Máte
nápad?

Pomôžeme vám!

Chcem pomoc

Chcem
mentora

Kliknite sem

Domov

Vitajte na informačnom portáli
o Európskom výskumnom priestore (ERA)

Štúdia OECD o vplyve umelej inteligencie na pracovisko

ERA Aktualita

Vplyv AI na pracovisku: Evidencia z prípadových štúdií OECD implementácie AI. Zdroj: https://www.oecd.org

OECD v rámci svojej iniciatívy „Future of Work“ uskutočnila prípadové štúdie vo viacerých krajinách, aby lepšie pochopila, do akej miery ovplyvňujú technológie, založené na umelej inteligencii (AI), organizáciu práce v spoločnostiach. Zisťovalo sa, ako zavádzanie technológií AI ovplyvňuje jednotlivých aktérov, ako napríklad manažment a zamestnancov a či sa to líši v jednotlivých krajinách v závislosti od politických opatrení, alebo inštitucionálneho rámca. Cieľom prípadovej štúdie  bolo identifikovať osvedčené postupy „Good Practices“ a prekážky pri zavádzaní inovatívnej, prácu podporujúcej a dôveryhodnej AI na pracovisku.

Ako mení umelá inteligencia náš pracovný svet?

Umelá inteligencia sa od čias zverejnenia „ChatGPT“ skloňuje čoraz častejšie a využíva sa aj v rakúskych firmách. Čo však tento vývoj znamená konkrétne pre pracovnú realitu zamestnancov? Doteraz neexistoval žiadny vedecký výskum o tom, ako ovplyvňuje používanie AI organizáciu a dizajn práce. Nová štúdia OECD objasňuje túto záležitosť. Na základe takmer 100 prípadových štúdií z rôznych spoločností,  skúmal medzinárodný tím výskumníkov účinky technológií AI vo výrobnom priemysle a finančnom sektore v ôsmich krajinách OECD, vrátane Rakúska. Súčasťou tímu bola spoločnosť KMU Forschung Austria, ktorá zodpovedala za rakúske prípadové štúdie. Projektová manažérka Karin Petzlberger hovorila so zamestnancami, zástupcami ľudských zdrojov, IT manažérmi a generálnymi riaditeľmi v rakúskych spoločnostiach o ich skúsenostiach s používaním AI.

Využitie AI neviedlo doteraz k strate pracovných miest. Digitálne zmeny a využívanie AI sú však často spojené so strachom z racionalizácie a straty zamestnania. Štúdia ukazuje, že napriek zavedeniu aplikácií AI, zostala úroveň zamestnanosti vo finančnom a priemyselnom sektore zatiaľ stabilná, hoci rast zamestnanosti je o niečo pomalší.

Karin Petzlberger z KMU Forschungs Austria uviedla: „V skúmaných spoločnostiach sa sotva stalo, že by došlo k strate pracovných miest v dôsledku zavedenia „umelej inteligencie“ (AI). V niekoľkých prípadoch, keď nahradili riešenia „umelej inteligencie“ pracovníkov, nedošlo k žiadnemu prepúšťaniu, ale tí, ktorých sa to týkalo, boli presunutí do iných oblastí podnikania, alebo sa spoločnosť zdráhala obsadiť pozície.“

Umelá inteligencia pomáha zároveň vytvárať mnohé nové pracovné miesta. Množstvo nových pracovných miest vzniká najmä v súvislosti s vývojom a údržbou technológií AI a preto sú v súčasnosti v skúmaných spoločnostiach veľmi žiadaní zamestnanci so špecializovanými zručnosťami AI, vďaka čomu vzniká lepšia kvalita práce. Používanie AI skôr reorganizuje činnosti, ako uvoľní pracovníkov. Dochádza k posunu smerom k tým nerutinným, kognitívnym úlohám, v ktorých majú pracovníci komparatívne výhody.

Prípadové štúdie tiež poskytujú prvé dôkazy o zvýšenej kvalite práce prostredníctvom aplikácií AI. Ak sa napríklad zákaznícke e-maily od zákazníkov triedia v bankách automaticky a preposielajú pomocou aplikácií AI, odstránením monotónnych činností sa zlepšuje i náplň práce. V priemyselných podnikoch, ako je domáca oceliarska spoločnosť alebo výrobca polovodičov, preberajú aplikácie založené na AI, kľúčové pracovné kroky, čím sa urýchľuje proces výroby, alebo údržby a znižuje riziko nehôd zamestnancov. Odstránením monotónnej, či rizikovej práce, majú zamestnanci viac času na zaujímavé úlohy, zvyšuje sa tým ich motivácia a tiež bezpečnosť práce. Sprievodný, kvantitatívny prieskum OECD potvrdzuje tento vývoj. Asi 80 % opýtaných zamestnancov, ktorí využívajú technológie AI tvrdí, že ich pracovný výkon sa vďaka tomu zlepšil.

Spoločnosti majú síce viac práce a ich pracovníci majú lepšie duševné zdravie, ale aj rastúce požiadavky a väčšiu zložitosť riešenia problémov. Vo väčšine prípadov zostali požiadavky na kompetencie nezmenené, napriek zavedeniu technológií AI. V niekoľkých prípadoch, ktoré sa týkali výlučne výrobného sektoru, znížilo použitie AI požiadavky na zručnosti, pretože niektoré zručnosti už neboli potrebné kvôli automatizácii. Používanie AI však často zvyšuje intenzitu práce aj zložitosť úloh, čo si vyžaduje vyššiu úroveň kompetencií, širší rozsah zručností a interné školenia, aby bolo možné primerane vykonávať aj náročnejšie úlohy.

Ako sa darí zavádzaniu technológií umelej inteligencie?

Výsledky štúdie naznačujú, že určité opatrenia môžu výrazne ovplyvniť vplyv technológií AI na zamestnancov.

Karin Petzlberger z KMU Forschungs Austria ďalej komentuje: „Ak sú zamestnanci priamo zapojení do vývoja a zavádzania technológií „umelej inteligencie“ (AI) tak sa  menej obávajú straty zamestnania a rozvíjajú väčšiu ochotu  pracovať s technológiami „umelej inteligencie“ (AI).“  

Viac informácií:

The impact of AI on the workplace: Evidence from OECD case studies of AI implementation

Zdroj: https://www.kmuforschung.ac.at, zverejnené: 16. 11. 2023; spracovala: Dr. Blanka Hermanová; rpa