Inteligentnejšie Európa. Práve to je jeden z hlavných cieľov Európskej únie pre nasledujúce roky. Pre Brno aj Juhomoravský kraj to znamená veľkú príležitosť, európske fondy totiž poputujú najmä do vedy, výskumu a moderných technológií.
Brno je mestom inovácií. Vznikajú tu nové moderné technológie a inteligentné riešenia, ktoré nemajú v Česku a mnohokrát ani inde vo svete obdobu. Svoj podiel na tom majú tak miestne univerzity, ako aj výskumné centrá a ďalšie inštitúcie.
V rozvoji inovačného ekosystému bude mesto pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, a to aj za pomoci fondov Európskej únie. Peniaze z európskeho rozpočtu majú v budúcnosti plynúť práve na projekty z oblasti výskumu, vývoja, podpory podnikania a inovácií.
Dotácie z Európskej únie budú v nasledujúcich rokoch 2021-2027 smerovať na splnenie dvoch hlavných cieľov. Prvým z nich je ochrana klímy, druhým potom vytvorenie tzv. Inteligentnejšej Európy, teda podpora vedy či vývoj moderných technológií.
Ako uviedol Miroslav Daněk z ministerstva pre miestny rozvoj: „Európsky fond regionálneho rozvoja bude do inovácií prinášať pomerne veľké prostriedky. V Česku bude celkom zhruba jedna tretina prostriedkov smerovaná do podpory cieľa inteligentnejšej Európy.“
Dôraz na “inteligentnejšie Európu” predstavuje príležitosť, ako ďalej rozvíjať miestny inovačný ekosystém. Týka sa to pritom nielen Brna, ale celého Juhomoravského kraja, ktorý môže z brnianskeho inovačného prostredia ťažiť.
Plány do budúcnosti
Juhomoravský kraj si svoje ciele vytýčil v nedávno schválenej Regionálnej inovačnej stratégii (RIS), ktorú koordinuje Juhomoravské inovačné centrum (JIC). Stratégia je navyše na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ priamo naviazaná. Jej existencia je pre financovanie projektov v oblasti inovácií z európskych peňazí podmienkou.
Na stratégii pracovala široká škála subjektov z regiónu zhruba rok a ide o jej piatu generáciu. Kým v predchádzajúcich rokoch sa stratégie sústredili predovšetkým na vznik a podporu start-upov alebo výskumných centier, ako je napríklad Stredoeurópsky technologický inštitút (CEITEC), tá terajšia kladie dôraz predovšetkým na prepájanie aktérov v inovačnom ekosystéme, ako sú univerzity a firmy, či na inovácie vo verejnom priestore. Hoci sa prepojenie aktérov v poslednej dobe zlepšilo, podľa Davida Uhlíře z JIC v regióne stále existuje priestor na zlepšenie. Preto je väčší dôraz kladený na spoluprácu s veľkými nadnárodnými firmami. Ide totiž o kľúčových aktérov, ktorí majú záujem o zlepšovanie inovačného prostredia v Juhomoravskom kraji.
Ako doplnil Uhlíř: „V poslednej dobe sa posilnilo zapojenie podnikov, najmä tých veľkých technologických firiem, ktoré v regióne máme, a tie teraz v podstate spoluurčujú smer iniciatív v regióne.“
Väčšia spolupráca s univerzitami
Kým v IT odvetví funguje dobre prepájanie aktérov, odlišná situácia je v prípade biotechnológií. V tomto odbore má spolupráca ešte rezervy. Biomedicínsky a biologický výskum majú na univerzitách veľmi vysokú úroveň, absolventi takých odborov majú však v rámci kraja pomerne veľký problém s uplatnením. V kraji v tejto oblasti totiž chýbajú partneri z priemyslu, a región sa tak pripravuje o kvalitných ľudí, ktorí by mohli naštartovať ďalší rozvoj.
Jednou z možných ciest k podpore biotechnologického inovačného prostredia je podľa Uhlíře prítomnosť významného podniku venujúceho sa biotechnológiám či farmaceutickému priemyslu v regióne, ktorý by mal byť schopný pre takého hráča vytvoriť vhodné podmienky. A to napríklad v rámci kampusu Masarykovej univerzity či Technologického parku pri Vysokom učení technickom v Brne (VUT), kde okrem iného sídli Stredoeurópsky technologický inštitút. Ten je, ako spomenul manažér pre vonkajšie vzťahy a podporu vedy z CEITEC VUT Pavol Krečmer, za posledných desať rokov v Česku druhou najväčšou investíciou do vedy a výskumu.
Kraj chce do regiónu prilákať nielen významné nadnárodné podniky, ale aj podporiť vznik regionálnych firiem. Ako dodal Uhlíř: „Zásadné je viesť o tom s partnermi diskusiu. Predovšetkým potom s vedením univerzít. Ak nebude táto problematika jasne deklarovanou prioritou naprieč školami, tak sa asi nič nezmení.“
Brno európskym mestom inovácií?
Ďalšou výzvou pre Juhomoravský kraj je rozvoj verejnej správy. Upozornil na to Jakub Rybár, vedúci oddelenia spolupráce a rozvoja magistrátu mesta Brna. Rybár zároveň ocenil, že kraj spolupracuje s mestom Brno na inovačnej politike. Región je podľa neho v tejto oblasti českou jednotkou a v rade ďalších odvetví má skvele našliapnuté do budúcnosti. Spomenul, že Brno disponuje dátovým portálom, ktorý patrí medzi päť najlepších v Európe. Moravská metropola ašpiruje tiež na titul hlavného európskeho mesta inovácií.
Ako uviedol Rybár: „Skúsenosti ukazujú, že sa nemáme báť robiť dlhodobé stratégie. Musíme si ale uvedomiť, aké sú silné stránky regiónu, do ktorých sa má do budúcnosti investovať,“ uviedol Rybár s tým, že prioritou by mala byť spomínaná intenzívnejšia spolupráca s univerzitami, a to nielen v oblasti podpory podnikania.
Okrem toho sa musí kraj do budúcnosti vysporiadať aj s problematikou urbanizácie. Ako upozornil Ivo Minařík, vedúci odboru regionálneho rozvoja krajského úradu: „Brno je vyspelé centrum, je akousi mekkou inovácií v rámci Česka a svojím spôsobom vyčnieva aj z kraja, čo spôsobuje disparity medzi centrom a okrajovými časťami. Toto je potrebné tiež riešiť.“
Zdroj: https://euractiv.cz, zverejnené: 6.11.2020, autor: rpa
