Univerzitné združenie CESAER vyzýva Európsku komisiu, aby vyskúšala program „Choose Europe for a research career“ s cieľom riešiť únik mozgov a neistotu vo výskumnej kariére.

Nová správa CESAER, ktorá obsahuje analýzu a prípadové štúdie o zamestnaní výskumníkov na európskych univerzitách, navrhuje, aby Komisia pilotovala program v roku 2025.

„Komisia musí byť zodpovedná za zvrátenie úniku mozgov z Európy realizáciou programu „Choose Europe for a research career“ a presadzovaním voľného pohybu výskumníkov a vedeckých poznatkov v celej Európe,“ uvádza sa v správe.

Pilotný projekt by ponúkol predĺženie postdoktorandských štipendií o dva až tri roky financovaných projektmi COFUND Marie Skłodowska-Curie Actions (MSCA) s upozornením, že hostiteľské inštitúcie sa zaviažu k dlhodobejším pracovným príležitostiam.

Program COFUND MSCA už podporuje najlepšie postupy pre výskumnú kariéru tým, že presadzuje vysoké štandardy v pracovných podmienkach, keďže spolufinancuje odbornú prípravu a mobilitu výskumníkov. Pilotná akcia by predĺžila štipendiá na štyri až šesť rokov.

Manuel Heitor, vyslanec CESAER pre výskumnú kariéru a spoluautor správy, predstavil túto myšlienku na nedávnej konferencii, ktorú usporiadala Európska komisia. Odporúčanie vytvoriť „Choose Europe“ sa nachádza aj vo vplyvnej správe o budúcom rámcovom programe EÚ, FP10, ktorú vypracovala skupina odborníkov pod vedením Heitora.

Hovorí, že v rozpočte EÚ je dostatok podpory aj peňazí. Komisia to jednoducho potrebuje vyskúšať.

„Cieľom je len rozšíriť existujúcu schému a urobiť menšie zmeny a pripraviť ju tak, aby sme v ďalšom rámcovom programe mohli mať veľký program,“ hovorí Heitor.

Toto nie je nová bitka. Heitor sa spolu s ďalšími aktivistami už roky snaží presvedčiť Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri riešení problémov, ktorým čelia výskumní pracovníci v oblasti neistoty v zamestnaní.

V roku 2021 viedol prácu na spoločnej dohode s členskými štátmi urobiť viac, keď bol ministrom vedy za Portugalsko, ktoré potom predsedalo Rade EÚ.

Teraz, s touto najnovšou správou, Heitor chce, aby všetky zainteresované strany – Komisia, národné finančné agentúry a verejné a súkromné ​​inštitúcie – prevzali zodpovednosť a zaviazali sa k skutočnej zmene. „Náš prípad je jasný v potrebe skombinovať nové schémy spolufinancovania so spoluzodpovednosťou, aby sa to stalo,“ hovorí Heitor.

 

Univerzity to odhaľujú

Do správy prispelo 24 univerzít, ktoré sú členmi CESAER a sú pripravené prispieť svojou troškou. „Naša analýza ukázala, že univerzity sú pripravené, ale sú potrebné zodpovedné postupy náboru,“ hovorí Heitor.

Asociácia urobila u svojho člena prieskum, aby zistila, aké sú trendy v zamestnanosti a našla mimoriadne rôznorodý obraz. Napríklad podiel výskumníkov s dočasnými zmluvami sa na členských univerzitách pohyboval od 10,6 % do 77 %. Odporúčania EÚ naznačujú, že toto číslo by nemalo presiahnuť jednu tretinu.

Trvanie zmlúv sa tiež značne líšilo, ale väčšina z nich bola krátkodobá, pričom vo väčšine inštitúcií dominovali zmluvy do jedného roka a zmluvy na dva až štyri roky. Zozbierané údaje zohľadnili iba výskumníkov, ktorí majú titul PhD alebo ekvivalent.

 

 

Univerzity uviedli, že spoliehanie sa na krátkodobé financovanie projektov prispelo k nadmernému spoliehaniu sa na dočasné zmluvy. Iní poukázali na legislatívne rámce ako faktory, ktoré k tomu prispievajú. Vo väčšine krajín sa na výskumníkov vzťahujú rovnaké pravidlá a predpisy ako na ostatných pracovníkov, ktoré nie sú navrhnuté s ohľadom na pracovnú silu vo výskume.

Tri štvrtiny univerzít zároveň uviedli, že svoj mix dočasných a nedočasných zmlúv považujú za „približne správny“.

Niektoré sú odľahlé. Univerzita v Bergene, prezentovaná v správe ako prípadová štúdia, zamestnáva viac výskumníkov vo vyšších kategóriách odbornosti s trvalými zmluvami ako dočasní pracovníci nižšej kategórie. Je to opak bežnej európskej univerzity.

Túto rovnováhu sa univerzite podarilo dosiahnuť vďaka dlhodobej spolupráci s Trond Mohn Research Foundation, ktorá umožňuje výskumníkom na začiatku kariéry viesť štvorročné výskumné projekty. To im umožňuje odborne rásť a kvalifikovať sa tak na stále pozície v rámci univerzity.

 

Zhromažďovanie údajov a hľadanie rovnováhy

CESAER navrhuje, aby prieskum mohol slúžiť ako plán pre observatórium pre výskum a inovácie (ReICO), ktoré Komisia vedie spolu s OECD.

Hoci je observatórium vítané, bolo kritizované za svoju obmedzenú kapacitu zberu údajov, pričom väčšinou zbiera národné údaje, ktoré neobsahujú dostatočne podrobné informácie. Zainteresované strany sa domnievajú, že na fungovanie observatória sú potrebné inštitucionálne údaje.

„Akékoľvek observatórium bude musieť vyžadovať inštitucionálne údaje, to je veľmi jasné,“ hovorí Heitor. “Toto je spôsob, ako poskytnúť OECD nové nápady, ako to urobiť.”

V konečnom dôsledku, aj keď je potrebný celoeurópsky tlak na získanie dynamiky a je potrebný národný záväzok, každá inštitúcia zamestnávajúca výskumníkov sa bude musieť snažiť poskytnúť výskumníkom spravodlivé pracovné podmienky.

Čiastočne je to preto, že univerzity si musia zachovať nezávislosť pri riadení tejto problematiky. „Nemali by sme zasahovať do prijímacích rozhodnutí univerzít, pretože ide o otázku autonómie“, hovorí Heitor. Verí, že kľúčovým slovom je spoluzodpovednosť.

Peniaze sú ďalšou časťou skladačky. Riešenie neistoty znamená vytvoriť priestor pre trvalejšie zmluvy. Tie stoja peniaze a univerzity sa často spoliehajú na veľkú časť nepredvídateľného financovania projektov vo svojich vlastných rozpočtoch. Existujú však spôsoby, ako získať peniaze. Heitor verí, že ak Univerzita v Bergene dokáže vyvinúť schému, ktorá funguje, „nie je dôvod, prečo by nemohli fungovať inde“.

Viac informácií si môžete prečítať v správe CESAER vrátane jej rozsiahlych odporúčaní pre rôzne zainteresované strany.

 

 

Viac informácií:

Research careers: A critical choice for Europe

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://www.cesaer.org, zverejnené: 13.12.2024; autor: rup