V programe Horizont Európa je posudzovanie etických rozmerov navrhovaného výskumu neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia návrhov projektov s cieľom podporiť excelentný výskum, ktorý musí byť nevyhnutne etický. Právne je to ošetrené v čl. 18, 19 “Regulácie Európskeho Parlamentu a Rady pre  Rámcový program HE”, ako aj  v „Pravidlách účasti.“

Etika je často výskumníkmi pociťovaná ako zbytočná administrácia, brzdenie či dokonca bránenie výskumu. Skutočnosť je taká, že dodržiavanie etických požiadaviek na výskum kladie hranice medzi tým, čo je eticky prípustné a tým, čo už nie je. V žiadnom prípade etika nemá ambície regulovať výskum a ani obmedzovať akademickú slobodu tak, ako ju zaručuje Európska charta základných ľudských práv v čl. 13. Proces etického hodnotenia má za cieľ zvýšiť kvalitu predkladaných  návrhov výskumných projektov.

Európska komisia ošetruje etický rozmer podávaných projektov z dvoch hľadísk. Jednak hodnotí, akým spôsobom sú v projektoch ošetrené eticky citlivé aspekty a tiež sa zameriava na kultúru vedeckej integrity zapojených výskumníkov – teda otázkou etického vykonávania výskumu podporovaného programom HE.

Horizont Európa sa v období 2021 – 2024 v súvislosti s posilňovaním kultúry vedeckej integrity sústredí predovšetkým na preventívne aktivity a síce na vytvorení materiálov a modulov zameraných na vzdelávanie a “tréning” výskumníkov v oblasti etiky a výskumnej integrity pre univerzity, výskumné inštitúcie, ako aj pre príslušné národné a inštitucionálne etické komisie. Európska komisia zameria svoju pozornosť aj na hodnotenie a posúdenie infraštruktúr jednotlivých “host organizations” v súvislosti s ich inštitucionálnou podporou kultúry výskumnej etiky a vedeckej integrity.

V období 2025-2027 HE bude aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri riešení etických otázok súvisiacich s vznikajúcimi technológiami (napr. umelá inteligencia, neuromorfné inžinierstvo a výpočtová technik, nové genomické techniky, biomedicínske inžinierstvo, geoinžinierstvo, výskum vesmíru, syntetická biológia, neurotechnológie) a ich potenciálneho spoločenského vplyvu, vplyvu na planétu, ekosystémy a životné podmienky budúcich generácií,  najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie a na ambície zlepšiť ľudské zdravie a pohodu.

Program bude naďalej zameraný na podporu potrebného spoločenského dialógu o etike a integrite vo výskume s globálnymi partnermi a budovanie konštruktívnej kultúry “konania dobra” nad rámec “nespôsobovania škody”, čo je základnou zásadou Európskeho výskumného priestoru. Okrem iného bude podporovať reformy procesu hodnotenia výskumných pracovníkov a hodnotenia výskumných inštitúcií.

1.Eticky citlivé oblasti v HE

V prípade, že sa v projekte riešia eticky citlivé otázky, je nevyhnutné podrobné zdôvodnenie potreby a adekvátnosti použitia napr. osobných dát, ľudských tkanív, ľudských subjektov alebo zvierat. Ďalej je potrebné vyhodnotiť pomer záťaže a prínosu pre zúčastnených, opísať možné potenciálne následky výskumu pre ľudskú dôstojnosť, spoločnosť, životné prostredie, kultúru, jednoducho preukázať schopnosť žiadateľa o grant citlivo ošetriť etické rozmery predkladaného projektu.

Výskum podporovaný programom HE musí striktne dodržiavať relevantné európske direktívy, ako aj medzinárodné  konvencie a deklarácie, platné pravidlá uvedené v príslušných v pracovných programoch HE, ako aj príslušnú národnú legislatívu.

V programe Horizont Európa (v pravidlách HE pre podávanie projektov) sú určené nasledujúce oblasti výskumu, ktoré je potrebné ošetriť z etického hľadiska:

1. ochrana ľudských embryonálnych kmeňových buniek ľudského  embrya a ľudských buniek a tkanív
2. ochrana zvierat
3. ochrana dát a súkromia
4. ochrana životného prostredia a bezpečnosť výskumu
5. účasť mimoeurópskych (tretích) krajín
6. umelá inteligencia
7. potenciálne zneužite (malevolent) výskumných výsledkov

iné etické otázky/problémy 

Horizont Európa nepodporuje nasledovné výskumné aktivity:

1. Výskumné aktivity zamerané na klonovanie ľudských subjektov na účely reprodukcie.
2. Výskumné aktivity s cieľom modifikovať genetické dedičstvo ľudstva, ak by sa tieto modifikácie stali dedičnými (výskum liečenia rakoviny gonád je financovaný).
3. Výskumné aktivity sledujúce vznik/zničenie ľudského embrya len pre účely výskumu alebo pre účely získania kmeňových buniek, okrem iného aj prostredníctvom prenosu jadra somatických buniek.

Poznámka: Výskum ľudských kmeňových buniek, dospelých, ako aj embryonálnych sa môže v programe HE financovať v závislosti od obsahu vedeckého návrhu a právneho rámca zapojených členských štátov. Financovanie sa neposkytuje na tie výskumné činnosti, ktoré sú zakázané vo všetkých členských štátoch. V členskom štáte sa nefinancuje nijaká výskumná činnosť, ktorá je na jeho území zakázaná. Keď sa vo výskume používajú hESCs (ľudské embryonálne kmeňové bunky), je potrebné jasné zdôvodnenie nutnosti ich použitia, ich pôvod (priamy odber, biobanky, sekundárne použitie…) a všetky potrebné dokumenty (schválenie príslušnou etickou komisiou, informovaný súhlas…).

2. Etické vykonávanie výskumu (Responsible research conduct – Research Integrity)

V pracovných programoch HE sa problematike vedeckej integrity explicitne venuje veľká pozornosť. Európska komisia zdôrazňuje potrebu zachovávať a prehlbovať kultúru vedeckej integrity pri realizácii výskumu podporovaného programom HE.

Základom vedeckej integrity sú nasledujúce kľúčové princípy:

• absolútna integrita praxe, vyučovania a administrácie vedy,
• transparentnosť,
• vykonávanie výskumu kriticky a bez predsudkov,
• dodržiavanie najvyšších profesionálnych a morálnych štandardov.

Vedecká integrita je prvotnou a v medzinárodnej súťaži uznávanou podmienkou  kvalitnej vedeckej práce. Opakom vedeckej integrity je vedecká nepoctivosť a nečestnosť (research misconduct), t. j. vedomé porušovanie základných vyššie uvedených  princípov vedeckej integrity, ktorému treba nekompromisne predchádzať. V prípadoch, keď k nemu dôjde, je nevyhnutné ho dôsledne vyšetriť a nakoniec v potvrdených prípadoch vyvodiť adekvátne dôsledky.

V súčasnej dobe, kedy je podiel úspešných žiadostí o grant sústavne malý, dá sa očakávať silná motivácia pre výskumníkov dosiahnuť úspech i za cenu porušenia pravidiel vedeckej integrity (falzifikácia, fabrikácia a plagiátorstvo). Okrem toho môže tlak súťaže tiež viesť k nedbalosti (pochybné výskumné praktiky) a neraz je príčinou takéhoto správania aj nedostatok informácií a vzdelávania v oblasti kultúry vedeckej integrity.

Devastujúcimi dôsledkami vedeckej nečestnosti sú predovšetkým:

• diskreditácia vedy a nedôvera verejnosti
• nedôvera medzi kolegami – vedcami
• strata času a financií
• v niektorých prípadoch aj dopad na verejné zdravie a tvorbu národných politík.

Kultúru vedeckej integrity je potrebné implementovať vo všetkých fázach výskumnej činnosti – vo fáze prípravy, hodnotenia, ako aj financovania a implementácie projektov v rámci programu HE.

Medzi základné porušenia vedeckej integrity patria:

1. Fabrikácia označuje vytváranie výsledkov, zaznamenávanie vymyslených dát alebo podávanie vykonštruovaných správ.
2. Falšovanie je manipulovanie výskumu alebo zámerná zmena a vynechanie nevhodných faktov, údajov a dát.
   Tieto dve kategórie sú vedeckým podvodom a patria medzi najzávažnejšie porušenia podstaty vedy.
3. Plagiátorstvo je prisvojenie si nápadov inej osoby, výsledkov výskumu alebo slov, bez patričného uznania. Je to neprijateľná forma neetického správania a porušenia pravidiel vzhľadom k iným výskumným pracovníkom, aj keď možno nenarušuje podstatu vedeckého výskumu tak závažne ako fabrikácia a falšovanie.
   Potom je tu veľká skupina praktík narušujúcich tradičné hodnoty vedy a výskumu.
4. Pochybné výskumné praktiky sú aktivity, ktoré môžu závažne ohrozovať proces výskumu. Tieto praktiky neohrozujú integritu vedeckého výskumu priamo, ale môžu prispievať k porušeniu dôvery k integrite vedeckého výskumu, k ovplyvneniu výsledkov vedeckého výskumu, k strate času a prostriedkov a v neposlednom rade k oslabeniu a deformácii výchovy novej vedeckej generácie.

Hlavnú zodpovednosť za vyriešenie prípadnej vedeckej nečestnosti v projekte Horizontu Európa má organizácia, v ktorej sa daný výskum vykonáva. Európska komisia očakáva, že tieto výskumné organizácie majú vybudované štruktúry, ktoré sú schopné takéto prípady zodpovedne vyriešiť a informovať EK o výsledku vyšetrovania, ako aj v prípade ohlásenia podozrenia na vedecké podvody a nečestnosti upozorniť Európsku komisiu.

Rada ERC vytvorila stálu komisiu CoIME (ERC Standing Committee on Conflict of Interest, Scientific misconduct and Ethical Issue), ktorej úlohou je zaoberať sa prípadmi vedeckej nečestnosti projektov podávaných a riešených v rámci programu ERC HE.

EK používa softvér na detekciu plagiátorstva vo všetkých podaných návrhoch projektov HE.

Potvrdené prípady vedeckých podvodov a nečestností môžu viesť k vážnym sankciám ako: vylúčenie návrhu projektu z hodnotiaceho procesu, pozastavenie alebo úplné zastavenie financovania projektu, zákazu podávania návrhov projektov aj na obdobie niekoľkých rokov.
Európska komisia odporúča všetkým výskumníkom realizujúcim výskum podporovaný programom Horizont Európa prijať princípy Európskeho kódexu vedeckej integrity (European Code of Coduct for Research Integrity). Sú v ňom okrem iného podrobne opísané princípy a procedúra vyšetrovania obvinení z vedeckých nečestností, ako aj odporúčaný text do medzinárodných dohôd ošetrujúci prípady nečestného správania v medzinárodných projektoch, tak ako bol navrhnutý Globálnym vedeckým fórom OECD.