„Spolkové ministerstvo vzdelávania a výskumu“ (BMBF) po prvý raz v rokoch 2014-2016 sponzorovalo projekt konzorcia s názvom: „Občania tvoria vedomosti“ – „Vedomosti formujú občanov“ (GEWISS) s cieľom vybudovať kapacity v oblasti občianskej vedy, využiť potenciál a posúdiť výzvy občianskej vedy. Výskumní pracovníci zo všetkých oblastí, občania, organizácie občianskej spoločnosti a akademické inštitúcie prinášali svoje nápady, postrehy a skúsenosti do programu postaveného na dialógu a účasti občanov s cieľom posilniť občiansku vedu.

Výsledná tzv. „zelená kniha“ s názvom „Stratégia občianskej vedy 2020 pre Nemecko“ („Citizen Science Strategie 2020 für Deutschland“) si získala uznanie a veľkú pozornosť v politike aj v medzinárodných sieťach občianskej vedy. „Spolkové ministerstvo vzdelávania a výskumu“ (BMBF) spustilo od roku 2016 dva programy financovania projektov občianskej vedy. Aj iné inštitúcie, ako sú napr. „Spolkové ministerstvo životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti“(BMU) a nadácie ako napr. „Nemecká spolková nadácia pre životné prostredie“, ako aj neuniverzitné programy financovania tiež podporujú špecializované občianske vedecké projekty.

V projekte „Citizens Create Knowledge“ ďalej pokračovali dvaja partneri konzorcia. Webová stránka projektu, ktorá v súčasnosti propaguje sieť „Citizen Science Network“, ponúka množstvo podujatí pre rôzne cieľové skupiny a poradenské služby pre projekty „Citizen Science“ a taktiež organizuje každoročné fórum „Citizen Science Forum.“    

Táto platforma tiež ponúkla v rokoch 2020 – 2021 prvú skúšobnú prevádzku školiacich workshopov pre zamestnancov univerzít v oblasti výskumu a manažmentu výskumu. V spolupráci s nemeckou platformou pre občiansku vedu sa vytvorili  regionálne a tematicky špecifické pracovné skupiny (napr. WG Region West, WG Weißbuch alebo WG Recht) a ďalšie regionálne siete. Aktivity občianskej vedy sa uskutočňujú v mnohých formách a v rôznych sektoroch, napríklad vo vedeckých obchodoch, živých laboratóriách, združeniach a univerzitách.

Nesúlad medzi strategickými dokumentmi a financovaním občianskej vedy      

Požiadavky, ktoré kladú politici na občiansku vedu „Citizen Science“ sú sformulované podobne v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. „Citizen Science“ má za cieľ integrovať občanov v zmysle cielenej spolupráce medzi aktérmi z vedy a nevedeckej verejnosti. Oslovuje ľudí z oblasti vedy, implementácie, globálnych cieľov udržateľnosti rozvoja na miestnej úrovni a vytvára dôveru v procesy vedeckého poznania. V kontraste s týmito komplexnými požiadavkami sú spoločne formulované požiadavky občianskej vedeckej komunity na väčšie uznanie občianskej vedy, ako platného prístupu vo výskume, na modernizáciu vedeckej komunikácie, konsolidáciu infraštruktúry potrebnej na tieto procesy, ako aj patričné uznanie za vykonanú prácu. V súčasnej situácii sa aktivity občianskej vedy a s tým súvisiace výdavky zameriavajú na vedeckú komunikáciu, správu údajov, správu dobrovoľníkov, alebo na objasňovanie právnych aspektov a otázok. 

Hlavným cieľom Nemecka je do roku 2030 etablovať projekty občianskej vedy ako integrálnu súčasť výskumu a ústrednú úlohu rôznych organizácií, čím by sa odstránil súčasný rozpor medzi strategickými dokumentmi a implementáciou v konkrétnom financovaní.

Snahou je posilniť a podporiť už existujúce štruktúry v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku, či sú to zavedené platformy, alebo infraštruktúry, ako sú vedecké obchody, združenia, dobrovoľnícke agentúry a iné. Vyžaduje si to však zmenu perspektívy vo vede aj na politickej úrovni.

Budovanie nových kapacít a kompetencií

Trvalo udržateľný rozvoj „občianskej vedy“ (Citizen Science) si vyžaduje budovanie a rozširovanie kapacít a štruktúr.

V kontexte troch nemecky hovoriacich krajín, ktorá je v Európe jedinečná, existuje možnosť úzkej spolupráce a vzájomnej podpory príslušných sietí „občianskej vedy“ (Citizen Science). Výsledkom tejto, už existujúcej spolupráce, sú viaceré prístupy k vytváraniu synergických efektov, ktoré je potrebné ďalej aktívne podporovať a rozširovať, napríklad sprístupnením úspešných nástrojov na všetkých platformách. Mal by sa zintenzívniť a podporovať štrukturálny rozvoj kapacít v komunite v inštitúciách a organizáciách a prostredníctvom inštitúcií a organizácií, ako sa už v týchto troch krajinách uskutočňuje. Možnosť budovania otvorených infraštruktúr by sa mala preskúmať ako synergia s hnutím za „otvorenú vedu“ (Open Science), ktorú by mohli využiť  všetky tri krajiny a prípadne sa prispôsobiť i ďalšie krajiny. Cieľom je do roku 2030 vytvoriť sieť (DACH) prostredníctvom nadnárodných opatrení a iniciatív na politickej a technickej úrovni. Takto posilnená sieť (DACH) ponúka, okrem iného, ďalšie pridané hodnoty ako sú napr.:

• cezhraničná výmena poznatkov a budovanie kapacít                                                                                                                                 
• vzájomné poradenstvo a kultúra podpory                                                                                                                                                      
• intenzívna odborná výmena                                                                                                                                                                                
• ďalší rozvoj výskumnej oblasti „Citizen Science“                                                                                               

Všetky  tieto opatrenia zohľadňujú existujúce štruktúry a charakteristiky občianskych vedeckých sietí v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Pri pilotnom vývoji a hodnotení programov spoločného financovania ponúka politická úroveň  aj príležitosti na cezhraničnú medzidisciplinárnu spoluprácu v oblasti „občianskej vedy“ (Citizen Science).  

Sprievodný výskum občianskej vedy „Citizen Science“  

Na efektívnosť  sprievodného výskumu „občianskej vedy“ (Citizen Science) sa kladú vysoké požiadavky. „Citizen Science“ by mala sprostredkovať poznatky, zvýšiť pochopenie výskumných procesov, posilniť spoločenskú angažovanosť a podporiť „otvorenú vedu“ (Open Science). Doteraz sa však len málo skúmalo, do akej miery „občianska veda“  (Citizen Science) spĺňa, alebo môže splniť tieto rôzne požiadavky. Pojem „sprievodný výskum“ sa vzťahuje na aplikačne orientovaný typ výskumu, ktorého cieľom je posúdiť efektívnosť a prínosy ekonomických, technických alebo politických opatrení a programov pomocou kvalitatívnych a kvantitatívnych vedeckých metód. Prelínajú sa tu najmä hodnotenia a inovačný výskum. Zatiaľ čo používané vedecké metódy môžu byť identické, hodnotenie je vždy založené na hodnotiacej perspektíve, ktorá je legitimizovaná vypracovaním konkrétnych cieľov a použitím špecifickej škály. Zameranie sprievodného vedeckého výskumu je na druhej strane primárne nehodnotiace.       

   

Sprievodný výskum pre „občiansku vedu“ (Citizen Science) má za úlohu vytvárať zovšeobecniteľné poznatky o projektoch „občianskej vedy“ (Citizen Science), najmä o implementácii a dopade. Sprievodným výskumom v oblasti „občianskej vedy“ (Citizen Science) je teda vedecké skúmanie implementácie a efektov projektov, alebo programov „občianskej vedy“ (Citizen Science)  s cieľom napredovania poznania. Popisujú sa všetky výskumné aktivity, ktoré nesúvisia s výskumnou otázkou projektu, ale so samotným projektom. Tento výskum je nevyhnutný na to, aby sa zistilo, aké požiadavky na „občiansku vedu“ (Citizen Science) sú aj skutočne splnené. Len vďaka týmto poznatkom je možné rozvíjať odbor „občianskej vedy“ (Citizen Science) a ďalej ho koncepčne aj analyticky rozvíjať na vedeckej báze. Dosiahnutie cieľov v projekte „občianskej vedy“ (Citizen Science)  sa overuje hodnotiacim výskumom.  Aj keď sú prechody medzi sprievodným výskumom a hodnotiacim výskumom často plynulé, je dôležité jasne definovať cieľ a účel výskumu.

Osvedčené postupy

Pozoruhodným príkladom osvedčených postupov je v tejto súvislosti spoločný projekt „WTimpact“ – „Inštitútu Leibniz pre výskum zoo a voľne žijúcich živočíchov“ (IZW) v Berlíne, „Inštitútu Leibniz pre výskum troposféry“ (TROPOS) v Lipsku, „Inštitútu Leibniz pre vedecké vzdelávanie a matematiku“ ( IPN) v Kieli a „Leibniz Institute for Knowledge Media“ (IWM) v Tübingene. Cieľom projektu je zistiť, čo si účastníci odnášajú z projektov „občianskej vedy“ (Citizen Science). Skúma napríklad, ako sa v priebehu projektu vyvíjajú odborné vedomosti účastníkov a ich schopnosť vedecky myslieť, ako účastníci vnímajú vlastné aktivity a témy projektu a či sa ich postoje k prírodným vedám a „občianskej vede“ (Citizen Science) menia. Zo získaných poznatkov sa majú vypracovať odporúčania pre návrh a implementáciu budúcich projektov „občianskej vedy“ (Citizen Science). Ďalším príkladom je prieskum sprevádzajúci kampaň „Citizen Science“ „Plastic Pirates – Go Europe!“ (www.plastic-pirates.eu). Prieskum sa realizuje na „Katedre výučby-učenia-výskumu“ na „Ruhr University Bochum.“  

Cieľom je získať prehľad o efekte účasti na kampani a zviditeľniť úspešnosť vnímania kampane v rámci EÚ. Aby bolo možné merať kauzálne účinky vo veľkých projektoch „občianskej vedy“ (Citizen Science), bol navrhnutý výskumný dizajn, ktorý kombinuje výskum veľkých vzoriek so štúdiami vplyvu v kontrolovaných experimentálnych podmienkach. Skúma sa otázka, či  má vedomá účasť na „občianskej vedeckej kampani“  trvalé účinky, napríklad na záujem a motivačnú kvalitu študentov. Okrem záujmu študentov o tému projektu je dôležitá aj ich motivácia aplikovať vedecké pracovné metódy, napr. aj možné tematicky špecifické zvýšenie vedomostí medzi študentmi prostredníctvom ich účasti v kampani.

Sprievodný výskum v Nemecku sa v roku 2030 stane integrálnou súčasťou projektov „občianskej vedy“ (Citizen Science)  a bude sa proaktívne zvažovať už v etape plánovania projektu a bude podporovaný primeranými finančnými zdrojmi.

Zdroj: leibniz-gemeinschaft.de; zverejnené: 26.5.2023; spracovala: Dr. Blanka Hermanová