Kráľovská švédska akadémia vied sa rozhodla udeliť cenu Sveriges Riksbank za ekonomické vedy za rok 2024 na pamiatku Alfreda Nobela americkým vedcom Daronovi Acemoglu, Simonovi Johnsonovi a Jamesovi A. Robinsonovi „za štúdie o tom, ako sa formujú inštitúcie a ovplyvňujú prosperitu“.

Tohtoroční laureáti ekonomických vied – Daron Acemoglu, Simon Johnson a James Robinson – preukázali dôležitosť spoločenských inštitúcií pre prosperitu krajiny. Spoločnosti so slabým právnym štátom a inštitúcie, ktoré vykorisťujú obyvateľstvo, negenerujú rast ani zmenu k lepšiemu. Výskum laureátov nám pomáha pochopiť prečo.

Keď Európania kolonizovali veľké časti zemegule, inštitúcie v týchto spoločnostiach sa zmenili. To bolo niekedy dramatické, ale nie všade sa to dialo rovnakým spôsobom. Na niektorých miestach bolo cieľom vykorisťovať domorodé obyvateľstvo a získavať zdroje v prospech kolonizátorov. V iných kolonizátori vytvorili inkluzívne politické a ekonomické systémy pre dlhodobý prospech európskych migrantov.

Laureáti ukázali, že jedným z vysvetlení rozdielov v prosperite krajín sú spoločenské inštitúcie, ktoré boli zavedené počas kolonizácie. Inkluzívne inštitúcie sa často zavádzali v krajinách, ktoré boli v čase kolonizácie chudobné, čo časom viedlo k všeobecne prosperujúcej populácii. To je dôležitý dôvod, prečo bývalé kolónie, ktoré boli kedysi bohaté, sú teraz chudobné a naopak.

Niektoré krajiny uviazli v situácii s extraktívnymi inštitúciami a nízkym hospodárskym rastom. Zavedenie inkluzívnych inštitúcií by prinieslo dlhodobé výhody pre každého, ale ťažobné inštitúcie poskytujú ľuďom pri moci krátkodobé zisky. Pokiaľ im politický systém zaručí, že zostanú pod kontrolou, nikto nebude dôverovať ich sľubom o budúcich ekonomických reformách. Podľa laureátov preto k zlepšeniu nedochádza.

Táto neschopnosť vierohodne sľubovať pozitívnu zmenu však môže tiež vysvetliť, prečo niekedy dochádza k demokratizácii. Keď hrozí revolúcia, ľudia pri moci čelia dileme. Najradšej by zostali pri moci a pokúsili sa ukľudniť masy sľubnými ekonomickými reformami, ale obyvateľstvo pravdepodobne neverí, že sa nevrátia k starému systému, len čo sa situácia ustáli. Nakoniec jedinou možnosťou môže byť odovzdanie moci a nastolenie demokracie.

„Zníženie obrovských rozdielov v príjmoch medzi krajinami je jednou z najväčších výziev našej doby. Laureáti preukázali dôležitosť spoločenských inštitúcií pre dosiahnutie tohto cieľa,“ uviedol Jakob Svensson, predseda komisie pre cenu v ekonomických vedách.

Acemoglu a Johnson pracujú na Massachusetts Institute of Technology, Robinson vedecky pôsobí na Univerzite v Chicagu.

Podľa akadémie prispeli k porozumeniu toho, ako sa na rozdieloch v ekonomickej výkonnosti a odlišnom bohatstve jednotlivých krajín podieľajú aj konkrétne štátne inštitúcie. „Prečo sú niektoré krajiny chudobné, zatiaľ čo iné prosperujú? A prečo rozdiely medzi nimi pretrvávajú? Tieto otázky nie sú nové, ale sú veľmi naliehavé a v sociálnych vedách aj v reálnom živote,“ uviedli členovia komisie pri vyhlasovaní.

Online sa k ceremoniálu pripojil aj profesor Daron Acemoglu. „Som potešený. A tiež prekvapený a šokovaný,“ uviedol.

„Naša práca ukazuje, že demokracia má na bohatstvo a ekonomický výkon pozitívny vplyv. A že krajiny, ktoré prejdú na demokratický systém zažívajú roky hospodárskeho rastu,“ dodal Acemoglu v odpovedi na jednu z otázok.

Doplnil tiež, že výskum ho s kolegami viedol aj k skúmaniu toho, ako sa v jednotlivých krajinách prejavil kolonializmus a ako na rôznych miestach formoval jednotlivé inštitúcie ovplyvňujúce ekonomický výkon a prosperitu.

 

 

Viac informácií:

• Press release
• Popular information: They provided an explanation for why some countries are rich and others poor
• Scientific background to the Sveriges Riksbank Prize in Economic Sciences in Memory of Alfred Nobel 2024

 

Zdroj: https://www.nobelprize.org; https://www.idnes.cz, zverejnené: 14.10.2024; autor: rup