Slovensko nepostavilo za 20 rokov ani jednu novú veternú elektráreň. Z plánu obnovy za to dokonca dostane peniaze, napriek tomu rezort životného prostredia nenapreduje.
Európska komisia minulý týždeň členským štátom ukázala, ako môžu pri verejných obstarávaniach pomôcť rozvoju veternej energie. Už sa nebudú musieť riadiť iba najnižšou cenou, ale dodávateľov budú môcť vyberať aj podľa spoľahlivosti alebo rýchlosti dodania.
EÚ totiž v rozvoji tohto obnoviteľného zdroja napreduje tempom, ktoré nestačí na jej ciele. Devätnásť krajín EÚ robí aspoň aký-taký pokrok, vo zvyšných krajinách však objem inštalovanej kapacity stagnuje. Na Slovensku sa nová veterná elektráreň naposledy postavila pred dvadsiatimi rokmi. Tento zdroj sa mal viacej podporiť aj z plánu obnovy. Míľnik však stále svieti načerveno.
O čo ide
Európska únia si dala do roku 2030 za cieľ nainštalovať 510 GW veternej kapacity. Podľa štúdie Kolumbijskej univerzity sa krajiny k nemu neposúvajú dosť rýchlo.
Dáta think tanku Ember ukazujú, že väčšina členských krajín robí aspoň nejaký pokrok. Nemecko svoju kapacitu za posledných 10 rokov navýšilo z takmer 39 GW na takmer 70 GW. Susedné Rakúsko svoj objem tiež takmer zdvojnásobilo.
Na druhej strane osem krajín EÚ so svojou kapacitou takmer vôbec nepohlo. Konkrétne Slovensko má od roku 2003 k dispozícii rovnakých päť veterných turbín s kapacitou 3,1 MW, čo je 0,003 GW.
V čom je problém
Rozvoj veternej energie mal na Slovensku podporiť plán obnovy. Z novej kapitoly REPowerEU sa malo zafinancovať vytvorenie dvoch pilotných oblastí, v ktorých mali vyrásť veterné elektrárne s inštalovaným výkonom okolo 300 MW, pričom štát podľa vzoru iných krajín EÚ pri nich avizoval jednoduchší proces povoľovania pre investorov.
Sekcia plánu obnovy na úrade vlády už v marci 2024 upozornila ministerstvo životného prostredia, aby sa poponáhľalo s potrebnými reformami. Po takmer dvoch mesiacoch konštatuje, že proces stagnuje, hoci mal rezort dosť peňazí na viac úradníkov.
Čo sa bude diať
Európska komisia v snahe pomôcť štátom zverejnila nové usmernenie, ako môžu štáty pri verejných obstarávaniach pomôcť rozvoju veternej energie. Chce im pomôcť aj s označovaním oblastí, v ktorých sa budú môcť nové veterné parky stavať automaticky rýchlejšie.
Je však otázne, či to pomôže Slovensku, ktoré je dnes v situácii, v ktorej ho k stavaniu nových parkov motivuje nielen vízia spomalenia klimatickej krízy a odpútania sa od Ruska, ale aj peniaze „za odmenu“ z plánu obnovy. Napriek tomu rezort životného prostredia na rozvoji veternej energie nepracuje.
Prečo? Ministerstvo Tomáša Tarabu otázku veterných parkov uzatvára s tým, že na Slovensku nemajú „ideálne podmienky“, nie sú prioritou, a preto ich nepodporujú. Argumentmi odborníkov sa ovplyvniť nenechali.
Viac informácií:
Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 7.6.2024, autor: rup
