Zostáva sedem mesiacov, kým Európska komisia predstaví svoj plán budúceho rámcového programu (10.RP) pre výskum a inovácie, a preto mnohí regionálni predstavitelia rátajú s väčšou finančnou silou a väčšou flexibilitou.

Európski tvorcovia politík sú pod rastúcim tlakom, aby preplňovali financovanie, zefektívnili proces financovania a posilnili synergie s fondmi regionálneho rozvoja, keď v polovici roku 2025 predstavia podrobnosti o 10. rámcovom programe, ktorý má v roku 2028 nahradiť súčasný program Horizont Európa. Toto boli kľúčové otázky na stole počas konferencie Týždeň inovatívnych regiónov 2024 v Európe (WIRE), ktorá sa konala 13. – 14. novembra v Budapešti počas maďarského predsedníctva EÚ.

„Európa má všetky zdroje na to, aby viedla svetové preteky v inováciách, no zároveň čelí prekážkam,“ uviedla Signe Ratso, zástupkyňa generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre výskum a inovácie (RTD), vo svojom úvodnom prejave. Jednou z prekážok je financovanie, pričom Ratso poznamenala, že blok investuje približne 2,3 % svojho HDP do výskumu a inovácií v porovnaní s približne 5 % v USA, pričom investície sa medzi členskými štátmi a v rámci nich značne líšia.

Manuel Heitor, ktorý predsedal nezávislej pracovnej skupine pre 10. RP, tiež zdôraznil dôležitosť zvyšovania investícií do výskumu a zdôraznil, že „Európa sa musí prispôsobiť konkurencieschopnosti a postaviť výskumnú technológiu do centra našej ekonomiky“. Ako hlavný autor správy Align, Act, Accelerate o európskej konkurencieschopnosti, zverejnenej v októbri 2024, Heitor vyzval na investovanie 220-miliárd EUR do budúceho rámcového programu, čo je viac ako dvojnásobok pôvodného rozpočtu Horizont Európa vo výške 95-miliárd EUR, na podporu inovácií a zvrátenia „úniku mozgov“ z EÚ.

 

Financovanie vhodné na daný účel

Vzhľadom na diskusie o budúcom financovaní EÚ, ktoré sú v súčasnosti v mnohých členských štátoch zatienené fiškálnym obmedzením a pomalým rastom, niektorí účastníci konferencie vyzvali tvorcov politík, aby prijali flexibilnejší a efektívnejší prístup, ak má EÚ dobehnúť tempo, ktoré udávajú konkurentom z USA a Ázie. Účastníci tiež odporučili lepšiu koordináciu rôznych nástrojov financovania EÚ, aby sa vyrovnali podmienky pre inovácie medzi vyspelými členmi EÚ a 15 takzvanými Widening krajinami. Väčšina z nich vstúpila do EÚ od roku 2004 a zostáva v nevýhode z hľadiska zdrojov aj kapacít.

David Uhlíř, vedúci stratégie Juhomoravského inovačného centra (JIC), naliehal na EÚ, aby sa vyhla „preťaženiu misiami“ – prekrývajúcim sa politikám a programom financovania, ktoré môžu zahltiť start-upy a nových inovátorov. Tvorcovia politík by mali byť facilitátormi a pomáhať podnikateľom získať odborné znalosti a vstúpiť na väčšie trhy, uviedol, pričom vychádzal z 20-ročných skúseností JIC v južnom českom regióne. Juhomoravská agentúra úzko spolupracuje aj s partnermi v iných českých regiónoch, susednom Rakúsku a na Slovensku, ako aj v iných členských krajinách EÚ.

“Som veľmi dogmatický, aby som si nezamieňal inovácie s výskumom, pretože to sú veľmi odlišné veci,” vysvetlil Uhlíř v rozhovore na okraj konferencie. „Ľudia chcú viac peňazí na výskum a hovoria, že prinesú inovácie, ale chcú produkovať viac vedomostí. A neexistuje žiadny dôveryhodný plán na skutočný vývoj inovácií z tohto výskumu.“

Zabezpečenie toho, aby menšie regionálne inštitúcie, najmä tie vo Widening krajinách, nezostali pozadu, sa však považuje za kľúčový prvok podnecovania inovácií a rozvoja. Tieto krajiny predstavovali približne 13 % grantov v prvej polovici súčasného programu Horizont Európa, čo je okrajové zlepšenie v porovnaní s menej ako 10 % v jeho predchodcovi Horizont 2020.

 

Vyvažovanie

Panelistka Joanna Kubiak z bruselskej kancelárie regiónu Wielkopolska poznamenala, že západopoľská provincia sa v rebríčku regionálnych inovácií Komisie umiestňuje ako „nový inovátor“, kde sídli niekoľko veľkých univerzít, dve centrá umelej inteligencie a silná inovačná sieť. Napriek tomu, ako mnohé Widening regióny, aj región Wielkopolska zaostáva v zapojení do Horizont Európa: „Stále existuje priepasť v oblasti inovácií a to je jedna z veľkých výziev, pokiaľ ide o výskum a inovácie v Európe,“ vysvetlila Kubiak.

Pri pohľade na ďalší rámcový program Kubiak uviedla, že rozvíjajúce sa regióny budú potrebovať viac financií na výskum. „Som si vedomá tejto všeobecnej tendencie práve teraz, že musíme zefektívniť programy,“ uviedla v rozhovore, „ale obávam sa, že v dôsledku toho budú niektoré oblasti, ktoré nebudú podporované. Musíme nájsť rovnováhu medzi zefektívnením na jednej strane… a na druhej strane nemať dôležité oblasti z našej perspektívy, ktoré nie sú vôbec pokryté.“

Starosta Gabrovo uviedol, že bulharské mesto zažilo „inovatívnu transformáciu“ vďaka úzkej spolupráci s miestnymi podnikmi, akademikmi a občanmi, ale čelí veľkým prekážkam pri získavaní financií a talentov. „Každý región má svoje výzvy, ale aj príležitosti. Cieľom Európy by malo byť pomôcť každému regiónu čo najlepšie rozvinúť jeho príležitosti,“ dodala Tanya Hristova, ktorá predsedá Komisii Európskeho výboru regiónov pre sociálnu politiku, vzdelávanie, zamestnanosť, výskum a kultúru.

Zrýchľovanie vzdelávacích systémov je ďalším kľúčovým stavebným kameňom regionálneho rozvoja a inovácií. „Ak nemáte zručnosti, spoločnosti samozrejme pôjdu inam,“ povedal na stretnutí Martin Kern, riaditeľ Európskeho inštitútu pre inovácie a technológie (EIT). Ron Boschma, odborník na regionálnu ekonómiu a odolnosť na univerzite v Utrechte v Holandsku, vyzval na „masívne investície“ do vzdelávania a výskumu, ktoré by pomohli prekonať „pasce regionálneho rozvoja“.

Podujatie bolo zároveň príležitosťou zdôrazniť priority maďarského predsedníctva, medzi ktoré patrí zvyšovanie európskej produktivity, globálna hospodárska spolupráca a flexibilita trhu práce, ako aj regionálna súdržnosť. Hlavným posolstvom konferencie bolo posilniť európsku konkurencieschopnosť prostredníctvom spolupráce v oblasti výskumu a vývoja a znížiť inovačnú medzeru v rámci Európy.

Je potrebné konať v európskom meradle, uzavrel Borbála Schenk, vedúca oddelenia medzinárodných záležitostí Maďarského Národného úradu pre výskum, vývoj a inovácie (NRDIO), ktorý podujatie organizoval. „Táto konferencia nás všetkých spojila o tom, ako konať,“ dodala Schenk a zdôraznila dôležitosť posilnenia európskej konkurencieschopnosti. “Toto je len začiatok tohto rozhovoru a bude pokračovať.”

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 28.11.2024, autor: rup