Vláda tvrdí, že nárast je najväčší od roku 2017, keďže plánuje výskum umelej inteligencie a vesmírnych technológií.
Český rozpočet na vedu a výskum sa v budúcom roku zvýši o takmer 8 % na 1,72-miliardy EUR, oznámila vláda.
To poskytne extra podporu českým vedcom, nové financovanie ich projektov a zvýšenú medzinárodnú spoluprácu.
Podľa návrhu rozpočtu pôjde viac peňazí špičkovým vedcom na začiatku kariéry a novým výzvam na predkladanie návrhov v strategických oblastiach, ako je umelá inteligencia, čipy a kvantá.
Minister pre vedu a výskum Marek Ženíšek uviedol, že ide o najväčší nárast verejných výdavkov od roku 2017. V roku 2022 bol rozpočet na výskum 1,55-miliardy EUR, v rokoch 2023 a 2024 to bolo približne 1,6-miliardy EUR.
„Po rokoch stagnácie by malo ísť viac peňazí do vedy a výskumu, okrem iného aj na podporu mladých excelentných vedcov a cez inštitucionálnu podporu celkovo ľudí vo vedecko-výskumných organizáciách,“ uviedol Ženíšek.
Výsledkom je, že hlavná česká grantová agentúra bude môcť zvýšiť financovanie svojich grantov Junior Star pre vedcov na začiatku kariéry. Nové finančné toky pre umelú inteligenciu, čipy a kvantové technológie bude riadiť ministerstvo priemyslu a obchodu prostredníctvom svojho programu TWIST alebo prostredníctvom programu SIGMA Českej technologickej agentúry. Vláda tiež oznámila spustenie nového kompetenčného centra pre čipy, ktoré sa otvorí na budúci rok.
“Podarilo sa nám naplniť prísľub, že vedci a inovátori v súkromnom sektore budú mať prístup k viacerým zdrojom,” uviedol Ženíšek.
Približovanie sa
Podľa Svetovej banky Česko v roku 2021 investovalo 2 % svojho HDP do výskumu a vývoja. Krajina sa ako jedna z mála krajín strednej a východnej Európy približuje k priemeru EÚ 2,2 %. Nasledujú Estónsko, Maďarsko a Poľsko s 1,7 %, 1,5 % a 1,4 %. V Česku pochádza 60 % celkových výdavkov na výskum a vývoj zo súkromného sektora, zatiaľ čo zvyšok pochádza zo štátneho rozpočtu a medzinárodných programov financovania, ako je Horizont Európa.
Európska komisia sa už viac ako dve desaťročia snaží presvedčiť členské štáty, aby vynaložili aspoň 3 % svojho HDP na výskum a vývoj, ale pokrok je veľmi pomalý, pričom tento cieľ dosahuje len niekoľko krajín. Bývalý taliansky premiér Mario Draghi vo svojej nedávnej správe o konkurencieschopnosti EÚ uviedol, že EÚ by mala opätovne potvrdiť svoj záväzok k dosiahnutiu tohto cieľa „v stanovenom časovom rámci“.
Okrem zvýšenia rozpočtu česká vláda nedávno aktualizovala svoju národnú stratégiu pre umelú inteligenciu, vypracovala národnú stratégiu pre polovodiče a plánuje novú stratégiu rozvoja pre Českú technologickú agentúru.
„Hlavným cieľom Národnej polovodičovej stratégie, ktorá nadväzuje na európsky zákon o čipoch, je strojnásobiť veľkosť polovodičového sektora v Česku,“ uviedol Ženíšek na zasadnutí Rady pre výskum, vývoj a inovácie v júni tohto roku.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 19.9.2024; autor: rup
