V septembri 2021 sa konalo rakúskom Alpbachu svetové technologické fórum „Human Centered Innovation Alpbach Forum 2021“.

Traja autori Hannes Androsch, Wolfgang Knoll, Anton Plimon publikovali výstupy svetového technologického fóra vo výročnej správe „Alpbach Technology Talks 2021“.    

„Koronakríza nám ukázala, aké dôležité sú pre náš život veda, výskum, technológie a inovácie.“

S pokrokom digitálnej revolúcie a súčasnou sociálnou a ekonomickou transformáciou sa však vynára mnoho nových výziev a otázok, ktoré si naliehavo vyžadujú odpovede. Predovšetkým je potrebné objasniť vzťah medzi ľuďmi a strojmi. V centre každého technologického rozvoja musia stáť v prvom rade ľudia so svojimi hodnotami a potrebami.                           

Pandémia korony nás všetkých drží pod kontrolou už viac ako rok. Okrem ohrozenia zdravia,  súčasne vyvolala viaceré následné krízy a spôsobila kolaterálne škody, najmä v sektore školstva a hospodárstva. Dôsledkom budú hlboké zabrzdenie a veľké škody, ktoré ovplyvnia nielen veľkú časť spoločnosti, ale aj medzinárodnú štruktúru, globálny politický a ekonomický poriadok.

„Koronakríza je však aj „hodinou pravdy“ a veľkou výzvou  pre vedu a výskum.“     

Nebezpečný vírus SARS-CoV-2 sa podarilo vedcom rozlúštiť v priebehu niekoľkých týždňov a v priebehu niekoľkých mesiacov boli vyvinuté a nasadené prvé vakcíny. Ďalšie budú nasledovať  ruka v ruke s vhodnými liekmi na liečbu diagnóz a život ohrozujúcich následkov infekcie.  

„Tento obrovský vedecký úspech zvýšil povedomie o dôležitosti výskumu na širokom základe.“                        

Rýchle výsledky boli možné len preto, že sú založené na desaťročiach kumulatívneho pokroku v základnom výskume v mnohých oblastiach, počnúc od výskumu DNA a sekvenovania genómu, až po umelú inteligenciu, „big data“a bioinformatiku. Tu sa v mnohých malých krokoch položil pevný základ. Pokrok vo vedomostiach by sa teraz dal dosiahnuť vo veľmi krátkom čase v jednom veľkom kroku a jeho výsledky aplikovať na naliehavý globálny problém. Táto skutočnosť povedie aj v Rakúsku k pochopeniu významu vedy a výskumu, ako ekonomického faktora pre ktorý je nevyhnutne potrebné zabezpečiť nemalé finančné zdroje.

„Zvedavosť, úžas a veda „Ars inveniendi“

Výskum a technológie sú dôsledkom základných ľudských vlastností a potrieb.

Každá ľudská bytosť sa rodí s veľkou dávkou vrodenej zvedavosti. Skutočnosť, že sa nás deti neustále pýtajú „prečo“, je toho najlepším dôkazom. O niečo neskôr v živote žasneme aj nad svetom a jeho javmi. Začneme hľadať súvislosti, vysvetlenia toho, čo sa skrýva za javmi. A práve na tomto hlbšom porozumení sveta sú založené všetky naše vynálezy, ktoré vyrábame už tisíce rokov, siahajúc až do doby kamennej. Kým v skorších dobách boli vynálezy skôr vecou náhody a nevyhnutnosti, alebo vojny,  či čisto pohodlnosti, dnes používame určité metódy na lepšie pochopenie fenoménov sveta a vynájdenie techník, ktoré robia náš život jednoduchším, príjemnejším, bezpečnejším a produktívnejším. Empirizmus sa vyvíjal už od raného veku , ktorý na rozdiel od odvodzovania všetkých poznatkov z tradície staval do popredia pozorovanie.                                                                                                                                          

Čoraz viac filozofov a prírodovedcov, vrátane Francisa Bacona, Davida Huma a Isaaca Newtona, nasledovalo tento spôsob myslenia a v dôsledku toho sa objavila metodológia empirického výskumu, ktorá je základom našej súčasnej vedeckej metódy.                                                                                                                                        

„Kráľovská spoločnosť“ bola založená už v roku 1660, „Rakúska akadémia“, ako veda však, až v roku 1817.                                                      

Univerzálny Gottfried Wilhelm Leibniz už v 17. storočí opísal „Ars inveniendi“, ako umenie výskumu, vývoja a vynálezov.                                                                                                                                                                        

Na jeho využitie je potrebná inovácia, teda ochota prinášať, alebo prijímať nové a v tom spočíva a umenie novodobej implementácie, „Ars innovandi“, ktoré predstavuje tiež veľký návrat k transformačným procesom v hospodárskom a spoločenskom živote Rakúska.

Novodobý pokrok vo vedomostiach a technológiách nám pomáha vyrovnať sa aj s veľkými výzvami našej doby, napr. s témami klímy, mobility, digitalizácie, ochrany životného prostredia, energetiky alebo starnúcej spoločnosti. Technológie majú tiež veľký vplyv na konkurencieschopnosť ekonomických systémov. Kríza korony nám tiež jasne ukázala, čo sa čoraz viac stáva dôležitým nástrojom mocenskej politiky a pomáha určovať postavenie, ktorú majú rôzne národy na zemi.

„Globálny konflikt a súťaž  medzi USA a Čínou o technologické prvenstvo vo svete je veľmi silný.“

Tento zápas sa točí okolo umelej inteligencie, nano, energetických a výrobných technológií, kvantových počítačov, polovodičovej technológie, mobilnej komunikácie alebo biotechnológií. Tí, ktorí sú v popredí  vo vývoji týchto budúcich technológií, budú určovať budúcnosť sveta.

„Ľudia v centre pozornosti“

Odpovede sú naliehavé, avšak potrebné riešenia meškajú.

„Je dôležité zabezpečiť digitálny humanizmus v novom kybernetickom svete s ľudskou dôstojnosťou a ľudskými právami,  v medziach demokracie a právneho štátu, v mieri a slobode, v otvorenej spoločnosti bez autokratického útlaku či populistickej manipulácie, bez teroru, prenasledovania a nenávisti“.

Vzťah medzi človekom a strojom je aj ústrednou témou „Alpbach Technology Talks 2021“.

Prístup „Human Centered Innovation“ stavia ľudí vo všetkých úlohách do stredobodu technologického rozvoja.

„Základnou myšlienkou tohto prístupu je, že ľudia, ich potreby a hodnoty musia byť brané do úvahy už od začiatku pri akomkoľvek technologickom vývoji.“ 

Iba tak sa dá zabezpečiť, aby technika slúžila ľuďom a aby sa ľudia nestali iba „prevádzkovými otrokmi“ techniky. Len tak je možné zabezpečiť, aby sa výkonné technológie nedostali do neprekonateľného konfliktu s ľudskými hodnotami a skúsenosťami a aby negatívne ovplyvňovali naše životy a spoločnosti.                         

Ústredným bodom sú rozhrania človek-stroj, ktorým bude v budúcnosti venovaná oveľa väčšia pozornosť. Rýchly vývoj je v súčasnosti badateľný najmä v automatizácii, kde sa pod názvom „Priemysel 5.0“ teraz vyvíjajú technológie, ktoré umožňujú zmysluplnú a plodnú spoluprácu medzi človekom a strojom, pri ktorej sa najlepšie využívajú príslušné silné stránky. Aj v mnohých iných oblastiach, okrem digitálnych technológií, narastá povedomie o nevyhnutnosti systematického zohľadňovania ľudského faktora.                                             

Ide o princíp „One-Health“, podľa ktorého nemožno oddeliť zdravie ľudí od zdravia zvierat, rastlín a životného prostredia, až po scenáre budúceho vývoja svetovej klímy a nevyhnutných premien našich sociálnych a ekonomických systémov.                                                                                                                           

A je tu napokon aj umenie, ktoré nám neustále pripomína, že sa nesmieme podriaďovať tzv. „vecným obmedzeniam“, ale môžeme a musíme rozvíjať vízie a žiadúce scenáre s kreativitou a holistickým prístupom.

Ďalšie informácie o medzinárodnom fóre v Alpbachu vo výročnej správe:

„Human Centerd Innovation Alpbach Forum 2021“

Zdroj: https://www.ait.ac.at, zverejnené: 19. 11. 2021, autor: Blanka Hermanová, rpa