Keďže špekulácie pribúdajú, poslanec Christian Ehler tvrdí, že kľúčové rozhodnutia o 10. RP sa prijmú v najbližších týždňoch.
Keďže klebety o budúcnosti budúceho rámcového programu vyvolávajú obavy v európskej výskumnej a inovačnej komunite, nemecký europoslanec Christian Ehler tvrdí, že o jeho štruktúre sa rozhodne v najbližších týždňoch.
Po tom, čo predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen oznámila portfóliá svojho nového kolégia komisárov, sa v Bruseli začali šíriť zvesti o tom, či si 10. RP zachová svoju súčasnú štruktúru troch pilierov ako samostatný program v budúcom viacročnom rozpočte, alebo či budú jeho časti zahrnuté do navrhovaného Fondu pre konkurencieschopnosť.
Na stredajšom podujatí organizovanom spoločnosťou Research Matters, ktorá vedie kampaň za viac financovania vedy v EÚ, Ehler uviedol, že generálne riaditeľstvo pre rozpočet Komisie chce, aby fond pre konkurencieschopnosť mal inovačné nástroje. V odpovedi na otázku Science|Business však označil myšlienku superfondu za francúzsky „sen“.
Ehler varoval, že EÚ musí dôkladne posúdiť, či má zmysel integrovať výskum do fondu pre konkurencieschopnosť. Poznamenal tiež, že v procese budú mať slovo europoslanci a „väčšina v parlamente je za účelovo viazaný program“.
“Práve teraz prebieha intenzívna diskusia, o ktorej sa rozhodne v najbližších týždňoch, či budeme mať samostatný program alebo nie,” uviedol Ehler.
„Musíte byť veľmi opatrní, či má do určitej miery zmysel integrovať výskum do kontextu konkurencieschopnosti, alebo je to len starý francúzsky administratívny sen dostať tento super rozpočet, kde je všetko vtesnané,“ dodal Ehler.
V neistote je aj Maria Leptin, predsedníčka Európskej rady pre výskum (ERC). “Nemám krištáľovú guľu,” uviedla. „Všetci sa trochu zaujímame o všetky piliere. […] Priala by som si poznať odpoveď.”
Zhora sú zmiešané správy. Vo vystúpení v Ženeve v utorok pri 70. výročí CERNu von der Leyen uviedla, že EÚ by mala v budúcom rozpočte EÚ zvýšiť výdavky na výskum.
„Horizont Európa je najväčší investičný program v oblasti výskumu na svete. Jeho „korunovačným klenotom“ je ERC. To financovalo výskum, ktorého výsledkom bolo 14 Nobelových cien. Musíme do toho investovať. Preto chcem v našom ďalšom rozpočte zvýšiť výdavky na výskum,“ uviedla von der Leyen.
Nebola tam žiadna zmienka o štruktúre výskumného programu.
Piata sloboda
Väčší rozpočet alebo nová štruktúra pre 10. RP však nie je zázračným prostriedkom na posilnenie európskeho výskumného sektora. Bude potrebná aj legislatíva.
Minulý mesiac von der Leyen navrhla zákon o Európskom výskumnom priestore (ERA) vo svojom liste o poslaní dezignovanej komisárke pre výskum Ekaterine Zaharievovej. Táto iniciatíva by podporila jednotný trh pre výskum, inovácie, znalosti a vzdelávanie.
Bývalý taliansky premiér Enrico Letta nedávno napísal kvalitnú správu, v ktorej žiadal prerobený jednotný trh tak, aby zahŕňal aj túto piatu slobodu.
Letta na podujatí Research Matters uviedol, že zákon o Európskom výskumnom priestore navrhnutý von der Leyen by mohol byť prostriedkom na poskytnutie piatej slobody. „Je to revolúcia, ktorú potrebujeme,“ povedal a poznamenal, že skutočné prekážky jednotného trhu EÚ pre výskum sú na vnútroštátnej úrovni.
Letta uviedol pre Science|Business, že tento akt bude katalyzovať rozvoj piatej slobody. „Je to spôsob, ako upriamiť väčšiu pozornosť na problém, v ktorom jednoznačne zaostávame a kde je tlak zhora absolútne nevyhnutný. Spôsob, ako to urobiť, sa dá určiť neskôr, ale toto je určite najefektívnejší spôsob, ako dosiahnuť potrebnú dynamiku,“ povedal.
Letta tiež zdôraznil potrebu pevnejších väzieb medzi výskumom a finančnými trhmi. „Bez integrácie finančných trhov nám chýba rozsah a chýbajú nám investície vo veľkom meradle a na európskej úrovni,“ uviedol ďalej Letta.
Jedným z ďalších dôvodov, prečo EÚ zaostáva za USA a Čínou, je neúplná integrácia jednotného trhu EÚ. Je to preto, že finančné služby, telekomunikácie a energetika, ktoré sú hlavnými piliermi jednotného trhu, sú kontrolované členskými štátmi.
Hoci je pravda, že EÚ potrebuje viac verejných investícií, je tiež pravdou, že veľkým rozdielom oproti USA je nedostatok súkromných investícií, dodal Letta.
Popredné organizácie stojace za kampaňou Research Matters požadujú vyčlenenie a zdvojnásobenie rozpočtu pre 10. RP na 200-miliárd EUR. Ďalším cieľom je zvýšiť národné financovanie výskumu a vývoja na viac ako 3 % HDP.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 7.10.2024; autor: rup
