Maďarsko nedokázalo vybrať nezávislú organizáciu na prerozdeľovanie peňazí z grantov EHP a Nórska určených pre občiansku spoločnosť. Nebude ich môcť teda čerpať. Budapešť rozhodnutie kritizuje. Ide o doposiaľ najväčšie pozastavenie financií z týchto grantov členskému štátu Európskej únie.
Maďarsko príde o 214,6-miliónov EUR z Grantov EPH a Nórska. Informáciu potvrdil aj maďarský minister Gergely Gulyás.
Granty EPH, ktoré spravujú Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, a granty Nórska, ktoré dotuje jedine Nórsko spolu obsahujú 2,8-miliárd EUR, nórske fondy tvoria viac ako 95 %. Maďarsko, rovnako ako Slovensko, z nich čerpá od vstupu do Európskej únie v roku 2004.
Podmienkou je, že daná krajina musí mať hrubý domáci produkt nižší ako 90 % priemeru Únie. Súčasťou tohto procesu sú aj bilaterálne memorandá o porozumení s jednotlivými odberateľskými krajinami, ktoré sa podpisujú spravidla na päť až sedem rokov.
Maďarsko, ktoré je tretím najväčším poberateľom fondov, spomedzi 15 krajín EÚ, sa v roku 2014 dohodlo na sedemročnom období využívania peňazí. Mali ísť na projekty inovácií, podporu malých a stredných podnikov, inklúziu Rómov, miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a sociálny dialóg. K tomu pribudla nová dohoda v roku 2020, ktorá sa týka posledného roku čerpania financií s tým, že jednotlivé projekty môžu trvať do apríla 2024. Spomenutých 214,6-milióna EUR malo Maďarsko dostať na vzdelávanie a štipendia, zmenu klímy a energetické ciele, kultúru, občiansku spoločnosť, inklúziu Rómov, či na bilaterálny fond.
Donorské krajiny však 23. júla 2021 napísali, že stopli presun peňazí Maďarsku. Budapešť podľa nich nerešpektovala ich požiadavku zabezpečiť, aby boli peniaze určené občianskej spoločnosti prerozdeľované nezávislou entitou. Tú malo Maďarsko vybrať na základe otvoreného výberového konania, v ktorom sa mali posudzovať kompetencie, skúsenosti a manažérska kapacita uchádzačov, konštatuje denník Politico.
Maďarsko však do stanoveného termínu (21. júla 2021) na pozíciu nikoho nevybralo, porušilo tým memorandum z roku 2020.
Maďarsko nesúhlasí s pozastavením grantov
Budapešť argumenty donorov odmieta. Minister Gulyás pre médiá povedal, že Nórsko tieto peniaze Maďarsku dlží. Ako dôvod uviedol, že Nórsko naďalej poberá výhody z členstva v Európskom hospodárskom priestore (EHP).
Podľa nórskej ministerky zahraničných vecí Ine Marie Eriksen Søreide ide o dobrovoľný príspevok jej krajiny. Ako sa vyjadrila ministerka: „Je pre nás nemysliteľné povoliť Maďarsku, aby porušilo veľmi jasné pravidlá a regulácie. Potrebujú peniaze (organizácie občianskej spoločnosti v Maďarsku), keďže majú teraz veľmi málo zdrojov príjmu. Budeme preto hľadať iné spôsoby, ako ich podporiť.“
V memorande z roku 2014 sa vyslovene nepíše o možnosti jednostranného odstúpenia. Memorandum z roku 2020 však už obsahuje klauzulu, na ktorú sa teraz odvoláva donorská strana. Píše sa v nej, že bez menovania nezávislého operátora na prideľovanie financií pre občiansku spoločnosť sa nemôže schváliť ani jeden program.
Nie je to prvýkrát, čo má Maďarsko problém s čerpaním týchto grantov. V roku 2014 Nórsko zamrazilo 129-miliónov EUR z celkových 153-miliónov EUR, ktoré mali ísť Maďarsku. Reagovalo tak na policajnú raziu v environmentálnej organizácii Ökotárs v Budapešti. Nórska strana to vtedy označila za šikanovanie.
Okrem Maďarska časť grantov nedostane tento rok ani Poľsko. Vo februári 2021 Nórsko, Island a Lichtenštajnsko stiahli vyše 2-milióny EUR z projektu na obnovu kultúrneho dedičstva pre rozhodnutie regiónu stať sa zónou bez LGBT ideológie.
Proti Maďarsku podniká kroky aj Európska únia
Začiatkom júla 2021 Európska komisia podnikla právne kroky proti novému maďarskému zákonu, ktorý obsahuje zákaz šírenia a zobrazovania homosexuality a zmeny pohlavia pre mladistvých.
Ako vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen 7. júla 2021 v Európskom parlamente: „Európa nikdy nedovolí stigmatizáciu časti našej spoločnosti. Či už preto, koho milujeme, na základe veku, etnicity, politických názorov alebo viery.“
Portál Eurointelligence ale upozorňuje, že Európska únia nemá na zastavenie toku peňazí do Maďarska rovnaké možnosti, ako Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Podmienenosť čerpania z Viacročného finančného rámca (MMF) mechanizmom právneho štátu sa netýka porušovania ľudských práv. Okrem toho koncom roka 2020 si Budapešť a Varšava vynútili blokovaním schválenia rozpočtu Únie a plánu obnovy dohodu, podľa ktorej bude mechanizmus podmieňovania čerpania právnym štátom funkčný až potom, čo ho neposúdi Súdny dvor EÚ. To nebude skôr, ako v roku 2022.
Mechanizmus právneho štátu dlhodobo kritizujú predsedovia vlád Poľska a Maďarska, Viktor Orbán a Mateusz Morawiecki. Premiéri namietajú, že v princípe zasahuje do ich národnej suverenity. Podľa nich je to nástroj, ktorý proti nim chce Únia použiť pre odlišné postoje k témam ako sú migrácia a práva LGTBI ľudí.
Zdroj: https://euractiv.sk, zverejnené: 4. 8. 2021, autor: rpa
