Vysokoškolský sektor sa bezpochyby podieľa rozhodujúcou mierou na celkovej účasti ČR v programe Horizont Európa. V doterajšom priebehu programu Horizont Európa si český vysokoškolský sektor nárokuje (VŠ a univerzity vrátane spoločných pracovísk univerzít a lekárskych fakúlt vo fakultných nemocniciach) 48 % celkovej finančnej podpory určenej pre ČR.
Jadro vysokoškolského sektora tvorí tzv. Asociácia výskumných univerzít (AVUni). AVUni bola ustanovená v roku 2019 a teraz ju tvorí celkovo sedem inštitúcií pokrývajúcich všetky oblasti univerzitného vzdelávania, humanitné, spoločenskovedné, prírodovedné i technické. Jej členmi sú Univerzita Karlova – UK, Masarykova univerzita – MUNI, Univerzita Palackého v Olomouci – UPOL, České vysoké učenie technické v Prahe – ČVUT, Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe – VŠCHT, Vysoké učenie technické v Brne – VUT a Juhočeská univerzita Českých Budějoviciach – JU. Medzi priority AVUni patrí kvalita vzdelávania, excelencia vo vede, posilňovanie vedeckej infraštruktúry, výmena skúseností a podpora prenosu výsledkov výskumu do praxe, s čím súvisí napríklad aj ochrana duševného vlastníctva a zakladanie startup a spin-off spoločností. Spomínaných sedem vzdelávacích inštitúcií je chrbticou českého vysokého školstva, ide spravidla o národne najlepšie hodnotené inštitúcie, ktoré zaisťujú vzdelávanie viac ako 50 % všetkých vysokoškolských študentov v ČR a vyše 75 % všetkých doktorandov (Ph. D. študentov) v ČR. Týmto pomerom zodpovedá aj doterajšia účasť AVUni v programe Horizont Európa.
Výskumné tímy a jednotlivci z AVUni si pripisujú cca 77 % finančnej podpory určenej pre český vysokoškolský sektor v programe Horizont Európa. Na ostatné doteraz zúčastnené neunijné VŠ a univerzity v programe Horizont Európa (v tomto príspevku označené ako ostatné univerzity a VŠ – OUni) teda zostáva 23 % celkovej finančnej podpory určenej pre vysokoškolský sektor. Dodajme, že medzi zúčastnenými OUni nachádzame 12 verejných vysokých škôl, jednu štátnu vysokú školu (PA SR) a jednu súkromnú VŠ (MUP). Prehľad VŠ a univerzít a ich získanú finančnú podporu z programu Horizont Európa v období 2021 – 04/2024 uvádza tabuľka 1. Najvyššiu podporu z programu Horizont Európa získavajú výskumné pracoviská a jednotlivci z MUNI (54 mil. €, takmer 30 % podpory pre celý VŠ sektor v ČR). Za touto druhou najväčšou univerzitou v ČR nasledujú ďalšie tri veľké univerzity – UK, ČVUT a UPOL.
Jednotlivé vysoké školy a univerzity sú rôzne veľké, a preto je vhodné zohľadniť a porovnať ich nárokovanú finančnú podporu z rozpočtu programu Horizont Európa z hľadiska ich výskumnej kapacity. Graf 1 prezentuje finančnú podporu z programu Horizont Európa na 1 FTE akademického a vedeckého pracovníka v tis. €. Najvyššiu podporu vzhľadom na svoju výskumnú kapacitu získava v doterajšom priebehu programu Horizont Európa MUNI – cca 22,5 tis. € na 1 FTE. Za MUNI nasleduje ČZU s 15,4 tis. € na 1 FTE. Vyše 10 tis. € na 1 FTE sa dostali ešte UPOL a VUT. AVUni majú cca 1,7-krát viac FTE akademických a vedeckých pracovníkov ako zúčastnené OUni a získavajú cca 3,2-krát viac finančnej podpory z programu Horizont Európa v absolútnych hodnotách ako OUni a 1,9-krát viac finančnej podpory na 1 FTE ako OUni. Vyššia podpora na 1 FTE vedeckého a akademického pracovníka u AVUni (AVUni 9,7 tis. € vs 5,2 tis. € OUni) môže súvisieť s významnejšou rolou výskumných tímov z týchto univerzít v projektoch programu Horizont Európa. Doplňme, že celková podpora vo vysokoškolskom sektore v ČR na 1 FTE vedeckého a akademického pracovníka je cca 8 tis. €.
Situácia mapujúca finančnú podporu z programu Horizont Európa pre jednotlivé univerzity a VŠ v ČR dokresľuje bublinový graf 2, ktorý prezentuje vzťah medzi získanou finančnou podporou z rozpočtu programu Horizont Európa v absolútnych hodnotách, prepočítanou finančnou podporou z programu Horizont Európa na 1 FTE vedeckého a akademického pracovníka a veľkosti vysokoškolských inštitúcií podľa počtu FTE vedeckých a akademických pracovníkov. Je vidieť, že spravidla väčšia univerzita či už AVUni, či OUni získavajú vyššiu finančnú podporu z rozpočtu v absolútnych hodnotách, ale tiež prepočítanú finančnú podporu na 1 FTE vedeckého a akademického pracovníka. Kým väčšiu univerzitu nad 1 tis. FTE akademických a vedeckých pracovníkov (UK, MUNI, ČVUT, UPOL, VUT, VŠB-TU, ZČU a ČZU) získavajú 88 % celkových finančných pre český vysokoškolský sektor a cca 10,1 tis. € na 1 FTE výskumného a akademického pracovníka, zvyšné malé VŠ a univerzity pod 1 tis. FTE získavajú iba 12 % celkovo finančný pre český vysokoškolský sektor a cca 3,3 tis. € na 1 FTE výskumného a akademického pracovníka. To môže súvisieť s úlohami a pozíciami, ktoré výskumné tímy a jednotlivci z týchto univerzít majú v projekte programu HE, či charakterom projektov, ktorých sa zúčastňujú.
Pomer distribúcie finančnej podpory medzi AVUni a OUni v špecifických častiach a typoch projektov programu Horizont Európa môžeme posúdiť zo stĺpcových grafov 3 a 4. Je zrejmé, že AVUni vzhľadom na svoju veľkosť získavajú rozhodujúci a väčšinový podiel finančných prostriedkov určených pre vysokoškolský sektor takmer vo všetkých špecifických častiach a typoch projektov programu Horizont Európa. Dominancia AVUni nad OUni z hľadiska podielu finančných prostriedkov v špecifických častiach programu Horizont Európa je najviac viditeľná pri projektoch na podporu výskumnej mobility (86,2 % vs 13,8 %) a projektoch na podporu výskumných infraštruktúr (85,9 % vs 14,1 %). Podiel nad 80 % finančných prostriedkov dosahujú AVUni pri získavaní grantov EIC, projektov európskych partnerstiev druhého piliera a grantov ERC. Z hľadiska typov projektov je prevaha AVUni nad OUni jasná pri individuálnych grantoch MSCA pre postdoktorandov (MSCA Postdoctoral Fellowships, PF) – 98,2 % finančných prostriedkov pre AVUni a len 1,8 % celkovej finančnej podpory pre tieto granty pre OUni. V oboch prezentovaných grafoch je prerušovanou čiarou naznačený podiel FTE vedeckých a akademických pracovníkov AVUni, ktorý činí 63,5 %. Na OUni pôsobí zvyšných 36,5 % FTE vedeckých a akademických pracovníkov. Teoreticky by OUni mali dosahovať podiel finančnej podpory v tejto výške. Realita je taká, že neunijné univerzity dosahujú iba 23,5 % finančnej podpory pre vysokoškolský sektor v ČR (pozri posledný stĺpec v grafe 3 a 4). To znamená, že OUni by v ideálnom prípade mali vzhľadom na svoju personálnu kapacitu získať prostredníctvom účasti v projektoch programu HE o cca 30 % viac finančnej podpory ako doteraz.
Je jasné, že AVUni dosahujú vzhľadom na svoju veľkosť rozhodujúci podiel finančnej podpory pre český vysokoškolský sektor v programe Horizont Európa. Nemenej dôležité a zaujímavé bude porovnať štruktúru účasti oboch skupín univerzít a jednotlivých únijných univerzít. Takéto porovnanie možno nájsť v tabuľkách 2 a 3. Z tabuľky 2, ktorá porovnáva štruktúru účasti oboch sledovaných skupín univerzít a jednotlivých únijných výskumných univerzít podľa podielu finančnej podpory v špecifických častiach programu Horizont Európa vyplýva, že sa štruktúra účasti AVUuni a OUni v doterajšom priebehu programu Horizont Európa výrazne nelíši. Pre obe skupiny je z hľadiska finančnej podpory rozhodujúca účasť v projektoch financovaných z výziev druhého piliera programu Horizont Európa vrátane projektov európskych partnerstiev implementovaných v tomto pilieri. Výrazné finančné prostriedky obidvom skupinám univerzít vyplývajú z priority na podporu rozširovania účasti a šírenia excelentnosti (tzv. Widening) a z grantov ERC. Obe skupiny univerzít získavajú z týchto častí programu Horizont Európa cca 80 % celkovej finančnej podpory. Výraznejší rozdiel v podieloch finančnej podpory možno u oboch skupín identifikovať v prípade grantov na podporu výskumnej mobility MSCA, kde AVUni dosahujú 2x väčší podiel podpory ako OUni. To naznačuje o niečo väčšiu atraktivitu českých univerzít patriacich do AVUni pre zahraničných výskumníkov. Do tohto výsledku sa výrazne prepisujú veľké finančné podiely u týchto grantov, ktoré dosahujú VŠCHT a JU, ktorých doterajšia účasť v programe Horizont Európa na grantoch MSCA do značnej miery stojí. Za povšimnutie určite stojí fakt, že MUNI stavia z veľkej časti svoju účasť v programe Horizont Európa na „Wideningu“, zatiaľ čo VUT opiera svoje pôsobenie v programe Horizont Európa o druhý pilier tohto programu vrátane európskych partnerstiev. Najväčšia univerzita v ČR – UK – spolieha v programe Horizont Európa na svoju účasť v konzorciálnych projektoch druhého piliera a grantoch ERC. Najvyrovnanejšie finančné podiely v špecifických častiach programu Horizont Európa majú UPOL a VUT.
Z tabuľky 3 môžeme vyčítať, že AVUni majú vyšší podiel finančnej podpory sústredený do grantov ERC, naopak u OUni sú finančné prostriedky viac smerované do konzorciálnych RIA a IA projektov. Možno však konštatovať, že ani pri porovnávaní podielu finančnej podpory v hlavných typoch projektov programu Horizont Európa nie sú medzi oboma skupinami univerzít (okrem typov projektov MSCA) výrazné rozdiely.
V publikovaných analýzach na webe Vědavýzkum.cz (napr. Význam koordinácie projektov pre účasť ČR v RP rastie) autori konštatovali, že koordinácia projektov sa stáva kľúčovým aspektom českej účasti v RP. Toto tvrdenie nestráca na význame a platnosti ani v prípade českého vysokoškolského sektora v programe Horizont Európa. České vysoké školy a univerzity (AVUni, OUni) totiž získavajú prostredníctvom koordinácie projektov (či individuálnych, alebo konzorciálnych) 1/2 finančnej podpory určenej pre vysokoškolský sektor z programu Horizont Európa. V doterajšom priebehu koordinuje aspoň jeden projekt programu Horizont Európa 14 VVŠ. Pre 7 z nich (MUNI, UPOL, ČZU, UPa, MENDELU, TUL, VŠETKO) predstavuje pomoc získaná koordinátormi projektu viac ako 50 % celkovej podpory. V absolútnych čiastkach získavajú najviac koordinátori z MUNI – viac ako 35 mil. €. Potom nasledujú UPOL a UK – 11,9, resp. 11,0 mil. €. Hranicu 10 mil. € atakujú ešte ČZU a ČVUT.
Úsilie koordinovať európske projekty sa u českých VŠ a univerzít sústreďuje predovšetkým na konzorciálne projekty horizontálne priority, ktorá sa venuje znižovaniu pretrvávajúcich rozdielov vo výkonnosti výskumu a inovácií prostredníctvom zdieľania znalostí a odborných poznatkov naprieč EÚ – tzv. Widening. Koordinovať projekty v tejto priorite môžu len inštitúcie z tzv. widening krajín, kam patrí aj ČR. Druhý najväčší podiel finančnej podpory určenej pre koordinátorov projektov získavajú hlavní riešitelia individuálnych grantov ERC. Nezanedbateľná je tiež koordinácia konzorciálnych projektov druhého piliera. Podrobnejšie graf 6.
Dôležitým faktom je, že sa českým vysokým školám a univerzitám darí koordinovať vo väčšej miere aj európske RIA projekty – t.j. rozsiahle konzorciálne projekty zamerané vo väčšine prípadov a veľkej miere na „čistú vedu a inovácie“. Pripomeňme, že výskumné a inovačné akcie (RIA) sú projekty založené na spolupráci výskumných tímov v medzinárodných konzorciách financujúcich výskumné činnosti v predkomerčnej fáze. Umožňujú skúmanie nových technológií, nových metód, nových výrobkov, prípadne vylepšenia existujúcich výrobkov. Vedeniu projektov českých VŠ a univerzít sa portál Vědavýzkum.cz podrobne venoval v analýze v roku 2022. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom texte, AVUni sa darí koordinovať v oveľa väčšej miere projekty MSCA-PF, resp. AVUni slúžia ako hostiteľské inštitúcie týchto grantov. OUni majú naopak väčší podiel finančných prostriedkov z koordinácie projektov RIA. Podrobnejšie graf 7.
Z vyššie uvedeného je jasné, že pre úspešnú účasť VŠ a univerzít z ČR v RP je nadmieru dôležitá schopnosť úspešne riadiť excelentné projekty európskeho významu. Tým nadobúdajú na dôležitosti služby TC Praha, ktoré ponúka koordinátorom ucelenú podporu už od prvých krokov súvisiacich s prípravou projektu až po jeho podanie. Súčasťou služieb TC Praha je tiež PRE-SCREENING projektových návrhov prostredníctvom projektu NCPWIDERA. NET.
Hlavné zistenia:
- Vysokoškolský sektor sa podieľa rozhodujúcou mierou na celkovej účasti ČR v programe Horizont Európa. V doterajšom priebehu programu Horizont Európa si český vysokoškolský sektor nárokuje (VŠ a univerzity vrátane spoločných pracovísk univerzít a lekárskych fakúlt vo fakultných nemocniciach) 48 % celkovej finančnej podpory určenej pre ČR.
- Výskumné tímy a jednotlivci z Asociácie výskumných univerzít (AVUni) si pripisujú cca 77 % finančnej podpory určenej pre český vysokoškolský sektor v programe Horizont Európa. Na ostatné doteraz zúčastnené VŠ a univerzity v programe Horizont Európa zostáva 23 % celkovej finančnej určenej pre vysokoškolský sektor.
- AVUni dosahujú zhruba dvojnásobnú finančnú podporu z rozpočtu programu Horizont Európa „na hlavu“ (na 1 FTE vedeckého a akademického pracovníka) ako ostatné české univerzity. Tento fakt môže súvisieť s významnejšou úlohou výskumných tímov z týchto univerzít v projektoch programu Horizont Európa.
- Ostatné (regionálne) univerzity (OUni) by mali vzhľadom na svoju personálnu kapacitu získať prostredníctvom účasti v projektoch programu HE o cca 30 % viac finančnej podpory ako doteraz.
- AVUni vzhľadom na svoju veľkosť získavajú rozhodujúci a väčšinový podiel finančných prostriedkov určených pre vysokoškolský sektor takmer vo všetkých špecifických častiach a typoch projektov programu Horizont Európa. Dominancia AVUni nad ostatnými univerzitami (OUni) z hľadiska podielu finančných prostriedkov v špecifických častiach programu Horizont Európa je najviac viditeľná pri projektoch na podporu výskumnej mobility a projektov na podporu výskumných infraštruktúr. Podiel nad 80 % finančných prostriedkov pre český VŠ sektor dosahujú AVUni aj pri získavaní grantov EIC, projektov európskych partnerstiev druhého piliera a grantov ERC.
- Najvyššiu finančnú podporu z programu Horizont Európa získavajú výskumné pracoviská a jednotlivci z MUNI (54 mil. €, takmer 30 % podpory pre celý VŠ sektor v ČR).
- Najvyššiu finančnú podporu vztiahnutú k personálnej výskumnej kapacite (počtu FTE vedeckých a akademických pracovníkov) získava v doterajšom priebehu programu Horizont Európa MUNI – cca 22,5 tis. € na 1 FTE. Za MUNI nasleduje ČZU s 15,4 tis. € na 1 FTE vedeckých a akademických pracovníkov.
- Pre úspešnú účasť VŠ a univerzít z ČR v RP je nadmieru dôležitá schopnosť úspešne riadiť excelentné projekty európskeho významu. České vysoké školy a univerzity získavajú prostredníctvom koordinácie projektov (či individuálnych, alebo konzorciálnych) 1/2 finančnej podpory určenej pre český vysokoškolský sektor z programu Horizont Európa.
- Českým vysokým školám a univerzitám sa darí koordinovať vo väčšej miere aj európske RIA projekty – t.j. rozsiahle konzorciálne projekty zamerané vo väčšine prípadov a z veľkej časti na „čistú vedu a inovácie“.
Zdroj: https://vedavyzkum.cz, zverejnené: 4.7.2024; autor: rup
