Čelíme obrovskej neistote a jedinečným výzvam: klimatická zmena, hrozba ďalšej pandémie, vojna, nerovnosť, rôzne útoky na základné práva, zmeny na trhu práce, falošné správy a popieranie vedy, aby sme vymenovali len niektoré. Mladé generácie musia prijať tieto výzvy a robiť lepšie, aby dali svojim deťom lepší svet, ako ten, ktorý zdedili.
No zatiaľ čo sa zásoba talentov rozrástla, kvalita dostupných pracovných miest nedržala krok a dôkazy ukazujú, že mnohí mladí, talentovaní a vysokokvalifikovaní výskumníci v celej Európe čelia neistote. Ak sa tento problém nevyrieši, môže spôsobiť úder jednotlivým výskumníkom a našej kolektívnej schopnosti riešiť veľké neistoty a jedinečné výzvy.
Je jasné, že Európa potrebuje zvýšiť kvalitu pracovných miest v oblasti výskumu a inovácií. S prípravami na ďalší európsky rámcový program pre výskum a inovácie na roky 2028 – 2035 je potrebné pripraviť pôdu, aby sa to urobilo, pričom sa na podporu budúcich akcií použijú údaje z hodnotenia programu Horizont 2020 a priebežného hodnotenia programu Horizont Európa.
Existuje dostatok dôkazov o tom, že spoločný výskum a inovácie v Európe výrazne profitovali z rámcových programov EÚ pre výskum a inovácie.
Od prvých nápadov Ralfa Dahrendorfa, ktorý bol komisárom pre výskum v 70. rokoch, a Antonia Rubertiho, ktorý bol komisárom pre výskum začiatkom 90. rokov, sa začali strategické spoločné úlohy s cieľom spojiť verejných a súkromných aktérov a v súčasnosti existuje celý rad nástrojov a schém v oblastiach od letectva po nanoelektroniku a farmaceutický výskum.
Zároveň sa ukázalo, že akcie Marie Skłodowska-Curie a programy Erasmus majú vplyv na vytváranie pocitu spolupatričnosti k Európe. Podporujú kolektívnu zodpovednosť medzi mladšími generáciami a sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho výskumu.
Podobne Európska rada pre výskum (ERC) vytvorila jedinečný konsenzus v rámci výskumnej komunity. Pokiaľ ide o budúcnosť, Európa by mala posilniť vedeckú nezávislosť ERC a zabezpečiť, aby jej model mohol inšpirovať ďalšie programy.
V kombinácii s vnútroštátnymi iniciatívami tieto nástroje poskytli veľmi potrebný impulz a najnovšie štatistiky ukazujú, že pracovné miesta vo výskume v súčasnosti tvoria 1 % pracovnej sily EÚ, pričom počet výskumných pracovníkov v ekvivalente plného úväzku (FTE) v Európe výrazne vzrástol. 1,38-milióna v roku 2011 na 2-milióny v roku 2021. Najnovší prieskum Eurobarometra zároveň ďalej ukazuje, že existuje široký konsenzus o potrebe ďalej priťahovať a udržať si najlepšie talenty vo výskume.
Tento rast počtu pracovných miest však nezodpovedá zvýšeniu ich kvality. Potreba riešiť neistotu, ktorej v súčasnosti čelia mnohí výskumníci, bola výslovne riešená v záveroch Rady z mája 2021 o kariére vo výskume a v „Pakte pre výskum a inováciu“ odsúhlasenom v novembri 2021. Okrem toho sa na júnovej konferencii o vedeckej politike EÚ v Gagu 2022, po ktorom nasleduje Manifest o počiatočnej kariére vo výskume, ktorý v septembri 2022 zverejnila Iniciatíva pre vedu v Európe, si vyžaduje naliehavé opatrenia. Nedávny pozičný dokument CESAER o výskumnej kariére pridal ďalší impulz a vypracoval kľúčové opatrenia, ktoré sú potrebné.
Dva výskumné projekty a konzorciá financované Európskou komisiou poskytujú dôkazy o vývoji situácie v Európe, pričom zdôrazňujú potrebu lepších údajov a monitorovania kvalitnej kariéry vo výskume. EÚ sa spolieha na neprijateľné prepojenie medzi „financovaním projektov“ a „zmluvnými schémami“, čím sa zhoršuje neistota pre mladých výskumníkov a vedie k rozptýlenej (až nedostatku) zodpovednosti na individuálnej a inštitucionálnej úrovni.
Znalostné siete
Európa nemôže stáť na mieste vo svete geopolitickej plynulosti. V nasledujúcich desaťročiach musí kriticky diskutovať o svojom budúcom mieste v globálnom svete. Pritiahnutie a udržanie vysokokvalitných výskumných pracovníkov a posilnenie znalostných sietí spolu s dobrou kariérnou cestou pre mladé generácie si vyžaduje zvýšenie uznania ich výskumnej činnosti.
Európa by sa mala zamyslieť aj nad vytvorením rámcov na podporu nových metodológií hodnotenia výskumu, ktoré sa zameriavajú na kvalitu pracovných miest v oblasti výskumu a inovácií, súbežne s kvalitou a vplyvom výsledkov výskumu. Tieto výzvy sa musia riešiť spolu s celoeurópskym úsilím o dosiahnutie cieľa 3 % na úrovni investícií do výskumu a vývoja do roku 2030.
Nedávne kroky Európskej komisie za posledný mesiac zamerané na spoluprácu s OECD na zriadení „observatória kariéry“ a na zlepšenie kariérneho postupu výskumníkov sú dôležitými krokmi správnym smerom, ale nie sú dostatočne ambiciózne.
Prioritou musí byť zavedenie otvorených systémov monitorovania a podávania správ v celej Európe o ročnom pokroku v rámcových podmienkach a podmienkach zamestnávania vrátane odmeňovania, sociálneho zabezpečenia, typu zmluvy (t. j. ako aj úrovne dôchodkov. Vyžaduje si to ďalšiu prácu spolu s „pilotnými projektmi“, ktoré sa majú vyvíjať priamo so subjektmi, ktoré majú takéto údaje, počnúc niekoľkými dobrovoľníckymi inštitúciami vrátane univerzít, výskumných organizácií a spoločností.
Okrem toho by budúci európsky rámcový program mal zvážiť nástroje financovania orientované na inštitúcie s cieľom podporiť diverzifikované kariéry vo výskume vo verejnom a súkromnom sektore vrátane tretieho sektora.
Pod „kariérou“ máme na mysli spôsob náboru výskumníkov, ich hodnotenie, odmeňovanie a prípadne šírenie, podmienky zamestnania a to, ako môžu oni, ako aj spoločnosť profitovať z mobility naprieč sektormi a krajinami. Nová európska iniciatíva excelentnosti má dobré predpoklady na to, aby sa postavila na čelo tohto úsilia, ako sa uvádza v pozičnom dokumente CESAER o kariére vo výskume z júna 2023.
Spoločný návrh nových mechanizmov inštitucionálneho financovania, ktoré majú pomôcť objasniť pracovné prostredie pre mladých výskumníkov, sa však musí striktne zakladať na obrane slobody výskumu a zohľadňovať úlohu EÚ pri ochrane ohrozených výskumníkov. Musia podporovať „spoluprácu“ medzi výskumnými inštitúciami a priemyslom a/alebo vládou s cieľom podporiť vytváranie nových vysokokvalitných pracovných miest.
Naším cieľom by malo byť efektívne zlepšiť prístup k vysokokvalitným výskumným kariéram v celom Európskom výskumnom priestore (ERA), čím sa zabezpečí viacsmerný a vyvážený obeh mozgu. Na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutné zmobilizovať všetky zainteresované strany vrátane vnútroštátnych orgánov a finančných agentúr, súkromných nadácií a vo všeobecnosti súkromného sektora v spolupráci s Európskou komisiou a Európskym parlamentom.
Manuel Heitor je riaditeľom laboratória technologickej politiky v Centre pre výskum inovácií, technológií a politiky na Lisabonskej univerzite a v rokoch 2015 až 2022 bol portugalským ministrom pre vedu, technológiu a vyššie vzdelávanie. V rokoch 2005 až 2011 bol štátnym tajomníkom.
Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 1. 8. 2023, autor: rpa
