Spoločnosť Molecular Partners, spin-off z Univerzity v Zürichu (UZH), vyvinula liek proti Covid-19 a spolu s farmaceutickou spoločnosťou Novartis žiada o schválenie lieku vo Švajčiarsku a USA. Klinické štúdie fázy 2 už preukázali účinnosť u pacientov s Covidom. Andreas Plückthun z Katedry biochémie UZH bol zapojený od začiatku.
Nový liek Ensovibep je účinný najmä pri akútnych ambulantných prípadoch Covid-19, pričom podľa výrobcov znižuje riziko hospitalizácie alebo návštevy pohotovosti a úmrtia o 80 %. Navyše zotavenie bolo rýchlejšie a lepšie v porovnaní so skupinou s placebom. Hoci klinické štúdie fázy 3 stále prebiehajú, vedci sa domnievajú, že šance na úspech sú vysoké. Novartis už oznámil svoj zámer získať licenciu na Ensovibep od Molecular Partners za 150-miliónov švajčiarskych frankov. Novartis by potom viedol neskoršiu fázu vývoja a komercializácie.
Z laboratória ku kótovanej spoločnosti
Toto vyhlásenie o zámere je veľkým úspechom spin-off spoločnosti UZH Molecular Partners. Biochemická spoločnosť bola založená v roku 2004 skupinou výskumníkov UZH. Po štarte v laboratóriách UZH sa čoskoro presťahovali do Bio-Technoparku Schlieren. Dnes spoločnosť zamestnáva 150 ľudí a od roku 2014 je kótovaná na švajčiarskej burze SIX. V novembri 2021 k nim pribudol Novartis.
Andreas Plückthun, profesor biochémie na Univerzite v Zürichu, a jeho tím skúmali a vyvíjali novú biochemickú technológiu vo svojom laboratóriu. Ako jeden zo spoluzakladateľov Molecular Partners bol členom predstavenstva viac ako 15 rokov.
Prinášame rozhovor s prof. Andeasom Plückthunom, ktorý uverejnil portál Univerzity v Zürichu.
Andreas Plückthun, ako ste zareagovali, keď ste sa dozvedeli, že technológia vyvinutá vami a Molecular Partners bola teraz prvýkrát použitá v lieku proti Covid-19?
Som nadšený, že náš základný výskum ukazuje, čoho je schopný. Pôvodne sme chceli v našom laboratóriu na Katedre biochémie, čisto z vedeckej zvedavosti, preskúmať, či je možné umelé proteíny navrhnúť tak, aby sa ukotvili na chorých bunkách a zničili ich. Najprv sme sa zamerali predovšetkým na rakovinové bunky a neskôr aj na vírusy. Ako sa ukázalo, naša základná myšlienka bola správna a teraz má potenciál hrať dôležitú úlohu v liečbe a diagnostike. To je, samozrejme, veľmi uspokojujúce pre všetkých zúčastnených.
Čo je na tejto novej biochemickej technológii také revolučné?
Používa Designed Ankyrin Repeat Proteins (DARPins) – syntetické proteíny, ktoré sú navrhnuté virtuálne na počítači a vyvinuté v skúmavke a potom testované na bunkách. Sú mimoriadne stabilné, prispôsobujú sa povrchu antigénov a môžu ovplyvňovať progresiu rôznych ochorení požadovaným smerom. Umelé proteíny sa navyše dajú ľahko a rýchlo vyrobiť v priebehu niekoľkých týždňov na ďalšie, rozsiahlejšie testy. Najmä počas pandémie je nevyhnutná schopnosť rýchlo reagovať na nové typy vírusov.
Kedy vedci začali vyvíjať tieto proteíny na použitie proti Covid-19?
Bolo to vo februári 2020, na začiatku prvej vlny. V tom čase to bolo trochu riskantné rozhodnutie, pretože sme si neboli istí, či sa pandémia rozšíri aj do Európy. Zameranie sa na niečo také viaže množstvo zdrojov, ktoré by sa dali využiť inde. Niektorí ľudia v očiach verejnosti si mysleli, že celá vec sa skončí v apríli 2020. Ako už vieme, bohužiaľ to tak nebolo.
Znie to ako sen – v priebehu dvoch rokov požiadať o schválenie lieku proti Covid-19 spolu s Novartisom; švajčiarska vláda už objednala 200 000 dávok účinnej látky a zabezpečila možnosť pre veľké opakované objednávky.
No, určite dúfame, že to tak dopadne a že testy fázy 3 budú úspešné. Spoločnosť sa však neobmedzuje len na riešenia Covid-19. Nezabudnite: DARPins sú novou základnou technológiou, ktorú možno ďalej rozvíjať rôznymi smermi. Vytvorili sme takpovediac biochemickú súpravu, ktorú vieme prispôsobiť a vypracovať podľa potreby. Vytvárame veľmi stabilné aktívne zložky, ktoré sa dajú rýchlo vyrobiť vo veľkých množstvách. To nám a našim partnerom dáva obrovský aplikačný potenciál. Tento rozsah je oveľa menší pre medicínske vedľajšie produkty, ktoré sú zvyčajne obmedzené na jeden liek.
Ktoré etapy boli obzvlášť dôležité na ceste od laboratória UZH k spoločnosti kótovanej na burze?
Každý krok bol dôležitý – v skutočnosti to bol skôr postupný proces. Okrem samotnej technológie bolo rovnako dôležité stanovenie technických štandardov, rozšírenie biomedicínskych aspektov a doplnenie tímu o špecialistov. Potom, čím viac Molecular Partners prekvitalo, tým ľahšie bolo nájsť vynikajúcich zamestnancov.
Aké dôležité bolo verejné financovanie, napríklad od švajčiarskej vlády?
Bolo to úplne kľúčové. Bez počiatočného financovania od Švajčiarskej národnej vedeckej nadácie by tento projekt nikdy neexistoval a my by sme nemohli realizovať našu pôvodnú myšlienku. A potom bez podpory kantónu, napríklad na vybavenie univerzitných laboratórií, a neskôr, po založení firmy, klasických peňažných injekcií rizikového kapitálu, by sme neboli schopní dostatočne testovať a vyvíjať. Verejné investície do univerzít a ich výskumných laboratórií sa vyplácajú.
Aké dôležité sú startupy a spin-offy z univerzít vo všeobecnosti pre oblasť výskumu a vo Švajčiarsku ako miesta podnikania?
Sú veľmi dôležité, pretože na univerzite je oveľa jednoduchšie preskúmať prelomové, kreatívne nápady. Sme platení za to, aby sme mysleli mimo rámca, skúšali revolučné prístupy a možno aj za vyššie riziko. A tiež vedieť občas zlyhať. Preto milujem prácu na univerzite. Komerčný podnik si v dnešnej dobe sotva môže dovoliť takúto slobodu. Veľké spoločnosti uprednostňujú preberanie univerzitných spin-offov a startupov a ďalej rozvíjajú a uvádzajú na trh svoje základné nápady pre medzinárodné uplatnenie. A malé spin-off potrebujú silných partnerov s veľkou prítomnosťou na trhu. V tomto svetle je univerzitný výskum dôležitým stavebným kameňom pre celkový medicínsky a technologický rozvoj a vytvára aj nové pracovné miesta pre hospodárstvo.
Viac informácií:
Zdroj: https://www.news.uzh.ch; https://www.molecularpartners.com, zverejnené: 17. 1. 2022, autor: rpa
