Úmrtnosť na rakovinu prsníka patrí na Slovensku k najvyšším v Európskej únii.
Biochemik Pavol Čekan vidí jeden z problémov v nedostatku národných klinických štúdií. „Vo vyspelom svete je úplne bežné, že pri určitom type rakoviny býva aj tretina až polovica pacientov liečená práve cez ne,“ uviedol zakladateľ firmy Multiplex DX, ktorá vyvíja diagnostické testy na onkologické ochorenia.
Podľa štatistík je na Slovensku viac ako tridsaťtisíc pacientiek s nádorovým ochorením prsníka. Ročne ich pritom pribudne asi tritisíc a každý rok na toto ochorenie zomrie takmer deväťsto žien. Aké sú toto čísla v porovnaní so svetom?
Čo sa týka úmrtí na počet obyvateľov, tak sme v týchto štatistikách na vysokých priečkach. A to napríklad Národný onkologický inštitút eviduje ešte vyššie čísla, čiže tri a pol až štyritisíc nových pacientiek ročne. Rakovina prsníka je u žien najčastejšou formou rakoviny a tie čísla sú vysoké takmer všade na svete.
Zaujala ma aj štatistika Spojeného výskumného centra Európskej komisie, ktorá mapovala výskyt a úmrtia v štátoch Európskej únie za rok 2023. Z čísel vyplýva, že na Slovensku je jeden z najnižších výskytov tohto ochorenia, ale v úmrtnosti sme na najvyššej priečke. Čo je u nás problémom?
Sú tam určité rozdiely hlavne pri odhalení rakoviny prsníka. Máme menšiu dostupnosť skríningových technológií a nízke percento preventívnych prehliadok. V tomto je Slovensko roky trochu pozadu v porovnaní s vyspelými európskymi štátmi. Myslím, že ešte v roku 2017 som bol členom vedeckej rady ministerstva zdravotníctva a už vtedy sa o tom veľa diskutovalo. To bolo inak aj jedným z dôvodov, prečo som si ešte v USA hovoril, že zmeniť diagnostiku rakoviny prsníka na Slovensku by bolo niečím, čo táto krajina potrebuje.
Druhou príčinou tejto štatistiky je nedostatočný prístup k inovatívnej liečbe. O tom sa hovorí veľmi často a tiež som bol na niekoľkých stretnutiach, kde o tom farmafirmy rozprávali s predstaviteľmi ministerstva zdravotníctva alebo onkologických inštitútov. Ale zostáva to veľkým problémom, ktorý nie je iba finančný, ale aj systémový.
No a tretí dlho známy problém je ten, že na Slovensku chýbajú národné klinické štúdie. Vo vyspelom svete je úplne bežné, že pri určitom type rakoviny býva aj tretina až polovica pacientov liečená práve cez klinické štúdie.
Hovoríte, že o týchto problémoch sa roky diskutuje. Čo by sa dalo zmeniť najrýchlejšie, napríklad inšpiráciou zo zahraničia, aby sme sa z tejto spodnej priečky posunuli?
Inšpirovať sa dá veľmi jednoducho v Česku, vo Veľkej Británii, USA, Kanade či Austrálii. Každá choroba má totiž takú pomyselnú trojnožku – prevenciu, diagnostiku, liečbu. A ak chcete pri ktorejkoľvek chorobe vrátane rakoviny prsníka znížiť počet úmrtí, tak sa musíte zamerať na všetky tri veci.
Pri prevencii môžete mať rôzne prevenčné programy. S nimi to na Slovensku nie je až také zlé. Dokonca máme aj skupinu Amazonky, čo sú ženy, ktoré rakovinu prsníka majú alebo ju prekonali a šíria o ochorení osvetu.
Do prevencie nespadá len zdravý životný štýl, ale aj včasná diagnostika. Čiže to, že idete na preventívnu prehliadku, mamograf a tak ďalej. Pretože ak sa rakovina odhalí vo veľmi skorých štádiách, tak je liečba často pomerne jednoduchá.
Čo sa týka liečby, tak z istého uhla pohľadu by sa dalo povedať, že rakovina prsníka patrí medzi najlepšie podchytené onkologické ochorenia. Stále je tu však tretina pacientiek, ktoré sú buď diagnostikované neskoro, alebo majú ťažší subtyp ochorenia, na ktorý štandardné liečby nefungujú. Tieto ženy treba liečiť veľmi personalizovane a to stojí systém veľmi veľa peňazí. No a ak nemáte prístup k tým najinovatívnejším liekom, čísla úmrtnosti sa naozaj zvyšujú.
Od júla sa na Slovensku zrušilo sonografické vyšetrenie prsníkov pre zdravé ženy ako forma prevencie rakoviny. Odborníci uisťujú, že je to krok, ktorý pri prevencii pomôže, pretože toto vyšetrenie bolo nepresné. Aký máte na to názor a aké skríningové vyšetrenie odporúčate pre mladšie ženy, ktoré ešte nemajú nárok na mamografiu?
Úplne súhlasím s odborníkmi. Sonografia nebola zrušená iba na Slovensku. Je to vec takmer všetkých štátov Európskej únie, pretože nepresnosť vykazovala veľa falošných negativít. To môže spôsobiť značný problém, pretože ženy môžu mať veľmi včasný tumor, no z vyšetrenia odchádzajú s pocitom, že sa nič nedeje, a rôzne náznaky rakoviny prsníka, ktoré zistia hmatom alebo tým, že cítia bolesti, neriešia. Lebo veď pred pár mesiacmi sono ukázalo, že všetko je fajn. Čiže toto rozhodnutie je určite správne. Ale skríningový systém sa teraz musí viac podporiť práve mamografiou. Napríklad znížením veku žien, ktoré na ňu majú nárok.
Dnes, žiaľ, ešte nemáme k dispozícii štandardné testy z krvi, ktoré sa pri niektorých typoch rakoviny používajú v zahraničí a vedia detegovať cirkulujúcu nádorovú DNA. Za niekoľko rokov to hádam do systému príde aj pre rakovinu prsníka a bude to naozaj významná a dobrá zmena. Najmä pre mladšie pacientky, ktoré ešte nie sú v limite pre mamografiu. Ja zároveň nevidím dôvod, prečo vekovú hranicu pre mamografiu neznížiť, ale ja som vedec a generálny riaditeľ a toto spadá pod riešenia ministerstva zdravotníctva.
Spomenuli ste, že rakovina prsníka patrí k tým najviac podchyteným. Ako sa zmenila úmrtnosť pri ochorení za posledných desať rokov?
Za posledných desať rokov nie je zmena až taká zásadná ako napríklad za tridsať. V minulosti totiž iba tretina pacientiek po diagnostikovaní rakoviny prsníka prežila ďalších päť rokov. Dnes je to 66-70 percent. Myslím, že ideálny stav by bol, ak by sme to dokázali dostať až na úroveň 90 percent, ako sa to podarilo pri detských onkologických ochoreniach. Ak by sme dostali rakovinu prsníka do tohto bodu, spustila by sa veľká revolúcia, pretože mnohé veci, ktoré vyvíjame pre tieto pacientky, sa neskôr dajú aplikovať aj na iné typy rakovín.
Čo tomu stojí v ceste? Sú potenciálne riešenia ešte stále v klinických skúšaniach alebo sa len dostatočne neaplikujú v praxi?
Najväčšou prekážkou je to, že v klinickej praxi musí systém na čele s onkológom dbať na to, aby bol každý liek a každá diagnostika presná a bezpečná. Preto máme veľmi prísne regulačné pravidlá, ktoré často inovácie na ceste do praxe brzdia. Ale tak to má byť a ja súhlasím s tým, aby boli takéto prísne. Napriek tomu, že spomaľujú aj nás. Ale zabezpečuje to, aby každý liek a diagnostika boli naozaj bezpečné, presné a lepšie než to, čo je v dnes na trhu.
Preto často trvá roky, kým sa objav na poli diagnostiky alebo liečby dostane do praxe. Keď ste sa predtým pýtali na zmeny za desaťročie, tak pred desiatimi rokmi sme rozbiehali rôzne sekvenčné genomické technológie a v podstate až teraz prichádzame k tomu, že poznáme niektoré nové biomarkery alebo signatúry, ktoré ukazujú, ako budú najnovšie lieky fungovať a aké sú prognostické dáta pre konkrétne pacientky.
Čiže ja naozaj vidím skôr veci, ktoré sa tu budú diať o päť až desať rokov, a myslím, že práve pri rakovine prsníka je budúcnosť veľmi svetlá a že sa ešte dožijem celkovej revolúcie v personalizovanej medicíne.
Koľko rôznych typov rakoviny prsníka vlastne existuje? A ako úspešne dnes vieme liečiť jednotlivé typy?
Najzákladnejšie typy sú Luminal A, Luminal B, HER2 a triple negatívny, ale potom sa to rozvetvuje ďalej. Podtypov je naozaj veľmi veľa a aj keď máte povedzme dva triple negatívne nádory, ktoré majú iné podtypy, napríklad mesenchymálny alebo imunomodulatórny, liečba bude fungovať úplne inak. Niekde sa rozlišuje aj veľkosť tumoru a tak ďalej. Čiže je to veľmi komplexný skóringový systém. Preto je niekedy veľmi náročné trafiť najvhodnejšiu liečbu.
Čo sa týka úspešnosti liečby, tak veľkej časti pacientiek, ktorá je hormonálne pozitívna, veľmi včasne diagnostikovaná a má typ Luminal A, stačí iba operácia. Dnes máme testy ako Oncotype DX alebo MammaPrint, ktoré dokonca po operácii dokážu určiť, či bude pacientka vôbec benefitovať z chemoterapie alebo nie. Často úplne stačí hormonálna liečba a pacientky sú tu medzi nami ako šťastné matky, manželky či babky. Ale zvyšok prípadov býva veľmi náročný.
Dá sa povedať, koľko je približne typov, ktoré buď nepoznáme, nevieme ich dobre určiť, alebo na ne nie je účinná liečba?
Približne polovica pacientiek má „ľahký“ subtyp. Preto majú niektorí ľudia tendenciu hovoriť, že rakovina prsníka vlastne nie je až taký ťažký problém. Potom je asi desať až dvadsať percent pacientiek, pri ktorých vieme liečbu trafiť veľmi dobre a pacientky dokážeme liečiť cielene, prípadne sú tam veľmi úspešné chemoterapie.
No a potom je tu ten náročný triple negatívny subtyp.
Pri ňom sa snažíme tumor zmenšiť ešte pred operáciou a po nej je potrebná aj pooperačná liečba. U približne tretiny pacientiek už predoperačná liečba úplne dobre nefunguje, prípadne neskôr prichádza relaps a druhá, tretia či štvrtá línia liečby. Pri nich sa tie ženy dostávajú do veľmi ťažkého opakujúceho sa cyklu diagnostiky, liečby a monitorovania. Ide o veľmi ťažké prípady a často sú to mladé ženy, pri ktorých je aj emocionálny aspekt vyšší.
Tento rok vám vyšli dva články v prestížnom vedeckom časopise Nature Communications. Jeden z nich sa týkal vývoja testu Multiplex 8+, ktorý zisťuje, o aký typ nádoru ide, aby potom lekári mohli trafiť najvhodnejšiu liečbu. Ako to funguje?
Dnes konvenčná diagnostika funguje tak, že u pacientky sa odhalí rakovina, spraví sa biopsia a urobí sa základná histológia. To sú také ružovo-fialové obrázky, ktoré ste možno už niekde videli.
Potom sa urobí imunohistochémia, keď sa na proteínoch zisťujú biomarkery, ktoré sú známe pre rakovinu prsníka, a podľa nich sa určuje subtyp. V medicíne nie je nič na sto percent presné, ale v tomto prípade je dosť veľa parametrov, ktoré môžu zlyhať.
My ako prví robíme aj túto vizualizačnú časť tkaniva, ale potom použijeme laser, ktorý vyreže z daného tkaniva iba tú časť tumoru, ktorá je pre výslednú diagnostiku veľmi dôležitá. Takže sa zbavíme rôznych iných buniek s pozeráme sa len na tie, ktoré sú potrebné. Pri sekvenovaní sa potom pozeráme naraz na dvadsaťtisíc biomarkerov s veľmi veľkou presnosťou. Zatiaľ čo pri štandardnej imunohistochémii ich vidíte maximálne nejakých 10-12.
Biomarker je to, čo nám hovorí, že v tele sa niečo deje?
Presne tak. Biomarker je konkrétna molekula, ktorá má spojitosť s nejakou chorobou alebo zmenou v rámci bunky. V tomto prípade vlastne signalizuje rakovinovú bunku. No a tým, že máme takúto veľkú presnosť, sme vytvorili dataset z údajov vyše 1 200 pacientiek a urobili súbor signatúr (skupina biomarkerov, ktoré spoločne ukazujú prítomnosť či štádium ochorenia, ako aj reakciu na liečbu – pozn. red.). Keď máte takúto hĺbkovú informáciu, zrazu sa pri konkrétnej pacientke viete pozrieť na súbor povedzme tridsiatich piatich liekov. Takto to máme pri teste Multiplex8+. Ale zatiaľ je určený iba na výskumné účely, lebo ho musíme ďalej klinicky validovať.
Ako sa môže pacientka k liečbe na výskumné účely dostať?
Niekedy je to tak, že onkológovia o nás vedia a odporučia nás. Pacientky sa môžu spojiť aj priamo s nami, ale pri akomkoľvek kontakte medzi nami a pacientkou veľmi poctivo vyžadujeme aj informovaný súhlas onkológa. To znamená, že nechceme nijakým spôsobom narušiť dôveru a vzťah medzi pacientkou a lekárom. Takže robíme to len vtedy, keď sú všetci presvedčení o tom, že výsledok testu môže konkrétnej pacientke pomôcť.
Personalizovaná medicína pri onkologických ochoreniach spája konkrétne druhy rakoviny s konkrétnymi liečivami. Ako sme už dnes spomínali, na Slovensku veľa experimentálnych liečiv nie je. Čiže čo s tým, ak niekomu síce vyjde typ rakoviny, na ktorý existuje liek, ale u nás je nedostupný?
Pacientky si ho môžu kúpiť na vlastné náklady, čo sa často deje, a sú to veľmi smutné príbehy, ktoré určite poznáte, napríklad zo zbierok cez Donio. Mne to trhá srdce, pretože takto by to nemalo fungovať. Ale potom je tu ešte jedna vec, kde by Slovensko mohlo zabrať – klinické štúdie. Ja som ich veľkým ambasádorom a aj teraz napríklad robíme medzinárodnú retrospektívnu klinickú štúdiu (sleduje udalosti od minulosti do prítomnosti – pozn. red.), aby sme jej výsledky mohli použiť na pacientkach na Slovensku v prospektívnej štúdii (sleduje udalosti od prítomnosti do budúcnosti – pozn. red.). Pevne verím, že s ňou začneme už budúci rok, a práve cez takúto štúdiu dokážeme priniesť na Slovensko imunoterapiu alebo vylepšenú kombináciu chemoterapeutík.
Funguje to tak, že signatúry testujeme s pacientkami v spolupráci s nejakou odbornou zdravotníckou inštitúciou v klinickej praxi. Povedzme, že s ňou navrhnete klinickú štúdiu, kde pacientky s triple negatívnym karcinómom rozdelíme do niekoľkých ramien. Pre jednu skupinu je podľa výsledku testu najvhodnejšie podstúpiť iba chemoterapiu, pre iné môže vyjsť ako najlepšia voľba kombinácia chemoterapie a imunoterapie a pre tretiu skupinu povedzme kombinácia chemoterapie a karboplatiny. No a potom sledujeme, aká je odpoveď na danú liečbu a či sa tumor naozaj úplne rozpadá.
Na základe toho sa potom nastavujú vylepšené usmernenia pre budúcnosť?
Áno. Vďaka tomu potom pacientky nemusia napríklad prechádzať liečbou, ktorá môže byť pre ne dosť toxická a nešetrná, a to im môže predĺžiť život. Ale viete tým ušetriť aj peniaze za zbytočnú liečbu. Zároveň pacientky, ktoré sú liečené cez klinické štúdie financované napríklad z nejakého grantu, nemusia potrebovať lieky hradené poisťovňou. Verím, že raz takéto granty budú dostupné aj na Slovensku a takto prinesieme inovatívne lieky k pacientkam, ušetríme peniaze v zdravotnom systéme a zachránime mnohé životy onkologických žien.
Nemá to aj etické úskalia? Keď viete, že niečo môže fungovať a zvyšovať šancu na prežitie, ale zároveň musíte výsledky porovnávať aj so štandardnou liečbou, ktorá sa vám môže zdať menej efektívna…
To je jeden z dôvodov, prečo často trvá aj desať rokov, kým sa nápady z laboratória dostanú do praxe. Pretože často narazíte aj na etické otázky, ktoré nemôžete preskočiť. Napríklad: „Čo ak by štandardná liečba bola lepšia než to, čo navrhujete vy?“ Preto musíte zdĺhavými validáciami dokázať, že to lepšie je.
Až potom ste v bode, že tomu onkológovia naozaj veria, a môžete začať prospektívnu štúdiu na pacientkach. Pretože onkológovia sú vaši najdôležitejší ambasádori, ktorí im vedia odkomunikovať, že máme naozaj dobré klinické dáta. Ale aj keď sa náhodou stane, že v rámci klinickej štúdie pacientka na liečbu nereaguje, je z nej hneď vylúčená a potom je liečená tým, čo je pre ňu lepšie.
Keď sa snažíte zistiť, o aký typ rakoviny ide, analyzujete tisícky údajov. Na analýzu pri tom používate aj nástroj s umelou inteligenciou. Dá sa na ňu v takýchto citlivých témach spoľahnúť?
Ľudia si často predstavujú umelú inteligenciu ako tie nové jazykové modely, ktoré sa s vami rozprávajú, preciťujú s vami problémy a môžu vás aj oklamať. Ale naša umelá inteligencia je napríklad aj nejaký vylepšený supersoftvér, ktorý dokáže veľmi rýchlo čítať výsledky z génovej sekvenácie.
Takže máme ľudský genóm, ktorý má niekoľko miliárd báz, a máme program, ktorý ho číta oveľa rýchlejšie, a tak to zrazu netrvá dva týždne, ale len desať minút. Za tým sú roky vývoja. Nie je to tak, že zrazu sme na to nasadili umelú inteligenciu, s ktorou sa doma radíte.
Samozrejme, niečo úplne iné je, keď sa bavíme o umelej inteligencii, ktorej zrazu dáte nejaký obrázok, ona sa naň pozrie a skúša vám z neho urobiť diagnózu. Tam musíte naozaj dokázať, že ho umelá inteligencia číta správne a tento výsledok potvrdzuje napríklad aj molekulárny diagnostický test. Takže takýto nástroj by rovnako musel prejsť veľmi robustnými štúdiami a komplexnými regulačnými pravidlami.
Pýtam sa aj preto, lebo vyvíjate počítačový test, v ktorom umelá inteligencia vyhodnocuje pravdepodobnosť, či sa karcinóm prsníka vráti. Z čoho vychádza?
Robíme to v spolupráci s nemeckým startupom StratifAI, ktorý sa snaží nahradiť molekulárny prognostický test Oncotype DX. Ten určuje, či po operácii nasadiť chemoterapiu alebo nie. Ide o klasický PCR test, ktorý používa 21 biomarkerov.
V rámci vývoja AI testu sa použili data sety pacientok z rôznych svetových inštitúcií vrátane MultiplexuDX. Funguje to tak, že máte výsledky toho molekulárneho testu, ďalšie informácie o pacientkach a skeny narezaných nádorov. Umelá inteligencia to všetko pospájala a na skenoch hľadala nejaké zmeny. Snažila sa z nich vyčítať výsledky molekulárneho testu. Má to veľký potenciál, pretože ten test trvá niekedy tri-štyri týždne a z obrázku to máte za päť sekúnd. Umelá inteligencia vám zároveň môže pomôcť vyhodnotiť naraz obrovské sety pacientok. My sme prešli nejakých 6 600 pacientok, čo sa v onkológii stále považuje za analytickú štúdiu – je to len prvý krok. Takže aj keď sa nám výsledky zdajú super, aj tak tento test čakajú roky obrovských klinických validácií.
Okrem testov na rakovinu prsníka vyvíjate aj diagnostický nástroj pre pacientov s neuroendokrinným tumorom pankreasu. Ide o veľmi zriedkavú formu rakoviny. Prečo ste si vybrali diagnostický nástroj práve pre ňu a ako si vlastne vyberáte, ktorým testom sa budete venovať?
Toto je jeden z mála prípadov, kde som sa rozhodol na základe osobnej skúsenosti. Mal som veľmi dobrého kamaráta – významného slovenského vedca, Janka Rosochu z Košíc, ktorý na Slovensko priniesol liečbu kmeňovými bunkami. On na túto rakovinu ťažko ochorel a neskôr, keď sa vrátila v inej forme, chorobe podľahol. Ale ešte keď som sa vracal na Slovensko, veľmi mi pomohol etablovať sa v rámci slovenskej vedy a aj slovenskej onkológie. No a ja som mu sľúbil, že s neuroendokrinnými tumormi rakoviny pankreasu niečo spravím. Dokonca sme na to kedysi získali aj grant z ministerstva zdravotníctva. Takže to bol vyslovene osobný príbeh.
Tento rok nám vyšiel vedecký článok, kde sme na základe sekvenačných analýz a vzoriek z Kanady prišli na signatúry, ktoré dokážu rozlíšiť neuroendokrinný tumor od ostatných. Vďaka tomu by sa títo pacienti dali cielenejšie liečiť. Ale hovorím úprimne, že je to vo veľmi raných štádiách. S diagnostikou rakoviny prsníka sme v porovnaní s tým už tak o sedem rokov ďalej.
Máte rozbehnuté aj testy na iné typy onkologických ochorení?
V minulosti som pracoval i na rozlišovaní rakoviny kože medzi bazálnym karcinómom a karcinómom z Merkelových buniek. To je veľmi vzácna kožná rakovina, ktorá vzniká vírusovo a je veľmi ťažko liečiteľná. Ale to sme teraz nechali bokom, pretože sa sústreďujeme na rakovinu prsníka. Je to pre nás dôležité, pretože test Multiplex8+ sa teoreticky dá použiť na akúkoľvek tkanivovú rakovinu.
Samozrejme, nefunguje to tak, že si zajtra povieme, že „robíme pľúca“, a o dva roky je tá diagnostika na trhu. Ale určite to už nebude trvať desať rokov, pretože na to vieme použiť analytiku a rôzne parametre z retrospektívnych štúdií.
Na Slovensko ste sa vrátili z USA pred 8 rokmi. Ako sa vám tu robí výskum dnes, keď sa aj vo vysokej politike dostávajú fakty do úzadia a konšpiračné teórie do popredia?
Mne osobne sa veda na Slovensku robí super, ale to je spôsobené tým, že máme ako firma veľmi dobré meno. Aj vďaka tomu máme naozaj obrovské šťastie na talentovaných mladých ľudí, ktorí sa zo zahraničia vracajú na Slovensko. Zároveň máme veľmi dobrých investorov, takže finančne nestrádame. Na výskum máme podmienky ako kolegovia zo špičkových pracovísk v zahraničí a ako medzinárodná firma máme aj veľa medzinárodných spoluprác.
Čiže z tohto pohľadu sa máme naozaj veľmi dobre a veľmi by som doprial aj kolegom zo Slovenskej akadémie vied alebo z akejkoľvek slovenskej univerzity, aby mali tiež takéto podmienky a aby nemuseli miestami riešiť, či majú „ceruzky a počítače“.
No pokiaľ spoločnosť nevníma vedu a vedcov ako dôležitých pre modernú budúcnosť, môže byť naša úloha a všetka pomoc pacientom úplne znegovaná. Práve preto, lebo fakty vo verejnom priestore dostávajú na frak.
Počas pandémie ste boli výraznou vedeckou tvárou. Ako vnímate, že dnes máme splnomocnenca vlády pre vyšetrovanie pandémie, ktorý neberie do úvahy výsledky konvenčnej vedy a tvrdí, že vakcíny sú škodlivé?
Jasné, že to znášam veľmi ťažko, pretože tak by to nemalo byť. Vedci, veda a všetko, čo prebieha od laboratória až ku klinickej praxi, je založené na veľmi poctivej práci a faktoch. Preto vôbec nerozumiem, prečo sa tu vôbec zaoberáme takýmito vecami a negujeme prácu nielen slovenských vedcov, ale aj prácu desaťtisícov vedcov po celom svete.
Ale som presvedčený, že tie konšpiračné teórie a ťažké hoaxy nakoniec dobehnú ľudí, ktorí ich šíria. Dobrým príkladom sú osýpky v Amerike. Minister zdravotníctva Kennedy už na sociálnych sieťach zverejnil niekoľko statusov, kde veľmi jasne, zrozumiteľne a možno aj proti svojej vôli napísal, že najlepším nástrojom v boji proti osýpkam je očkovanie. Desaťročie tvrdil niečo iné, no keď vidí, že tie nevinné, nešťastné deti zomrú na chorobu, ktorá tu vôbec nemusela byť, nakoniec priznal svoj obrovský omyl.
Asi skôr otázka na sociológov, ale aj tak vám ju položím. Keď niekto roky podrýva dôveryhodnosť konvenčnej medicíny, vedy a očkovania, dá sa tá sociálna dynamika len tak jednoducho pár statusmi zvrátiť, keď príde problém a vyskytnú sa napríklad ohniská ochorení, ktoré nemuseli existovať?
Asi veľmi záleží na tom, ako intenzívne sa to konkrétnych ľudí dotýka. Ale osobne si stále myslím, že áno. Napríklad čo sa týka osýpok, myslím si, že my ľudia máme väčšie emócie, ak sa niečo týka utrpenia detí, a stále je medzi nami určitá úroveň morálky, ktorá mnohých prinúti, aby v takýchto prípadoch svoj omyl zvrátili.
Myslím si, že aj pri mRNA vakcínach sa ten pohľad úplne zmení, keď ľudia uvidia, že im môžu pomôcť aj pri liečbe rakoviny a iných ochorení. K tomu už podľa mňa spejeme, pretože každý z nás chce žiť dobre, dlhšie a ešte aj pohodlne. No a k tomu vám pomôže aj dobré zdravie s moderným a efektívnym zdravotným systémom. A budúcnosť medicíny jednoducho je aj v mRNA vakcínach. To je neodškripiteľný fakt a je len otázkou času, kedy ich budeme používať oveľa viac aj pri iných chorobách.
Pavol Čekan
Narodil sa v Prešove a vyštudoval biochémiu na Islandskej univerzite, kde úspešne absolvoval i doktorandské štúdium. Pôsobí ako vedec a biochemik, pričom na Slovensku založil a vedie spoločnosť MultiplexDX, zameranú na inovatívnu diagnostiku rakoviny a vývoj PCR testov pre infekčné ochorenia. Ako výskumník pracoval na Rockefellerovej univerzite v New Yorku a na Národnom onkologickom inštitúte v Marylande. Je vynálezcom siedmich udelených patentov a autorom alebo spoluautorom viac než 35 medzinárodných vedeckých publikácií. Za svoje obchodné i vedecké úspechy získal viaceré ocenenia doma aj v zahraničí. Od roku 2017 opäť žije na Slovensku.
Zdroj: https://dennikn.sk, zverejnené: 31.7.2025; autor: rup
