v stanovisku neočakávali konkrétnu výšku rozpočtu, je sklamaním, že členské štáty, zastupujúce ministerstvá pre výskum a inovácie, mlčia. Bez ich presadzovania vyššieho rozpočtu je nepravdepodobné, že by ministri financií a premiéri niektorých krajín vôbec uvažovali o zvýšení príspevkov do rozpočtu EÚ na výskum a inovácie,“ uviedla k správe ERAC pre Science Business Kamila Kozirog, analytička pre politiku výskumu a inovácií z Európskej asociácie univerzít (EUA). Svoje sklamanie v tejto súvislosti vyjadril aj Mattias Björnmal, generálny tajomník Združenia vedeckých a technických univerzít (CESAER), ktorý sa o spomínanej absencii špecifikácie rozpočtu vyjadril ako o „značne premárnenej príležitosti“.

Podľa vyjadrenia riaditeľky odboru výskumu a vývoja MŠ ČR Lucie Núñez správa expertnej platformy ERAC rozpočet explicitne nespomína kvôli konsenzuálnemu rozhodnutiu členských štátov. Podľa nich v tejto chvíli nie je možné o konkrétnom rozpočte na 10. rámcový program diskutovať, pretože je súčasťou celkového rozpočtu na všetky priamo riadené programy EÚ patriace do viacročného finančného rámca (Multiannual Financial Framework) na roky 2028 – 2034. „To je tiež v súlade s pozíciou ČR, ktorá si je vedomá toho, že rozpočet na oblasť výskumu v rámci EÚ bude jednou zo súčastí celkovej politickej diskusie. Rokovania o viacročnom finančnom rámci bude prebiehať ako v predchádzajúcich obdobiach pod koordináciou Ministerstva financií a nemožno v tejto chvíli predvídať, ako sa tieto diskusie budú vyvíjať, aké budú priority ČR a pod.,“ popísala tuzemskú perspektívu na rozpočet 10.RP Núñez.

Núñez v nadväznosti na toto vyjadrenie ďalej upozornila na úskalie finančného krytia aktuálneho rámcového programu a nutnosť stabilného rozpočtu: „Všeobecne vzaté je z odborného pohľadu MŠ ČR samozrejme zásadné, aby 10. rámcový program mal dostatočné finančné krytie a aby nedochádzalo k situáciám, ktoré sú bohužiaľ bežnou súčasťou realizácie Horizont Európa, teda že rozpočet býva krátený v prospech niektorých nástrojov, ktoré s Horizont Európa mnohokrát priamo nesúvisia alebo jeho časti sú predmetom presunov v rámci jednotlivých pilierov tohto rámcového programu. Rozpočet tak musí byť dostatočne robustný a zároveň stabilný počas celého trvania 10. rámcového programu.“

Konkrétnu čiastku však uvádza správa združenia Science Europe, v ktorom pôsobí aj Grantová agentúra Českej republiky, uverejnená 8. júla 2024. Rozpočet je vo vyhlásení spomenutý hneď v prvom z desiatich bodov: „Investície vo výške 200-miliárd EUR je nevyhnutná pre využitie znalostí vytvorených prostredníctvom výskumu a inovácií na riešenie spoločenských výziev, ako je zmena klímy a zdravotné rozdiely. Rozpočet musí presiahnuť inflačné úpravy, aby sa zabezpečili výsledky výskumu s dopadom.“

 

Čo si želajú členské štáty

Správa expertného výboru ERAC odkazuje aj na II. pilier budúceho rámcového programu. Členské štáty v tejto súvislosti žiadajú o doplnenie výskumných akcií do 10.RP. S týmito požiadavkami sa zhoduje aj vyhlásenie Ligy európskych výskumných univerzít (League of European Research Universities – LERU). Tá ďalej odporúča zjednodušiť a zefektívniť štruktúru tejto sekcie. „Pomohlo by, keby bolo jasnejšie povedané, že II. pilier nie je určený iba pre projekty viac zamerané na inovácie, ale aj pre výskum,“ uviedla pre Science Business Laura Keustermans, vedúca politická pracovníčka pre výskum a vzdelávanie LERU. Liga ďalej vyzvala k väčšiemu zjednodušeniu pre žiadateľov o granty, čo by podľa stanoviska malo byť jednou z „hlavných priorít“ 10.RP

Vyhlásenie expertného výboru ERAC ďalej uvádza, že by 10.RP „mal robiť strategickejšie rozhodnutia“ a zahŕňať viac konzultácií s členskými štátmi a zúčastnenými stranami ako súčasť širšej stratégie, ktorá by mala zvýšiť ako národné, tak regionálne aj súkromné ​​investície do výskumu a inovácií. Európska univerzitná asociácia (EUA) tieto požiadavky podporuje a tvrdí, že univerzity „nie sú dostatočne konzultované vo všetkých fázach plánovania programov“. LERU je však iného názoru. Podľa vyjadrenia Laury Keustermans pre Science Business toto smerovanie „môže znamenať riziko spomalenia stanovovania priorít a viesť k dlhšiemu a podrobnejšiemu zoznamu týchto prednostných nárokov“. Keustermans ďalej dopĺňa: „Rámcový program je určený pre to, čo treba urobiť spoločne, a LERU nechce, aby priority boli nutne rovnaké ako v národných schémach financovania, tak v rámcovom programe, pretože potom sa len duplikuje to, čo už tu je.“

„Je pravda, že takáto požiadavka môže viesť k spomaleniu celého procesu, ale členské štáty pristúpili k formulácii tohto cieľa hlavne z toho dôvodu, že doterajšia prax pri vyjednávaní a nastavovaní implementácie Horizont Európa bola bohužiaľ neuspokojivá. Európska komisia od začiatku deklarovala, že súčasný rámcový program bude prebiehať v duchu spoluvytvárania (co-design and co-creation), čo sa však často obmedzilo na predstavenie navrhovaného konceptu zo strany Európskej komisie smerom k členským štátom v časovo veľmi obmedzenom harmonograme, v ktorom nebol príliš priestor na diskusiu, a členské štáty mali mnohokrát pocit, že už nemôžu danú problematiku príliš ovplyvniť,“ uviedla Lucie Núñez, ktorá ďalej poukázala na faktory, ktoré túto prax v danej dobe negatívne poznamenali. Išlo o pandémiu covid-19 a oneskorenie, ktoré nastalo pri rokovaniach o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027.

Členské štáty tak podľa Núñez poukazujú na to, že je potrebné sa z tejto situácie poučiť a začať v rokovaniach o budúcom rámcovom programe čo najskôr (aktuálny rámcový program Horizont Európa je v polovici svojho trvania). „Je však ešte nutné podotknúť, že tento princíp spoluvytvárania by nemal byť iba záležitosťou nastavenia 10. rámcového programu na jeho úplnom začiatku, ale mal by byť jeho plnohodnotnou súčasťou aj počas jeho realizácie. Ak by sa toto skutočne podarilo previesť do praxe a došlo by k zvýšeniu dôveryhodnosti celého procesu, bol by tiež záujem zo strany členských štátov o účasť v jednotlivých nástrojoch 10. rámcového programu vyšší – typovo v nástrojoch, ako sú európske partnerstvá či misie,“ uviedla Núñez.

Expertná skupina (tzv. „task force“) zostavená zo zástupcov členských štátov v rámci platformy ERAC ďalej vo vyhlásení podčiarkla kľúčovú úlohu malých a stredných podnikov pri podpore inovácií. V tejto súvislosti odporučila preskúmať možnosť zníženia finančného príspevku, ktorý sa od nich vyžaduje. V súčasnosti tento príspevok v niektorých partnerstvách programu Horizont Európa predstavuje 50 %. Okrem týchto požiadaviek expertná skupina tiež určila za jednu z kľúčových priorít celokontinentálny prístup a s ním spojený rýchlejší proces pridruženia susedných krajín, ktoré zdieľajú hodnoty EÚ. S týmto bodom tiež súhlasí aj združenie Science Europe.

 

Aktuálna diskusia: Má výskum s dvojakým použitím (dual use research) v 10.RP svoje miesto?

Diskutovanou otázkou, na ktorú však aktuálne nie je jasná odpoveď, je potom aj začlenenie projektov s dvojakým použitím, teda projektov, ktoré majú potenciál na využitie ako na civilné (mierové), tak aj vojenské (obranné) účely, do 10.RP Európska komisia 24. januára 2024 predložila návrh na začlenenie týchto projektov do budúceho rámcového programu dokumentom „white paper“ s cieľom zvýšiť strategickú autonómiu EÚ. Táto téma vo vedeckých kruhoch vyvolala intenzívne diskusie. Pri návrhu Horizont Európa Komisia tiež navrhla povoliť niektoré dual-use projekty. Tento návrh však bol prehlasovaný členskými štátmi a poslancami Európskeho parlamentu, ktorí chceli program výhradne na civilné účely.

V nadväznosti na to LERU žiada ochranné opatrenia, ako je rámec pre etické hodnotenie rizika vojenského zneužitia, a podľa vyjadrenia hlavnej politickej referentky LERU Claire Gray pre Science Business by vedci „mali mať možnosť čo najviac zabrániť vojenským aplikáciám svojho výskumu“.

K projektom s dvojakým použitím uvádza pre veda.výskum.cz Lucie Núñez: „V rámci expertnej skupiny ERAC táto otázka nebola príliš do detailu diskutovaná, a to aj s ohľadom na ďalšie aspekty, ktoré sa v rámci problematiky bezpečnosti výskumu diskutujú. Členské štáty sú tak zatiaľ vo svojich pozíciách skôr opatrné a svoje stanoviská mimo expertnej platformy špecificky určené pre bezpečnostnú problematiku otvorene neoznamujú. Európska komisia navrhla varianty postupu, ako túto oblasť do budúceho rámcového obdobia ošetriť a ďalej v rokovaniach zatiaľ nepokročila. Možnosť je ponechať status quo, začleniť výskum v oblasti dvojakého použitia do 10. rámcového programu, či vytvoriť špecifický nástroj / program určený pre túto oblasť.“ Podľa Núñez nie je tretí variant, teda samostatný nástroj / program, pre Komisiu príliš reálny s ohľadom na rozpočtové možnosti a administratívna náročnosť.

„Na druhej strane sú mnohé členské štáty citlivé na to, keď je rámcový program pre výskum využívaný na iné ako výskumné či inovačné účely. Z tohto dôvodu aj myšlienka jeho užšieho a otvorene deklarovaného prepojenia s technológiami dvojakého použitia môže byť problematická. V tejto chvíli teda nie je nič jednoznačne rozhodnuté a nemožno zatiaľ ani predvídať vývoj týchto diskusií,“ načrtla možnosti implementácie projektov s dvojakým použitím do 10.RP

 

Ďalšie kroky vo formovaní 10.RP

V nadväznosti na už vykonané kroky bude ďalším kľúčovým podkladom vo formovaní budúceho rámcového programu správa expertnej skupiny, vedenej Manuelom Heitorom, ktorú stanovila Európska komisia. Termín zverejnenia tejto správy o budúcnosti výskumu a inovácií v Európe je stanovený na október 2024. Okrem spomenutého prebiehajúceho hodnotenia programu Horizont 2020 je v pláne aj strednodobé hodnotenie programu Horizont Európa. To by malo byť k dispozícii v prvej polovici roku 2025. Aj v tomto prípade sa predpokladá, že bude mať podstatný vplyv na formovanie 10.RP

Podľa Národného informačného centra pre európsky výskum, ktoré je vedené Technologickým centrom Praha (TC Praha), začali v Českej republike strategické diskusie v rámci Rady pre medzinárodnú spoluprácu Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy (MŠ ČR). Konkrétne bola zriadená Platforma pre budúcu podobu 10. rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie, v ktorej sa stretávajú zástupcovia štátnej správy, národných kontaktov i príjemcov.

Očakávajú sa aj diskusie v programových výboroch, pracovných skupinách a naprieč expertmi a stakeholdermi z radov príjemcov. „V súčasnej dobe prebieha verejná národná konzultácia. Vedci, projektoví manažéri a zástupcovia verejného aj súkromného sektora môžu do 12. augusta 2024 zaslať svoje názory a podnety k príprave 10.RP prostredníctvom dotazníka dostupného na webe Horizont Európa. Tieto informácie budú spracované a diskutované relevantnými stakeholdermi v rámci okrúhleho stola MŠ ČR a TC Praha dňa 25. septembra 2024, a na ich základe do konca roku 2024 vznikne národná pozícia,” popisuje prípravu českej pozície k novému rámcovému programu Lenka Chvojková z Technologického centra Praha.

 

Zdroj: https://vedavyzkum.cz; https://sciencebusiness.net, zverejnené: 24.7.2024; autor: rup