Výskumníci a zainteresované strany v regióne tvrdia, že nedostatočné investície a politické nezhody by mohli obmedziť schopnosť regiónu podporiť výskum a inovácie.
Ministri pre vedu zo západného Balkánu a EÚ sa minulý týždeň na stretnutí v Skopje dohodli na zintenzívnení spolupráce v oblasti výskumu a inovácií, no výskumníci a zainteresované strany tvrdia, že nedostatočné investície a politické nezhody by mohli brániť pokroku.
Vzhľadom na to, že krajiny v regióne v súčasnosti prechádzajú prístupovým procesom k EÚ, predstavitelia Bruselu chválili západný Balkán za to, že sa čoraz viac zapája do výskumnej spolupráce EÚ.
„Úzka spolupráca s našimi partnermi zo západného Balkánu je pre EÚ prioritou,“ uviedla po stretnutí ministrov komisárka pre výskum a inovácie Iliana Ivanova. “Chcela by som im zablahoželať k pokroku, ktorý dosiahli.”
Európska komisia tvrdí, že krajiny západného Balkánu zvýšili zdroje určené na výskum a inovácie vrátane výskumných infraštruktúr, vedeckých a technologických parkov a zlepšili rámcové podmienky pre vedu a techniku. Horizont Európa tiež poskytuje 140-miliónov EUR na 400 projektov v regióne.
Ministri pre vedu zo západného Balkánu a EÚ sa zhodli na „dôležitosti inovácií pri riadení produktivity a konkurencieschopnosti v regióne,“ uviedol András Inotai, vedúci oddelenia inovačnej politiky na riaditeľstve výskumu Európskej komisie, delegátom na konferencii Science|Business v Sv. Cyrila a Metoda v Skopje v Severnom Macedónsku po stretnutí ministrov.
Inotai uviedol, že je potrebný lepší prístup k financiám a aktualizácia regulačných rámcov. Región tiež stráca zručnosti smerom na západ, pričom talentovaní výskumníci, vedci a inovátori hľadajú príležitosti inde.
Podľa Anastasa Misheva, profesora informatiky a inžinierstva na Univerzite svätého Cyrila a Metoda, veda nie je politickou prioritou v regióne. Mishev poznamenal, že šesť krajín má rôzne právne systémy, ktoré ešte nie sú úplne v súlade s nariadeniami EÚ, a každá krajina má svoj vlastný pohľad na záležitosti súvisiace s vedou.
Ale jedným spoločným menovateľom je, že investície do výskumu sú „celkom, dosť nízke; veľmi, veľmi nízke“ a pozitívne príklady verejného a súkromného financovania výskumu a vývoja sú „sporadické“, pričom výskumníci často hľadajú financovanie z EÚ.
Okrem množstva ďalších možností financovania EÚ dostupných v regióne Inotai oznámil spustenie nadchádzajúcej výzvy na regionálne inovačné údolia, do ktorej sa môžu organizácie zo západného Balkánu uchádzať v roku 2025.
Proces podávania žiadostí by mal byť v budúcnosti jednoduchší, uviedol. „Predtým ste museli mať päť regiónov zastúpených z EÚ a z pridružených krajín. Pravdepodobne to znížime na tri, aby bolo vytváranie konzorcií o niečo jednoduchšie,“ uviedol.
Marta Kaczmarek, riaditeľka strategického regionálneho inovačného klastra v komunitnom uzle EIT oznámila ďalšie nadchádzajúce príležitosti pre západný Balkán. Patrí medzi ne spustenie centra EIT Jumpstart, kde EIT plánuje vyškoliť viac ako 200 vedcov v oblasti zakladania start-upov a komercializácie výskumu. „Chceme vytvoriť 20 nových start-upov na západnom Balkáne,“ uviedla.
Mišev dúfa, že šesť krajín západného Balkánu sa nakoniec stane členmi EÚ, potenciálne pred koncom 10. rámcového programu v roku 2035, aby mohli zohrávať úlohu pri rokovaniach o politike výskumu a vývoja a financovaní EÚ.
Veľké výskumné laboratóriá
Okrem politických prekážok a nad rámec možností financovania EÚ sú niektorí vedci rozhorčení aj z nedostatku veľkého výskumného laboratória v regióne.
Bývalá Juhoslávia mala tri rozsiahle výskumné infraštruktúry, z ktorých každá je staršia ako CERN, podľa Sanja Damjanoviča, fyzika, ktorý pôsobil ako minister pre vedu Čiernej Hory a teraz pracuje v GSI Helmholtzovom centre pre výskum ťažkých iónov v Nemecku. “Teraz máme 70 rokov bez budovania akejkoľvek výskumnej infraštruktúry v našom regióne,” uviedla.
Ako ministerka pre výskum začala Damjanovič presadzovať zriadenie medzinárodného laboratória pre výskum rakoviny, ale pokrok v dosahovaní dohody o nadnárodnom financovaní a riadení je pomalý.
Projekt bol predložený aj do plánu Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry do roku 2020, ale bol zamietnutý. „Jednou zo slabých stránok bola slabá komunita používateľov,“ uviedla Damjanovič. “Máme nedostatok sebaorganizácie a to musíme zlepšiť.”
Členským štátom EÚ na východe sa len nedávno podarilo vybudovať veľké zariadenie na laserový výskum, no proces ani zďaleka nebol hladký. Extreme Light Infrastructure (ELI), tri sesterské zariadenia v Česku, Maďarsku a Rumunsku, sú najväčšou investíciou EÚ do výskumnej infraštruktúry vo východnej Európe. Bolo to však oneskorené, pretože rôzne diplomatické a finančné problémy zastavili spoluprácu medzi tromi partnerskými laboratóriami a ďalšími partnermi v EÚ.
Pri realizácii takéhoto projektu je kľúčová trpezlivosť a vytrvalosť, uviedla Nada Witzanyová, senior manažérka pre externé vzťahy v ELI-ERIC pri Prahe. „Vybudovanie takýchto rozsiahlych medzinárodných výskumných projektov si vyžaduje dlhodobé úsilie riadené komunitou s koordináciou viacerých zainteresovaných strán,“ dodala.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 11.10.2024; autor: rup
