Nové technológie ponúkajú vedcom nepreskúmané možnosti riešenia zložitých problémov kvantitatívnymi metódami. To platí aj pre oblasť diplomacie, kde metodiky zostali v zásade kvalitatívne. S cieľom vyvinúť a čo najlepšie využiť tieto nové technológie ETH Zürich a Ženevská univerzita (UNIGE) vo Švajčiarsku vytvárajú Laboratórium vedy v diplomacii (SiDLab). Tieto dve inštitúcie posilňujú akademický prínos k zbližovaniu vedy a diplomacie, a tým prispievajú k medzinárodnému rozvoju Ženevy. Ich cieľom je zlepšiť správu a efektívne reagovať na globálne výzvy, akými sú zdravie, politika alebo zmena klímy.
Veda a diplomacia pracujú ruka v ruke. Diplomacia stimuluje výskum stanovovaním spoločných politických cieľov, napríklad pri riešení zmeny klímy, zatiaľ čo veda zasa poskytuje nástroje, ktoré ľuďom pomôžu lepšie porozumieť mechanizmom multilateralizmu.
Práca SiDLab bude založená na úsilí dvoch predsedníctiev. Prvá katedra v ETH Zürich (plná profesúra) sa zameriava na vyjednávacie inžinierstvo, vedecké vyjednávanie a analýzu konfliktov. Druhá v oblasti počítačovej diplomacie, ktorú spoločne vyvinuli Inštitút globálnych štúdií (GSI) a Katedra informatiky Prírodovedeckej fakulty UNIGE, spojí dva komplementárne profily (dve asistentské profesúry). Jedna sa špecializuje na dátovú vedu, najmä strojové učenie, a druhá sa zameriava na kategorizáciu údajov vo vzťahu k teóriám komplexnosti a globálnym štúdiám.
Tento spoločný projekt, ktorý v roku 2019 iniciovali Micheline Calmy-Reyová, potom hosťujúca profesorka na GSI, a Michael Ambühl, profesor vyjednávania a riadenia konfliktov v ETH Zürich, ťaží zo spolupráce so ženevským vedcom a diplomatickým anticipatorom (GESDA). Posilní to pozíciu Švajčiarska ako centra excelentnosti vedy a pozíciu Ženevy ako centra multilateralizmu.
Švajčiarska vedecká excelentnosť a medzinárodná Ženeva
Ako uviedol Joël Mesot, prezident ETH Zürich: „Zriadenie laboratória prispieva k reputácii Švajčiarska vo vedeckej excelentnosti a posilňuje jeho pozíciu na medzinárodnej mnohostrannej scéne.“ Keďže Yves Flückiger, rektor UNIGE, zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva medzinárodná Ženeva, v ktorej „akademické schopnosti prinesú nové nástroje globálneho riadenia pre vznik multilateralizmu 2.0“.
Podľa profesora Ambühla: „Vyjednávacie inžinierstvo prispeje k riešeniu zložitých problémov vyjednávania prostredníctvom kvantitatívnych metód, akými sú matematická optimalizácia, teória hier a štatistika.“ Je inšpirované zavedenou disciplínou inžinierstva zameranou na riešenie. Jeho matematický jazyk pomáha zvýšiť logickú presnosť pri vyjednávaní a deemocionalizovať základné konflikty.
Výpočtová diplomacia zlepší naše chápanie globálnych problémov vytvorením nového teoretického rámca pre medzinárodné vzťahy, použitím nových algoritmov a mobilizáciou výpočtovej sily na vývoj scenárov.
Ako vysvetlil Bastien Chopard, riaditeľ odboru informatiky v UNIGE: „Umelá inteligencia (AI) a strojové učenie (ML) by sa mohli použiť predovšetkým na posúdenie integrity údajov a odhalenie falošných správ, ktoré je možné ľahko vytvoriť vďaka moderným technológiám. Je nevyhnutné, aby bol diplomatický proces založený na spoľahlivých informáciách.“
Definícia nového multilateralizmu
Nedávne výzvy v oblasti klímy a zdravia, ktorým naša spoločnosť čelí, odhalili slabé stránky súčasného multilateralizmu, najmä pokiaľ ide o hľadanie riešení globálnych kríz. Ako zdôraznil Nicolas Levrat, riaditeľ GSI: „Poznamenávame, že súčasné teórie, podľa ktorých akademici modelujú a analyzujú správanie aktérov, už nezodpovedajú realite, najmä pokiaľ ide o vnímanie suverénneho štátu brániaceho svoje záujmy.“ Pokroky v akademickom výskume umožnia implementáciu nových modelov, ktoré poskytnú diplomatom a iným medzinárodným aktérom inovatívne nástroje a umožnia im zlepšiť vyjednávacie procesy a z nich vyplývajúce riešenia spolupráce.
Zdroj: https://sciencebusiness.net; https://ethz.ch, zverejnené: 11. 10. 2021, autor: rpa
