Ursula von der Leyen plánuje vytvoriť zákon o ERA, ktorý by pripravil cestu výskumu a inováciám ako piatej slobody jednotného trhu.

Zdá sa, že ambícia vytvoriť skutočný jednotný trh pre výskum, inovácie, znalosti a vzdelávanie je už bližšie k naplneniu, pričom výskumníci dúfajú, že plán predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen navrhne zákon o Európskom výskumnom priestore (ERA) vo svojom liste budúcej komisárke pre výskum a inovácie Ekateriny  Zaharieva znamená, že dlhotrvajúca vízia sa konečne zhmotní.

Myšlienka zaručiť voľný pohyb výskumníkov, znalostí a technológií sa datuje do roku 2000, ale presvedčiť členské štáty, aby túto víziu implementovali, sa ukázalo ako politicky náročné.

Tentoraz je tu politická legitimita správ na vysokej úrovni od dvoch bývalých talianskych premiérov Enrica Lettu, ktorý naliehal na EÚ, aby urobila z výskumu a inovácií piatu slobodu jednotného trhu, a Maria Draghiho, ktorý navrhol vytvorenie „Únie výskumu a inovácií“ a zvýšiť konkurencieschopnosť.

Návrh zákona o ERA je „veľmi dobrá správa“ a je v súlade s Draghiho víziou, uviedol pre Science|Business Mattias Björnmalm, generálny tajomník CESAER, asociácie európskych univerzít vedy a techniky.

Prichádza v čase, keď prebiehajú diskusie o budúcej politickej agende ERA na roky 2025 – 2027. Zainteresované strany sa minulý týždeň zišli v Bruseli na podujatí, ktoré usporiadala Komisia, pričom sa zamerali na minulé úspechy a budúce príležitosti.

Počas konferencie bol „hmatateľný pocit vzrušenia, že sa teraz pevne posúvame od nízkoúrovňového operačného a dobrovoľného prístupu k vysokoúrovňovému, odvážnemu, koordinovanému a povinnému celokontinentálnemu tlaku,“ uviedol Björnmalm.

Únia výskumu a inovácií, zákon ERA a piata sloboda sú rôzne označenia pre rovnaký základný cieľ. Prioritou by mal byť „hmatateľný pokrok v oblasti financovania, aby sa predišlo ďalšiemu zaostávaniu za svetovými lídrami“, spolu so „silným legislatívnym rámcom na podporu voľného pohybu výskumníkov a inovácií v celej Európe“, dodal.

Aby ERA fungovala, musí posilniť postavenie výskumníkov na začiatku kariéry, ktorí nemajú istotu zamestnania a niekedy musia pracovať zadarmo, uviedla na stretnutí Anneke Kastelein, kandidátka na doktorandské štúdium v ​​Leiden University Medical Center.

“Nepotrebujú len prácu, miesto na prácu a mentorstvo, ale potrebujú finančnú stabilitu a pracovné príležitosti počas celého doktorandského štúdia, postdoktorandského štúdia a aj mimo neho,” uviedla.

Európa by sa tiež mala snažiť o vyrovnanejšie kariérne vyhliadky na celom kontinente, aby sa zabránilo úniku mozgov z jednej krajiny EÚ do druhej, dodala.

 

Vynovená ERA

Posledný pokus Komisie o revitalizáciu ERA sa začal pred štyrmi rokmi, výsledkom čoho bol prijatý prvý politický program na roky 2022 – 2024 s cieľom zamerať sa na konkrétne, no stále dobrovoľné opatrenia – na rozdiel od predchádzajúcich nejasných priorít.

To tiež znamenalo vytvorenie fóra ERA, ktoré spája členské štáty a pridružené krajiny, Komisiu a zainteresované strany v oblasti výskumu a inovácií s cieľom implementovať politický program.

„To bola skutočná zmena v spôsobe, akým pristupujeme k tvorbe politiky, pretože prechádzame od reaktívneho prístupu ako zainteresovaných strán k proaktívnemu, spolutvoriacemu prístupu s tvorcami politík,“ uviedla na stretnutí Silvia Gómez Recio, generálna tajomníčka Young European Research Universities Network.

V rozhovore pre Science|Business Thomas Jørgensen, riaditeľ pre koordináciu politík a predvídanie v Európskej asociácii univerzít, uviedol: „Myslím si, že v porovnaní s inými iteráciami ERA je to model, ktorý funguje oveľa inkluzívnejším spôsobom.“

„Možno to môže mať príliš veľa priorít, ale ako model si myslím, že to funguje, a keď v rámci jednotlivých akcií získate tú dobrú dynamiku členských štátov a Komisie, keď si spoločne stanovujú priority, preberajú zodpovednosť za agendu, potom je to celkom dobrá štruktúra,“ uviedol Jørgensen.

Pri otvorení konferencie v stredu 18. septembra 2024 jeden z popredných zástancov v začiatkoch ERA Janez Potočnik, ktorý bol komisárom pre vedu a výskum v rokoch 2004 až 2010, uviedol: „Je príliš skoro hovoriť o úspechu týchto najnovších reforiem,” […] „ale niektoré akcie, ako je obnovené hodnotenie výskumu, valorizácia znalostí, prepracovanie strategického plánu energetických technológií a rodová rovnosť, všetky vykazujú účinky.”

Bol to Jacques Delors, architekt jednotného trhu, ktorý ako prvý hovoril o piatej slobode. Potočnik neskôr túto myšlienku oživil v článku, ktorý publikoval v roku 2007. „Vždy som považoval ERA za proces, aj keď moji nástupcovia rozhodli, že ERA bola dokončená,“ uviedol.

Následní komisári vrátane Máire Geoghegan-Quinn a Mariye Gabriel presadzovali hlbšiu integráciu, no výskumníci naďalej čelia veľkým prekážkam pri práci cez hranice.

Teraz Potočnik požaduje „veľký rámcový program s väčším zameraním na realizáciu ERA“. Okrem troch pilierov programu Horizont Európa – excelentnej vedy, globálnych výziev a priemyselnej konkurencieschopnosti a inovatívnej Európy by mal byť „horizontálny pilier Widening a prehlbovania ERA silným koordinačným motorom všetkých rámcových programov EÚ,“ uviedol.

Enrico Letta v posolstve na konferencii uviedol, že po úsilí Delorsa a Potočnika realizovať piatu slobodu sa teraz zdá, že za touto myšlienkou je impulz. „Pevne dúfam, že piata sloboda sa môže stať hlavnou vlajkovou loďou nasledujúcich piatich rokov,“ uviedol.

 

Legislatívne opatrenia

Zatiaľ nie je jasné, čo by zákon ERA znamenal. „Nový zákon o ERA by nám mohol poskytnúť príležitosť pozrieť sa ďalej, zistiť, čo môžeme spoločne urobiť viac, zistiť, či môžeme, ak je to možné a potrebné, využiť legislatívne opatrenia na vytvorenie integrovanejšieho európskeho výskumného priestoru,“ uviedla Anna Panagopoulou, riaditeľka pre ERA a inovácie na generálnom riaditeľstve Komisie pre výskum.

Sergej Možina, spolupredseda Fóra ERA, kde zastupuje členské štáty, uviedol, že tvorcovia politiky by mohli implementovať piatu slobodu zavedením „špecializovaného právneho rámca len pre výskumníkov“, ktorý je podobný celoeurópskemu štatútu alebo takzvanému 28. režimu, ktorý chce von der Leyen zaviesť pre firmy.

Keď sa pozriete na oblasti, v ktorých sa už dosiahol pokrok, uviedol pre Science|Business, „je to väčšinou tam, kde sme nazbierali politickú odvahu a podporu na prijatie právnych predpisov v rámcovom programe, konzorciách Európskej výskumnej infraštruktúry (ERIC), spoločných podnikoch.“

Návrh, že sú potrebné povinné opatrenia, Možina odmieta s tým, že by to „nikdy nefungovalo“, keďže by to nikdy nemalo podporu členských štátov. Jednou z možností, ako navrhuje, by bolo rozšírenie rámca ERIC, napríklad zavedenie dobrovoľnej európskej pracovnej zmluvy.

Je dobré, že zákon o ERA je spočiatku vágny, uviedol Možina, keďže členské štáty a zainteresované strany ho budú môcť pomôcť formovať prostredníctvom fóra ERA. Je presvedčený, že nový model riadenia poskytne návrhu väčšiu šancu na získanie národnej podpory ako minulé snahy.

Komisia otvorila do konca septembra 2024 konzultácie o prepracovanom ERA po štyroch rokoch. Koncom októbra 2024 plánuje prijať oznámenie, v ktorom sa zhodnotí dosiahnutý pokrok a zostávajúce výzvy.

Začiatkom budúceho roka Komisia predloží návrh odporúčania Rady EÚ stanovujúceho nový politický program.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 23.9.2024; autor: rup