Pred dvadsiatimi rokmi Európska komisia spustila portál Euraxess, ktorý má pomôcť podporiť mobilitu výskumníkov a podporiť cezhraničnú výmenu poznatkov. O dve desaťročia neskôr sa z nej stalo jednotné kontaktné miesto na navigáciu v kariére v celej Európe, ale výhody medzinárodne mobilnej pracovnej sily výskumníkov nie sú v celej EÚ rovnomerne rozložené.

Pri jeho spustení pod názvom Európsky portál mobility výskumných pracovníkov tento portál využívalo len sedem krajín. Odvtedy sa masívne rozrástla, v súčasnosti sa jej zúčastňuje 43 krajín EÚ a ďalších krajín a viac ako 110 000 výskumníkov využíva Euraxess na hľadanie medzinárodných pracovných príležitostí a možností financovania, spravovanie vízových a dôchodkových systémov a vytváranie sietí s inštitúciami doma a v zahraničí.

Pri príležitosti 20. výročia Komisia v júni oznámila, že Euraxess bude prerobený, aby výskumníkom a zamestnávateľom uľahčil vyhľadávanie informácií na platforme. To zahŕňalo spustenie platformy ERA Talent Platform, ktorá spája Euraxess, dôchodkový systém Resaver a observatórium pre výskum a inovácie na jednom mieste.

„Zameriavame sa na boj proti úniku mozgov a dosiahnutie vyváženej mobility,“ uviedol hovorca Európskej komisie pre Science|Business. „Používatelia často používajú Euraxess na to, aby sa spojili s tým, čo sa deje v ich domovskej krajine, a poskytuje výskumníkom zdroje na návrat do svojich domovských krajín po získaní medzinárodných skúseností.“

 

Výzva mobility

Umožnenie výskumným pracovníkom pracovať v celej Európe je kľúčovým strategickým cieľom EÚ, ktorý podporuje cezhraničné zdieľanie znalostí a spoluprácu a podporuje vedecké inovácie.

Ale zatiaľ čo Euraxess môže byť kanálom na propagáciu konkrétnej krajiny ako centra výskumu, inzeruje aj príležitosti, ktoré môžu prilákať výskumníkov do zahraničia. Widening krajiny v strednej a východnej Európe historicky zaznamenali, že viac vedcov odchádza na pracovné miesta do zahraničia, ako ich priťahuje odinakiaľ, čím sa zhoršuje únik mozgov.

Je na jednotlivých krajinách, aby zistili, ako môže platforma riešiť ich špecifické výzvy v oblasti mobility, uviedol hovorca Komisie.

„Rovnako ako ktorákoľvek iná východoeurópska krajina z Maďarska odchádza viac výskumníkov, než do nej prichádza,“ uviedol Adam Molnár, vedúci oblasti v Centre znalostného manažmentu spoločnosti Bay Zoltán Nonprofit Ltd, ktorá vedie koordinačné aktivity Euraxess v Maďarsku.

Ide o vyváženie, pričom Molnárov tím zabezpečuje, že výskumníci môžu ľahko nájsť príležitosti v sieti Euraxess, „a zároveň si uvedomujú skutočnosť, že nechceme príliš nahlas inzerovať [príležitosti mimo Maďarska]“.

Ak sa dosiahne správna rovnováha, Euraxess môže byť užitočným nástrojom na zvýšenie cirkulácie mozgu. Uľahčuje to zostať v kontakte s výskumníkmi, ktorí odišli do zahraničia, a zároveň poskytuje Maďarsku centralizovaný kanál na propagáciu vlastných príležitostí. Najviac úsilia sa vynakladá na to, aby sa inštitúcie zapojili do platformy, ktorá je v Maďarsku dobrovoľná.

„Ako koordinátor vnímam našu úlohu skôr v rozširovaní sietí v rámci inštitúcií než jednotlivých výskumníkov,“ uviedol Molnár. „Snažíme sa čo najviac pokryť tému mobility a kariérneho rozvoja tým, že zapojíme konkrétnych hráčov, aby si vymieňali informácie a informovali nás o aktuálnom stave. Veľa úsilia vynakladáme aj na to, aby sa databázy práce a financovania Euraxess stali dobre známymi.“

Maďarsko vstúpilo do Euraxess v roku 2008 a dnes má 14 členských inštitúcií, medzi ktoré patria univerzity, Asociácia maďarských žien vo vede, mimovládna organizácia a Tempus Public Foundation, financujúca agentúra.

Iné krajiny nariadili účasť Euraxess v snahe zvýšiť počet výskumníkov prichádzajúcich do krajiny. Napríklad Chorvátsko zaviedlo v apríli novú stratégiu na podporu mobility výskumníkov, pričom ako nástroj na to určilo Euraxess. Medzitým v Poľsku zákon zavedený v roku 2011 ukladá inštitúciám vysokoškolského vzdelávania právnu povinnosť zverejňovať pracovné inzeráty na portáli Euraxess.

„Naše inštitúcie sú vďaka tomu viac medzinárodné ako predtým,“ uviedla Bogna Hryniszyn, riaditeľka excelentnosti na oddelení vedy Poľskej akadémie vied. „Nemôžete mať výskum bez nadnárodnej spolupráce. Mobilní výskumníci prinášajú do inštitúcií čerstvý vzduch, a keď máme výskumníkov, ktorí odídu do zahraničia a potom sa vrátia, prinášajú nielen nový kultúrny aspekt, ale aj svoje kontakty.“

Hryniszyn uviedla, že Euraxess je základným nástrojom na propagáciu Poľska ako destinácie pre výskumnú kariéru. “Výzva preklenutia výskumnej medzery by nebola možná bez Euraxess, pretože má najväčšiu databázu [medzinárodných] pracovných príležitostí.”

 

Meranie vplyvu

Kvantifikácia vplyvu, ktorý má Euraxess, pokiaľ ide o preklenutie znalostnej medzery medzi východom a západom Európy, je zložité. Koordinátori, s ktorými sa rozprával Science|Business, nemajú prístup k údajom ukazujúcim toky mobility výskumníkov, ktoré možno pripísať portálu, hoci všetci hovorili o jeho vplyve pozitívne.

Ďalšie politiky na národnej úrovni a úrovni EÚ, ako aj širšie udalosti ovplyvňujú príliv a odliv výskumníkov do rôznych krajín. Napríklad v roku 2018 boli zavedené štipendiá Widening Fellowships (odkedy boli premenované na štipendiá Európskeho výskumného priestoru) s cieľom podporiť financovanie programu Horizont v 13 Widening krajinách, zatiaľ čo rastúce životné náklady v západnej Európe pravdepodobne prinútili niektorých výskumníkov zvážiť príležitosti v destináciách s nižšími životnými nákladmi. Globalizácia siete Euraxess, ktorá teraz zahŕňa krajiny v Karibiku, Amerike a Ázii, tiež znamená, že vo všeobecnosti v Európe hľadá prácu viac výskumníkov.

„V minulosti sme nemali veľký medzinárodný záujem a teraz áno,“ uviedol Ozren Polašek, riaditeľ Chorvátskej vedeckej nadácie. Táto zmena sa stala obzvlášť výraznou od pandémie COVID-19. „Veci sa veľmi zmenili a pre cudzincov sme sa stali oveľa zaujímavejšími. Aktívne sa podieľame na mobilite a bez Euraxess by sme túto integráciu nemohli dosiahnuť.“

Euraxess však zjavne nie je záchranou pre všetky výzvy mobility výskumníkov. Molnár uviedol, že nedostatok vládneho financovania projektov mobility sťažuje čas venovať sa vybudovaniu maďarskej siete Euraxess, pričom neovládanie miestneho jazyka môže výskumníkov odradiť od zvažovania tohto kroku.

Polašek uviedol, že odstrašujúci môže byť aj relatívne nízky hrubý národný produkt Chorvátska, ktorý bol v roku 2023 20 673 USD na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ 35 005 USD. „Je nemožné zamestnať cudzinca za [ich očakávaný] plat. To je hlavný limitujúci faktor,“ dodal.

 

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 12.9.2024; autor: rup