„Budúcnosť vedy a výskumu je nemysliteľná bez rovnosti žien a mužov – potom by bola minulosťou.“ – tvrdí  Eva Blimlinger, prezidentka „Rakúskej konferencie univerzít.“

Eva Blimlinger ďalej uviedla:

„Rodová rovnosť sa v súčasnosti stala dôležitou témou vo vede a výskume s cieľom zviditeľniť a využiť neobjavený potenciál pre každého. Aby bolo možné prijímať cielené a predovšetkým udržateľné opatrenia pre rodovú rovnosť, je tiež potrebné neustále analyzovať súčasný stav.“

Ako informácie a údaje obsiahnuté v rodovom monitoringu ukazujú „status quo“ v oblasti  rodovej rovnosti vo vede a výskume v Rakúsku? Čo sa už zaviedlo a v ktorých oblastiach je potrebné konať?   

Ústrednú úlohu tu zohráva európsky priestor vysokoškolského vzdelávania a výskumu, pretože o rodovej  rovnosti je nevyhnutné v dnešnej dobe uvažovať a formovať ju európskym spôsobom. V tomto smere si Rakúsko určilo tri ciele, ktoré sú prispôsobené európskym požiadavkám:

• Rodová vyváženosť na všetkých úrovniach
• Rovnosť, zakotvená v univerzitných štruktúrach a procesoch, ako sú výberové procesy, otázky kompatibility atď., aby sa podporila rovnosť príležitostí
• Rodová rovnosť, ktorá zahŕňa aj posilnenie rodovej rovnosti vo výskume a jej zohľadňovanie vo výučbe

Tieto tri ciele sú už zakotvené v centrálnych kontrolných nástrojoch, akými sú „Celorakúsky univerzitný plán rozvoja“, alebo dohody o výkonoch. Dáta vytvárajú povedomie a poskytujú základ pre navrhovanie a implementáciu opatrení založených na dôkazoch. Je obzvlášť dôležité neustále zlepšovať rakúsky systém ukazovateľov v oblasti rodovej rovnosti a dokumentovať ďalší rozvoj „Európskeho výskumného priestoru“ (EVP). Štúdia popisuje situáciu v Rakúsku v porovnaní s EÚ a v jednotlivých kapitolách sa zaoberá univerzitami, technickými vysokými školami a neuniverzitným výskumom v celkovom prehľade, ako aj na úrovni jednotlivých inštitúcií. Situáciu v Rakúsku dokresľujú vybrané príklady opatrení, ktoré podporujú rovnosť príležitosti.

Ciele a politiky rodovej rovnosti majú v rakúskej politike vyššieho vzdelávania dlhú tradíciu.

Začiatkom 90. rokov sa vytvorila silná inštitúcia na predchádzanie diskriminácii v personálnych postupoch vytvorením pracovných skupín pre otázky rovnakého zaobchádzania. Postupom času sa vyvinul komplexný balík opatrení na podporu žien vo výskume a rovnosti rodov (Wroblewski et al. 2007), ktorý zahŕňal habilitačné granty pre ženy, mentorské programy, ponuky starostlivosti o deti a rôzne programové opatrenia. Kým univerzity nezískali autonómiu, ministerstvo vedy a výskumu bolo ústredným činiteľom v iniciatívach na podporu žien a rovnakých príležitostí. Zákonom o univerzitách z roku 2002, ktorý uvoľnil univerzitám autonómiu, sa preniesla zodpovednosť za rozvoj politiky rodovej rovnosti presunula na univerzity. Rozbehla sa integrácia žien vo všetkých oblastiach a na všetkých hierarchických úrovniach vedy a výskumu. Zrušili sa štrukturálne bariéry pre ženy tak, aby ich  kariérne cesty vo vede a výskume boli rovnako otvorené pre ženy aj mužov. Integrácia rodového rozmeru sa premietla do obsahu výskumu aj výučby vedenej výskumom.

Rakúsko musí však neustále konať, pokiaľ ide o rodovú rovnosť vo vede a výskume. Ústrednými výzvami je zvýšenie podielu žien, ktoré si zvolia povolanie vo vede a výskume, t. j. zvýšenie podielu žien v PhD., alebo doktorandskom štúdiu a zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov vo vede a výskume. Okrem toho prebieha iba málo zmien  v nedostatočnom zastúpení žien v technických odboroch. Zároveň sa však ukazuje aj pokrok v určitých oblastiach, ako je napríklad účasť žien na najvyšších pozíciách.

Rakúsko má, v porovnaní s EÚ, jeden z najkomplexnejších monitorovacích systémov rodovej rovnosti pre verejné vysoké školy.

Keďže v Rakúsku, okrem zastúpenia žien a mužov, existujú aj ukazovatele, resp. informácie o znižovaní štrukturálnych bariér pre ženy a o zakotvení tzv. „rozmeru rodovej rovnosti“ vo výučbe a výskume.  

Trvalo udržateľný rozvoj v oblasti rodovej rovnosti nie je zaručeným úspechom, ale je výsledkom neustálych aktivít a trvalých štruktúr.   

Právne požiadavky, tak ako existujú v univerzitnom sektore, môžu poskytnúť efektívny základ. Je pravda, že tieto usmernenia nie sú zárukou komplexnej politiky rodovej rovnosti, o čom svedčia rozdiely v rámci sektorov – teda medzi jednotlivými univerzitami a univerzitami aplikovaných vied. Porovnanie týchto dvoch sektorov však naznačuje vyššiu úroveň aktivít v oblasti rovnosti v sektore vysokých škôl. Napríklad na vývoji podielu žien vo vedeckých zamestnancoch môžeme vidieť, že univerzity v porovnaní s univerzitami aplikovaných vied viac využili voľnosť, ktorá vyplývala z personálnej expanzie, na zvýšenie podielu žien. Aj v oblasti výskumu a výučby je rodová dimenzia komplexnejšie integrovaná na univerzitách, ako na univerzitách aplikovaných vied. Výsledky tejto štúdie poukazujú na dôležitosť právnych požiadaviek, ako pomocného rámca pre implementáciu komplexnej práce v oblasti rovnosti.

Bolo by preto vhodné zosúladiť štandardy medzi tromi sektormi – univerzitami, technickými vysokými školami a neuniverzitným výskumom.

Pre vysoké školy aplikovaných vied si to však vyžaduje zvýšenie miery viazanosti požiadaviek politiky rovnosti príležitostí na právnu normu univerzitného sektora, alebo vytvorenie kontrolných nástrojov a špecifikácií pre neuniverzitnú oblasť (napr. prepojením financovania výskumu z tzv. verejné prostriedky na aktivity v oblasti rovnosti príležitostí). Keďže zmysluplné monitorovanie tvorí základ pre diskusiu o rodovej rovnosti založenú na dôkazoch, mal by sa podporovať aj ďalší rozvoj monitorovania. V univerzitnej oblasti by malo dôjsť k ďalšiemu rozvoju v smere diverzity. Monitoring pre oblasť odborných vysokých škôl by sa mal ďalej rozvíjať, aby bolo možné zmapovať témy zaznamenané pre univerzity. Pre neuniverzitnú oblasť je v prvom rade potrebné navrhnúť monitorovací systém, ktorý bude zahŕňať celý sektor. Zmysluplný monitoring poskytuje nielen fakty na identifikáciu problémových oblastí (napr. existujúce rodové rozdiely), ale môže poskytnúť aj dôkazy o úspešnom uplatňovaní nariadení a štruktúr, ako je kvóta pre ženy vo výboroch univerzít či implementácia požiadavky na podporu žien v menovacích procedúrach.

Zdroj: tuwien.at; zverejnené: 25.05.2023; spracovala: Dr. Blanka Hermanová