Európske laboratórium molekulárnej biológie (EMBL) vyzýva na väčšie zameranie sa na prenos základných poznatkov, ktoré generuje jeho výskum, a na väčšiu výmenu medzi akademickou obcou a priemyslom v ďalšom rámcovom výskumnom programe, 10. RP.

V pozičnom dokumente EMBL, ktorý podporuje 29 vlád a má šesť výskumných zariadení v celej Európe, sa uvádza, že stredobodom programu by mala byť podpora pre kolaboratívny a interdisciplinárny základný výskum, ktorý sa má začať v roku 2028.

Minulý mesiac viac ako 100 priemyselných organizácií podpísalo spoločné vyhlásenie vyzývajúce na väčšie zapojenie priemyslu do 10. rámcového programu, v ktorom sa uvádza, že by sa to malo dosiahnuť vložením väčšieho množstva peňazí do 2. piliera, ktorý zahŕňa rozsiahle verejno-súkromné ​​partnerstvá, a ktorý už teraz dostáva niečo vyše polovice v rámci súčasného výskumného programu Horizont Európa.

Ale zatiaľ čo generálna riaditeľka EMBL Edith Heard uviedla, že väčšia spolupráca medzi priemyslom a akademickou obcou, ako sa požaduje vo vyhlásení o odvetví, by bola pozitívna, dôraz by sa nemal klásť na posilnenie 2. piliera zameraného na priemysel na úkor akademického výskumu.

Takéto niečo „by už nemalo existovať,“ uviedla Heard pre Science|Business. “V EMBL robíme základný akademický výskum, ale žijeme s priemyslom,” dodala.

Napríklad britská farmaceutická spoločnosť GSK má budovu v areáli EMBL v nemeckom Heidelbergu, ktorá umožňuje rozhovory a výmenu názorov. “Chcú tento nepretržitý obojsmerný tok, ktorý sa deje veľmi prirodzene,” uviedla Heard.

Ďalším príkladom je Open Targets, spolupráca, ktorá zahŕňa Európsky bioinformatický inštitút EMBL v Cambridge vo Veľkej Británii a päť farmaceutických spoločností, ktorá bola založená pred desiatimi rokmi s cieľom zlepšiť spôsob výberu cieľov na objavovanie liekov.

Možno nebude možné úplne prekonať to, ale je dôležité pokračovať vo financovaní akademického aj aplikovaného výskumu, uviedla Heard. Ak nie, existuje riziko „odlivu financií, zdrojov a talentov do priemyselných aplikácií a priemyselných pracovných miest“.

Už existujú nejaké dôkazy o tomto posune. „Vedecká komunita je zvedavá, kam sa teraz podeli všetky dokumenty. Mnohí z nich idú do priemyslu,“ uviedla Heard. “Nemal by byť problém, ak sa môžu vrátiť a mať jednu nohu v oboch oblastiach, ale je to problém práve teraz, pretože nie je ľahké dosiahnuť túto plynulosť.”

V pozičnom dokumente sa uvádza, že veda by mala byť uznaná ako základný prínos pre konkurencieschopnosť EÚ.

 

Prenos znalostí

Pozičný dokument EMBL vyzýva na „malé“ výskumné a inovačné partnerstvá medzi akademickou obcou a priemyslom s cieľom podporiť premenu znalostí vytvorených v základnom výskume do inovácií. Heard uviedla, že by to mohlo mať formu nového typu výzvy v rámci Európskej rady pre výskum (ERC), Európskej rady pre inovácie (EIC)  alebo „výzvy v 1. pilieri, ktorá umožňuje post doktorom podieľať sa na spoločných snahách medzi akademickou obcou a priemyslom“.

Výskumné inštitúcie by mali byť tiež podporované pri budovaní dlhodobých partnerstiev s priemyslom založených na objavoch, uviedlo EMBL. „Tým, že umožňujeme inštitúciám spolupracovať s priemyselnými partnermi bez tlaku na bezprostredné ciele riadené trhom, kultivujeme prostredie, v ktorom sa popri aplikovaných vedách darí aj základnému výskumu.“

EMBL odporúča nové modely, ktoré podnietia výskumných pracovníkov, aby presadzovali inovatívne nápady po počiatočnej fáze výskumu, ako je napríklad dodatočné financovanie na podporu zakladania start-upov. Chce tiež rozšíriť existujúce nástroje, ako je dôkaz o koncepčných grantoch od ERC, ktoré umožňujú výskumníkom preskúmať inovačný potenciál ich výskumu financovaného z ERC.

 

Interdisciplinárny prístup

Heard nie je sama, kto verí, že riešenie výziev, od zmeny klímy až po prijatie umelej inteligencie vo viacerých sektoroch, si vyžaduje odstránenie bariér medzi rôznymi piliermi Horizontu Európa, medzi disciplínami a medzi krajinami.

„Požiadala by som, aby sa akceptovalo, že musia existovať kanály financovania, ktoré idú naprieč piliermi a disciplínami. To sa v minulosti v žiadnom z rámcových programov nemuselo stať,“ uviedla.

Uľahčenie cezhraničného výskumu a inovácií si vyžaduje zameranie sa na mobilitu a nadnárodný prístup k výskumným infraštruktúram. Heard tvrdí, že v 10. rámcovom programe by malo byť trvalo udržateľnejšie financovanie pre výskumníkov, aby mali prístup k výskumným zariadeniam financovaným EÚ.

Ďalším riešením by mohlo byť posilnenie financovania základného výskumu prostredníctvom nástrojov, ako je ERC. „Európa môže naplniť svoj potenciál len vtedy, ak dokážeme prinútiť ľudí pracovať cez hranice,“ uviedla. „Hranice sa zrazu objavia vtedy, keď sa národné financovanie natoľko obmedzí, že ide o akýsi šialený vnútorný ťah, aby sa zabezpečilo, že ľudia budú chrániť svoju národnú vedu.“

Heard uvítala prísľub predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen „rozšíriť“ ERC a EIC a uviedla, že je dôležité, aby tieto dve organizácie „nepracovali izolovane jedna od druhej“.

Mnohé z týchto obáv má aj bývalý taliansky premiér Enrico Letta, ktorého Európska rada a Komisia požiadali, aby napísal správu o budúcnosti vnútorného trhu EÚ. Jeho správa požaduje, aby sa výskum, inovácie a vzdelávanie stali piatou slobodou jednotného trhu popri tovaroch, službách, kapitále a práci.

Jedným z problémov, ktoré správa zdôrazňuje, je únik mozgov európskych výskumných talentov, ktorý podľa Letta podkopáva inovačnú kapacitu EÚ.

Pokiaľ ide o EMBL, 10. rámcový program môže chrániť pred únikom mozgov tým, že podporí rozvoj výskumu od výskumníkov na začiatku kariéry až po etablovaných vedcov a zahŕňa výskumných manažérov a úloh umožňujúcich výskum.

„Presnejšie povedané, prijatie AI si bude vyžadovať interdisciplinárne školiace programy šité na mieru, ktoré podporujú zvyšovanie kvalifikácie a mobilitu na všetkých úrovniach a zároveň zabezpečujú, že výskumné prostredia sú odolné voči budúcnosti a dokážu si udržať talenty,“ uviedlo EMBL.

Rozširujúce opatrenia podporujúce výskum a inovácie v krajinách s nízkou výkonnosťou sú základnou súčasťou tejto skladačky a EMBL chce, aby sa zachovali aj v 10. rámcovom programe. Toto je v rozpore s inými výzvami na ich vyradenie z programu.

Ľudia na celom svete ERC závidia. Európa musí zabezpečiť, aby výskumníci v menších krajinách alebo z novších členov EÚ mohli ťažiť z tejto prestíže, dodala na záver Heard.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 2.8.2024; autor: rup