Univerzita v Belgicku poráža svojich konkurentov v získavaní financií z programu EÚ. Šéf výskumnej politiky Jan D’hooge zdieľa recept na úspech
V polovici trvania programu získala KU Leuven viac grantov Horizont Európa ako ktorákoľvek iná univerzita. Toto nie je náhodné. Jan D’hooge, prorektor pre politiku výskumu, uviedol pre Science|Business, ako sa ujala vedenia.
Od spustenia programu Horizont Európa v roku 2021 s rozpočtom 95,5 miliardy EUR získala KU Leuven granty vo výške 247-miliónov EUR v 418 projektoch, z ktorých koordinuje 176. Najlepšie výsledky dosahuje v II. pilieri programu Horizont Európa, ktorý financuje rozsiahly výskum založený na projektovej spolupráci.
Univerzita má veľký tím podporných zamestnancov, ktorí pomáhajú výskumníkom premeniť ich nápady na návrhy výskumu, pričom samotná táto podporná sieť je postavená na silnej politickej základni.
Výskumná politika flámskeho regiónu bola hlavným determinantom úspechu univerzít v programe Horizont Európa, uviedol D’hooge. Každá z jej univerzít má rozpočet na politiku výskumu, ako aj na interné projekty, ktoré slúžia ako prax na zabezpečenie financovania zo zdrojov ako Horizont Európa.
Schéma interného financovania je konkurencieschopná, ale zároveň podporuje kolektívne prostredie na písanie návrhov grantov. „Interné projekty majú explicitne za cieľ využiť externé financovanie,“ uviedol D’hooge. “Výskumníci si môžu precvičiť, ako písať svoje grantové návrhy, takže je to v tom zmysle, že sa prihlásia súťažne, ale ak sa im to nepodarí, dostanú veľmi cennú spätnú väzbu.”
Nie je náhoda, že tri z piatich flámskych univerzít – ďalšie dve sú Univerzita v Gente a Univerzita v Bruseli – sú na popredných miestach medzi univerzitami v programe Horizont Európa.
V minuloročnej štúdii sa KU Leuven porovnávala s podobnými výskumníkmi, pokiaľ ide o pohlavie, disciplínu, roky skúseností, ktorí získali a ktorí nezískali toto interné financovanie projektu. Štúdia potom sledovala ich kariéru v nasledujúcich piatich rokoch. Zistilo sa, že výskumníci, ktorí si zabezpečili interné financovanie, získali ďalšie externé financovanie.
Z toho plynie ponaučenie, že dlhodobá investícia do formovania grantových návrhov sa vypláca. V súčasnosti vedie Flámsko v Európe v investíciách do výskumu s 3,67 % HDP. A sú to „relatívne bezplatné“ peniaze, poznamenáva D’hooge, keďže univerzity ich môžu v rámci určitých obmedzení minúť, ako chcú.
„Väčšina univerzít ich používa na interné financovanie projektov konkurenčným spôsobom a myslím si, že to pomáha vedcom, aby sa zoznámili s písaním návrhov,“ uviedol D’hooge.
Podporný personál a stimuly
Najväčšiu zásluhu má pomocný personál. D’hooge odhaduje, že viac ako 25 ľudí pracuje na tom, aby pomáhali výskumníkom dať ich nápady na papier do stručných návrhov a triediť nespočetné množstvo papierov, ktoré granty Horizontu vyžadujú.
Sú tu, aby zabezpečili, že vedci nestrávia všetok svoj čas formulovaním svojich nápadov a v dôsledku toho zanedbávajú časti žiadosti Horizontu, ktoré sa týkajú implementácie a vplyvu. Z osobnej skúsenosti D’hoogea vyplýva, že vedci majú tendenciu príliš sa sústrediť na dokonalosť.
Toto sa stáva o to aktuálnejším. Napriek snahám o zjednodušenie je Horizont Európa čoraz náročnejší a zavádzajú sa nové požiadavky, ako je dodržiavanie princípov otvorenej vedy a zabezpečenie, aby projekt nepoškodzoval životné prostredie.
S rastúcimi požiadavkami rastie aj tím podpory KU Leuven. Univerzita nedávno zaviedla grantových facilitátorov, ktorí pomáhajú s písaním návrhov a zapájaním sa do fondov EÚ, čo vedie k väčšiemu percentu zamestnancov, ktorí sa snažia získať granty EÚ. V súčasnosti je toto číslo iba 40 %.
Ďalším kľúčovým aspektom sú finančné stimuly pre výskumníkov, aby si zabezpečili fondy EÚ. Univerzita využíva časť svojho rozpočtu flámskeho regiónu na to, aby umožnila výskumníkom cestovať do zahraničia, aby našli potenciálnych partnerov pre projekty a strávili s nimi čas.
Výskumníci tiež dostanú bonusy, ak budú úspešní, čo zahŕňa 50 000 EUR navyše k ich grantu, ktoré môžu minúť na výskum, ako uznajú za vhodné. Okrem toho univerzita na konci projektu sľubuje, že z 25 % povolených nepriamych nákladov na všeobecné výdavky v projektoch EÚ ide 8 % priamo do výskumného laboratória, ktoré projekt riadi.
A je to aj proces učenia. Hoci je KU Leuven úspešná v druhom pilieri Horizontu Európa, stále dúfa, že zlepší svoju účasť v Európskej rade pre výskum (ERC), ktorá podporuje základný výskum.
Univerzita sa preto zapája do rôznych formálnych sietí a aliancií, v ktorých sa zdieľajú odborné znalosti. Hostí tiež množstvo návštev z iných univerzít na zdieľanie vedomostí. “Je to nepretržité úsilie, a preto sa snažíme neustále zlepšovať podporu,” dodal na záver D’hooge.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 30.7.2024; autor: rup
