Slovensko sa snaží zastaviť sériu neúspešných minulých pokusov o oživenie stagnujúceho výskumného a inovačného prostredia novou stratégiou, ktorá je podporená bezprecedentnou úrovňou verejného financovania.
V rámci Národnej stratégie pre výskum, vývoj a inovácie 2030, schválenej koncom marca 2023, sa do roku 2030 zvýšia verejné výdavky na výskum a inovácie v priemere o 14 % ročne a do konca desaťročia dosiahnu približne 1-miliardu EUR.
Spolu so súkromnými investíciami do výskumu je cieľom dostať intenzitu výskumu a vývoja v krajine – celkové výdavky na výskum a vývoj vyjadrené ako percento hrubého domáceho produktu krajiny – na úroveň priemeru EÚ 2 %. V súčasnosti sa intenzita výskumu a vývoja pohybuje okolo 0,9 %, čo je jedna z najnižších hodnôt v EÚ.
Ako uviedla Michaela Kršková, nedávno vymenovaná za prvú vládnu riaditeľku pre inovácie: „Toto sa nemusí zdať ambiciózne, ale na základe základnej línie, na ktorej sme, by to bol celkom úspech. Bol by to jeden z najrýchlejších rastov spomedzi všetkých krajín.“
Predchádzajúce pokusy o modernizáciu systému, ako napríklad stratégia Minerva 2.0 z roku 2011, ktorá stanovila 26 opatrení na reformu inštitucionálnych a právnych rámcov, zvýšenie počtu talentov a poskytovanie trvalého financovania, odišli s obmedzeným dosahom.
Načasovanie tohto posledného pokusu vyzerá zvláštne, keďže krajinu v súčasnosti vedie dočasná vláda po rozpade stredopravej koalície bývalého premiéra Eduarda Hegera v decembri 2022. Katalyzátor reformy však prichádza zo vzdialenejších oblastí, v podobe Fondu obnovy a odolnosti po pandémii COVID-19 (Recovery and Resilience Facility – RRF).
Na reformu VaVaI vyčlenila vláda SR z RRF 572-miliónov EUR. Tentoraz by však nemali rozhodovať len peniaze – je to aj spôsob, akým je RRF nastavený, pričom krajiny musia splniť určité míľniky predtým, ako sa rozdajú nejaké peniaze.
Ako uviedla Krškovej kolegyňa Iva Kleinová v novovzniknutom Slovenskom úrade pre výskum a inovácie (VAIA): „RRF bol stimulom pre reformy. Bez RRF by sa to nestalo, rovnako ako v súčasnosti prebiehajú mnohé reformy na Slovensku.“
Veža zo slonoviny
Rekonštrukcia VaVaI na Slovensku už prebieha, v minulom roku sa modernizovala Slovenská akadémia vied, ktorú Kršková označila za „vežovú inštitúciu zo slonoviny, ktorá sa od 80. rokov príliš nezmenila“.
Teraz majú jednotlivé inštitúcie v rámci akadémie väčšiu autonómiu pri spolupráci so súkromným sektorom, čo im dáva možnosť vytvárať spin-offy okolo produktov, ktoré vyvíjajú.
Ďalšia veľká zmena priniesla úplné prepracovanie Rady pre vedu, techniku a inovácie, tá sa zmenila na expertný orgán pozostávajúci zo štyroch vládnych ministrov plus predsedu vlády, ktorý sedí na vrchole, ako aj 10 nezávislých odborníkov, ktorí boli vybraní s pomocou panelu medzinárodných odborníkov.
Táto rada dostala väčšie kompetencie dohliadať na zmeny politiky RDI. Okrem toho bol vytvorený sekretariát pre Radu, Slovenský úrad pre výskum a inovácie na čele s Krškovou a Kleinovou. Tento orgán bude pôsobiť ako vykonávacia zložka Rady.
Nová národná stratégia pre VaVaI, schválená koncom marca 2023, obsahuje plán s 91 opatreniami, ktoré majú termíny, kľúčové ukazovatele výkonnosti a pripojený rozpočet.
Celkovo v stratégii pôjde viac peňazí do vylepšeného systému. Viac sa bude investovať do udržania talentov a prilákania výskumníkov zo zahraničia – či už zo slovenskej diaspóry alebo cudzincov. Posledným plánom bude výber nových oblastí zamerania RDI, o čom sa ešte stále konzultuje.
Stratégia bola vypracovaná v reakcii na dlhý zoznam problémov, ktoré už desaťročia sužujú RDI v krajine.
Patrí medzi ne nedostatok investícií, obrovský únik mozgov – tí najlepší a najšikovnejší často smerujú vedľa do Česka, kde je jazyk podobný a možnosti sú rozvinutejšie – roztrieštené národné zdroje financovania a nedostatok podpory pre tých, ktorí žiadajú o granty a málo príležitostí pre mladých výskumníkov alebo podnikateľov.
Kršková sa neostýcha poukázať na slabé stránky krajiny a nie je sama. Správa OECD z roku 2021 poukazuje na nadmerné administratívne požiadavky, ktorým čelia žiadatelia o granty. Ako uviedla Kršková: „Žiadať o grant je nočná mora.“
Kršková a Kleinová dúfajú, že budú modelovať budúci systém financovania krajiny podľa programu EÚ Horizont Európa, ktorý vo všeobecnosti ponúka jednoduchšie procesy podávania projektových žiadostí ako národné programy financovania. Chápu, že každý národný program bude vždy čeliť o niečo viac administratívnym krokom, ale dúfajú, že sa aspoň priblížia k jednoduchosti Horizontu Európa.
Ďalším problémom, ktorému musí nový tím čeliť, je presvedčiť zainteresované strany na Slovensku, že tieto najnovšie reformy budú fungovať.
Ako uviedla Kršková: „Množstvo frustrácie v ekosystéme je obrovské.“ Ďalej dodala: „Dokonca aj na naše reformy sa pozerá s množstvom podozrení, pretože ľudia to v priebehu rokov videli znova a znova. Existuje veľa podozrievavosti a nedôvery voči aktérom v ekosystéme, ktorí by mali spolupracovať.“
Na získanie tejto dôvery sa Úrad pre výskum a inovácie snaží vybudovať mosty s hlavnými zainteresovanými stranami RDI v krajine. Pri navrhovaní novej národnej stratégie uskutočnili rozhovory s viac ako 80 ľuďmi vrátane výskumníkov, vedcov, podnikateľov a veľkých podnikov. Viedlo ich to k tomu, že zrušili veľkú časť prvého návrhu a začali odznova. Ako dodala Kleinová: „Mám pocit, že sa to zlepšilo.“
Základom novej stratégie – jej motto – je Slovensko, ktoré si dôveruje. To znamená dôveru v prispievanie novej vedy do sveta, dôveru medzi ľuďmi v ekosystéme a dôveru v inovácie pri riešení problémov spoločnosti.
Ako uviedla na záver Kršková: „Sme si istí, že dokážeme vyriešiť problémy, ktoré sa objavia v budúcnosti.“
Zdroj: https://sciencebusiness.net; VAIA, zverejnené: 11. 5. 2023, autor: rpa
