Vedci predložili vláde správu, v ktorej poukazujú na dlhodobé nedostatky v štruktúre, riadení a financovaní výskumu vo Francúzsku.

Francúzsko by sa mohlo chystať menovať svojho prvého vládneho hlavného vedeckého poradcu v rámci širších reforiem výskumného systému, ktoré požadujú vedeckí experti v správe predloženej Sylvie Retailleau, ministerke školstva a výskumu, minulý mesiac.

Päť výskumníkov, každý z inej disciplíny, predložilo 14 návrhov na reorganizáciu, zjednodušenie a transformáciu francúzskeho výskumného a inovačného prostredia po tom, čo ich Retailleau v decembri minulého roka poverila vykonaním revízie.

Na prácu dohliadal Philippe Gillet, geofyzik, ktorý je viceprezidentom pre akademické záležitosti na École polytechnique fédérale v Lausanne (EPFL), a bývalý prezident ANR, francúzskej Národnej výskumnej agentúry.

Vedci vidia hlavný problém v byrokracii a nedostatku financií. Prílišná administratívna záťaž brzdí kreativitu výskumníkov, zatiaľ čo spôsob, akým je výskum smerovaný zhora nadol, a nejasnosti vo vzťahoch medzi veľkými výskumnými univerzitami a národnými výskumnými agentúrami, ako sú CNRS a Inserm, necháva výskumných pracovníkov cítiť, že ich práca je „pretekom s prekážkami“, uvádza sa v správe.

Na vyriešenie tohto problému by sa mala zaviesť nová štruktúra zameraná na šesť strategických cieľov s cieľom „obnoviť“ výskumné a inovačné prostredie, objasniť postavenie výskumníkov, ktorí v súčasnosti zisťujú, že sú podriadení viac ako jednému manažérovi, a poskytnúť majú viac času na vykonanie výskumu, v skutočnosti na modernizáciu systému ako celku, uvádza správa.

Reforma zhora nadol

Modernizácia musí zahŕňať zmeny fungovania výskumného systému od najnižších úrovní až po vládu a Elyzejský palác.

Na začiatku správy argumentujú, že Conseil stratégique de la recherche (CSR), vedecký poradný orgán predsedu vlády, by mal byť zrušený, pričom tvrdia, že je „spiaci“ od svojho vzniku v roku 2013 a v každom prípade mu chýba strategický vplyv.

Namiesto toho správa navrhuje zriadiť Haut-conseiller à la science (HCS), vedecký poradný orgán na plný úväzok buď pre prezidenta alebo predsedu vlády, podľa vzoru náprotivkov, ako je hlavný vedecký poradca v Kanade, šéf vlády vedecký poradca v Spojenom kráľovstve a hlavný poradca predsedu vlády pre vedu na Novom Zélande.

HCS by malo byť pod dohľadom ministerstva školstva a výskumu, uvádza sa v správe.

Existuje tiež odporúčanie, aby sa výskumným agentúram prisúdila väčšia úloha pri riadení výskumných programov na národnej úrovni, a to koordináciou plánu národného výskumu (PNR), aby sa upevnilo alebo vybudovalo vedúce postavenie Francúzska vo vedeckých oblastiach, v ktorých má existujúce silné stránky.

To by sa „prenieslo“ do miestnych inštitútov a univerzít, pričom by sa čerpalo z programu Pôle universitaire d’innovation (PUI), programu inovačných projektov, ktorý riadi ministerstvo školstva a vedy.

Regióny by mali hľadať partnerstvá s projektmi PUI v snahe posilniť komplementaritu, uvádza správa.

PNR bude závisieť na schopnosti vlády „vysporiadať sa so slonom v miestnost“i, čo je notoricky známa administratívna réžia v komplikovanom francúzskom výskumnom systéme.

Aby sa to vyriešilo, v správe sa uvádza, že rôzne časti výskumného systému by mali zdieľať rovnakú infraštruktúru riadenia a mala by existovať „zásada „nezlých dverí“, aby sa obišli existujúce komplikácie validácie a podpisov, ktoré sa vyžadujú od každého laboratória.

Existujú nové nápady na udržanie študentov a profesorov v oblasti výskumu, najmä prostredníctvom vyrovnania podmienok pre výučbu, rozdelením zodpovednosti za výučbu medzi začínajúcich a vysoko postavených výskumníkov a náborom zamestnancov vo francúzskych laboratóriách a univerzitách.

Financie

Správa presadzuje zvýšenie celkového rozpočtu, aby sa zastavilo roky stláčania. Francúzsko vynakladá 2,2 % svojho HDP na výskum a vývoj, menej ako Nemecko a USA. Len 1-miliarda EUR z 50-miliárd EUR rozpočtu jej inovačného programu Francúzsko 2030 bola vynaložená na vysokorizikový výskum.

Investície do výskumu za hranicou poznania (frontier reaearch) by sa mali zvýšiť z 1 na 2-miliardy EUR, uvádza správa.

Podobne by malo byť viac peňazí pre začínajúcich výskumníkov a doktorandov, aby ich prilákali na výskumnú kariéru vo Francúzsku a zabránili im odísť do zahraničia.

Ministerstvo očakáva, že s implementáciou reforiem začne v septembri 2023, uvádza sa v liste Retailleau adresovanom Gilletovi.

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 18. 7. 2023, autor: rpa