Slovinské predsedníctvo v Rade EÚ od 1. júla 2021 vyzdvihne úlohu, ktorú zohráva veda počas krízy COVID-19, pričom využije pandemickú hybnú silu na zabezpečenie vyšších národných rozpočtov na výskum a vývoj a na dosiahnutie konsenzu o európskom výskumnom priestore (ERA).

Kríza COVID-19 upriamila pozornosť na vedu a vlády sa spoliehajú na to, že výskumníci pochopia vírus, poskytnú poradenstvo v oblasti kontrolných opatrení a vyvinú vakcíny, diagnostiku a lieky.

Slovinská ministerka pre vedu Simona Kustec sa teraz snaží využiť túto pandemickú dynamiku na presvedčenie členských štátov, aby viac investovali do vedy a techniky. Ako uviedla Kustec: „Myslím si, že táto skúsenosť s COVID-19 dokazuje, aké dôležité je to, že vedu využívame a že s vedou zaobchádzame ako so záchrancom.“

Keď sa jej vláda pripravuje na prevzatie rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ v júli 2021, Kustec prevezme opraty nad prebiehajúcou diskusiou o tom, ako členské štáty koordinujú politiku výskumu a investícií v ERA od svojho portugalského kolegu Manuela Heitora.

Koncept ERA zameraný na integráciu vedeckých zdrojov EÚ do jednotného trhu pre výskum je starý už dve desaťročia. Jeho jadrom bol cieľ dosiahnuť, aby všetky členské štáty EÚ vynaložili najmenej 3 % HDP na výskum a vývoj. Tento cieľ ale dosiahlo len veľmi málo krajín.

Európska komisárka pre výskum, inovácie, vzdelávanie, kultúru a mládež Maryia Gabriel chce zaviesť prepracovaný rámec pre ERA, ktorý by pomohol priblížiť členské štáty k cieľu 3 %. Kritici však tvrdia, že plán prinútiť členské štáty podpísať „pakt pre výskum“ by opäť zlyhal, pretože nie je záväzný.

Ako uviedla Kustec: „Ak pochopíme silu a poslanie vedy, myslím si, že peniaze nebudú problémom.“

Predpisy a finančné stimuly často nútia členské štáty konať, ale Kustec si myslí, že existuje prístup a spôsob, ako presvedčiť vlády, aby viac investovali do výskumu a inovácií. Ako dodala Kustec: „To znamená, že by sme mali vidieť osvedčené postupy a podeliť sa s ponaučeniami.“

Slovinsko nateraz nebude presadzovať záväzok k cieľu 3 % výdavkov na vedu a výskum. Ak sa však členské štáty presvedčia a uznajú prierezovú úlohu vedy a výskumu pri ekonomickom oživení, „tieto percentuálne podiely sa dajú celkom reálne dosiahnuť,“ uviedla Kustec.

Slovinsko sa bude tiež snažiť rozšíriť rokovania o pakte pre výskum a zapojiť do procesu viac zainteresovaných strán. V apríli 2021 univerzitné asociácie požadovali ich zapojenie do debaty. Kustec chce dosiahnuť konsenzus medzi krajinami, Európskou komisiou a zúčastnenými stranami, pokiaľ ide o spôsob organizácie rámca riadenia ERA, a do konca slovinského predsedníctva vydať závery rady.

Počas svojho mandátu si Slovinsko kladie za cieľ vytvoriť vysoko výkonné partnerstvá v oblasti výpočtovej techniky a metrológie, ako aj jediný základný akt pre ďalších deväť verejno-súkromných partnerstiev. Ako uviedla Kustec: „Naším cieľom je dokončiť legislatívny proces pre všetky tieto tri akty európskych partnerstiev, aby mohli čo najskôr začať fungovať. Prvé výzvy na predkladanie návrhov budeme môcť zverejniť tento rok.“

Medzinárodná spolupráca

Slovinsko chce pomôcť krajinám západného Balkánu vstúpiť do EÚ. Keď sa však rokovania o rozširovaní zastavili, Kustec uviedla, že Slovinsko využije predsedníctvo Rady EÚ a pomôže svojim susedom zapojiť sa do výskumného a inovačného programu Horizont Európa. Ako dodala Kustec: „Veda a vzdelávanie sú oblasti, v ktorých nemáme skutočné napätie alebo konflikty.“

Rokovania o tom, kto sa môže zúčastniť na programe, však v súčasnosti sú poznačené nezhodami, ktoré sa týkajú účasti tretích krajín na kvantovom a vesmírnom výskume. Európska komisia chce zabrániť, aby sa krajiny mimo EÚ zapojili do týchto projektov, zatiaľ čo členské štáty by chceli pokračovať v spolupráci s dlhoročnými partnermi, Izraelom, Švajčiarskom a Veľkou Britániou.

Ako uviedla Kustec: „Ide o prebiehajúce procesy a my určite urobíme všetko [aby sme zabezpečili, že sa posunú ďalej.“ O niektorých otázkach sa stále vedie otvorená diskusia a zjavné politické napätie bude podľa nej potrebné zmierniť rokovaním a koordináciou.

Ako dodala Kustec: „Chápeme, že je potrebné sa dohodnúť na ešte širších medzinárodných prvkoch,“ a navrhla, aby členské štáty a Komisia pokračovali v diskusii a hľadali cestu vpred, ktorá umožní ďalšiu spoluprácu.

Nezhody o medzinárodnej účasti v kvantovej a vesmírnej oblasti tiež oneskorujú prijatie a zverejnenie výziev programu Horizont Európa v iných oblastiach. Komisia opakovane posunula termín prijatia pracovných programov, Kustec však uviedla, že program Horizont Európa by sa mal začať čoskoro.

Podpora väčšej rovnosti vo výskume

Slovinské predsedníctvo bude viesť diskusiu o rovnosti vo výskume. „Štatistiky ukazujú, že v oblasti výskumu stále existuje pomerne veľký rozdiel v oblasti rodovej rovnosti, a tým by sme sa chceli zaoberať.“

Plány rodovej rovnosti sú teraz povinné pre všetkých žiadateľov v programe Horizont Európa, ale Kustec uviedla, že tvorcovia politiky a výskumné ústavy by mali byť tiež pripravení na nové pravidlá.

Je potrebné vyriešiť ďalšie nerovnosti. Výskumní pracovníci nedostávajú v rámci regiónov EÚ rovnaké platy, čo je dlhodobý problém, ktorý vyčerpáva chudobnejšie regióny o vysoko kvalifikovaných výskumných pracovníkov. Ako uviedla Kustec: „Očakávam, že bude otvorených veľa otázok rovnosti v oblasti výskumu.“

Samotné vyššie platy alebo lepšie akčné plány týkajúce sa rovnosti pohlaví samy osebe nebudú mať veľký vplyv na to, čo vedci považujú za atraktívne pracovné miesta. Tvorcovia politík by mali myslieť na celý ekosystém zariadení, aby prilákali talenty do menej rozvinutých regiónov. Ako dodala na záver Kustec: „Myslím si, že toto je kombinácia, ktorá vás motivuje a ktorá vám umožní rásť [ako výskumnému pracovníkovi].“

Zdroj: https://sciencebusiness.net, zverejnené: 31. 5. 2021, autor: rpa